Klientelizmus (alebo klientský systém, v Spojenom kráľovstve "old school tie", "old boys club", "old boys network", alebo príbuzne anglicky cronyism) je konflikt záujmov zväčša u verejných činiteľov, ktorý vzniká uprednostňovaním ponúk a záväzkov zo strany priateľov, kamarátov, kolegov či rodinných príslušníkov, kedy súčasne odmietajú dohody so vzťahovo neutrálnymi osobami, ktorých ponúkaný produkt je ale rovnako kvalitný alebo ešte aj kvalitnejší. Pri klientelizme je zameranosť na budovanie osobných záväzkov, vzťahov, konexií a známostí tak výrazná, že funguje na úkor kvality a ekonomickej úspornosti odvádzanej práce. Klientelizmus je negatívny jav v každej modernej a demokratickej spoločnosti.
Pri klientelizme sa rozdeľovanie funkcií, pracovných pozícií, tovarov, služieb alebo grantov neuskutočňuje podľa neutrálnych a neosobných pravidiel (napríklad právo trhu, rozhodovanie sa podľa skutočnej a objektívnej kvality produktu a pod.), ale na základe priateľských alebo iných osobných vzťahov. Zvyčajne ide o uprednostňovanie a zvýhodňovanie tých, voči ktorým sa niekto cíti byť zaviazaný, alebo ide o uprednostňovanie a zvýhodňovanie niekoho s cieľom zaviazať si ho dobudúcna. Tieto vzťahy môžu vytvárať ucelenú sieť, ktorá ak je dostatočne široká a silná, môže brzdiť ekonomický a kultúrny rozvoj celej spoločnosti.
Účastníci klientelistického konania vytvárajú medzi sebou klientelistické vzťahy. Klientelistický vzťah môže nadobudnúť formu pevného a starostlivo pestovaného vzťahu naplneného vzájomnou oddanosťou (napríklad mafiánska skupina, či súdržná rodina). Sprievodným znakom klientelistického vzťahu bývajú rôzne zvyky a rituály v správaní jeho členov. Ich sociálnou úlohou je okrem iného zoceľovať klientelistický vzťah a skupinu voči možným pokusom o ich rozbitie.
Formy klientelizmu Jednou z najbežnejších foriem klientelizmu je rodinkárstvo – tzv. nepotizmus. V straníckej politike je klientelizmus častý kvôli udeľovaniu funkcií na základe politickej príslušnosti. Klientelistický charakter môže mať aktivita manželských párov (napríklad manžel je ústavný činiteľ a manželka prepiera špinavé peniaze, ktoré manžel získal vďaka svojej politickej moci). Podobne funguje aj vzťah medzi rodičmi a ich deťmi. Klientelistické konanie je bežné v organizovanom zločine. Z hľadiska štruktúry klientelistických vzťahov mafie možno badať rozlíšenie na najlojálnejšie jadro – tzv. rodina – a na širšiu oblasť sekundárnych vzťahov. Tieto mafia vytvára svojou aktivitou buď násilne, alebo na podnet občanov, ktorí majú záujem spolupracovať s mafiou. Jednou z foriem klientelizmu je aj protekcia. Častá je u už spomínaného rodinkárstva. V protekcii ide v podstate o vzťah medzi nerovnako silnými partnermi, kde silnejší ochraňuje slabšieho. Ak ide naopak o dvoch rovnocenných partnerov – za normálnych okolností vzájomne si konkurujúcich subjektov – klientelizmus môže viesť k vzniku kartelových dohôd a syndikátov.
Klientelizmus a korupcia Klientelistický vzťah je deformácia a východisko pre ďalšiu deformáciu – pre korupciu. Klientelizmus stimuluje korupčný biznis a umožňuje získať značné zdroje na ďalšie korumpovanie. Keďže klientelizmus má na korupciu veľmi úzke prepojenie, zvykne sa s ňou stotožňovať. Klientelizmus je prakticky variantom korupcie. Je to konanie očakávajúce od druhej strany protislužbu, ktorá môže ale zároveň aj nemusí mať peňažný (ako pri korupcii) charakter. Klientelizmus rovnako ako aj korupcia počíta s peňažným prospechom. Klientelizmus však o niečo viac vníma potrebu udržiavať klientelistický vzťah, pretože ho chápe ako cennú investíciu, ktorá zabezpečuje trvalý profit. Klientelizmus sa menej orientuje na okamžitý výber zisku a viac sa sústreďuje na upevnenie klientelistického vzťahu dohody. Klientelizmus sa vie uspokojiť aj s menšími výnosmi, tie sú ale vďaka pevnému vzťahu zabezpečené lepšie a na dlhú dobu.
Klientelizmus môže byť zhubnejší ako uplácanie Klientelizmus je oproti peňažnej korupcii zhubnejší pre spoločnosť v tom, že ho možno ľahšie utajovať. Peňažné úplatky priamej finančnej korupcie možno stopovať, vecne preukazovať a tým pádom aj trestnoprávne ošetrovať efektívnejšie, ako nepeňažné dohody, výmeny, či priateľstvá. Klientelistický vzťah sa dá úspešne maskovať napodobňovaním normálneho medziľudského vzťahu a tým pádom aj zlo, ktoré je klientelizmom páchané, ľahšie unikne pred zákonom. Klientelizmus môže byť aj ťažšie odstrániteľný, pretože chorobné a nečestné vzťahy – rovnako ako aj iné vzťahy – majú potenciál zakoreniť sa v psychike jednotlivca hlbšie, než zvyklosť priameho peňažného uplácania.
Klientelizmus a uplácanie ako mediálna téma Peňažný úplatok môže byť oproti klientelizmu pútavejšou a vďačnejšou témou aj pre novinárov. Reč čísel o množstve peňazí použitých na nekalú činnosť je čitateľovi a divákovi často zrozumiteľnejšia, než reč opisovania často zložitej a neprehľadnej siete mocenských vzťahov vybudovaných na klientelizme. Čitateľ má totižto vždy konkrétny vzťah a skúsenosť s peniazmi vo vlastnom živote, ale nemá vždy kontakt a skúsenosť s danou klientelistickou skupinou. Keďže čitateľ alebo divák nemôže mať na klientelistickú skupinu vždy dosah, nemôže tak vždy porozumieť špecifickej konštelácii (a teda aj miere zla), ktoré klientelistická skupina pácha. Naopak – vždy rozumie reči, či sile peňazí uvedených pod konkrétnym číslom. Uprednostní konzum mediálnych káuz, kde sú známe konkrétne sumy peňazí, pretože si vie vždy konkrétne predstaviť, aký rozdiel by daná suma peňazí mohla znamenať pre jeho vlastný život. Z hľadiska žurnalistickej investigatívy môže byť analýza klientelistických vzťahov náročnejšia na čas, mentálnu vybavenosť žurnalistu, ale aj riskantnejšia pre jeho zdravie.
Kombinovanie klientelizmu a uplácania Klientelizmus je často komplikovanejší a náročnejší na svoje uskutočňovanie než priame peňažné uplácanie. Budovanie klientelistických vzťahových sietí je psychologicky a časovo náročná úloha. Ľudia však svoju klientelistickú transakciu môžu zjednodušiť kombináciou s peňažným úplatkom. Cesta peňažného úplatku sa použije vtedy, ak sú náklady na budovanie vzťahov a súdružnosti s cieľom získať nečestnú výhodu vyššie, ako sú náklady na bezprostrednú peňažnú kúpu nekalej výhody. Peniazmi sa dá nekalá výhoda kúpiť okamžite. A tak do značnej miery zbavujú korupčných partnerov nutnosti rituálnej náklonnosti, udržiavania vzťahov a súdružnosti. Priame peňažné ponuky však nemusia byť vždy tolerované. Ak bude spoločnosť nastavená konzervatívne na klientelizmus, tak budú klientelizmus a s ním spojená kultúra a správanie sa očakávané aj v prípade, ak je peňažný úplatok na získanie nečestnej výhody samozrejmou a vopred istou súčasťou celej transakcie.
Uzatvorenosť klientelistických skupín Vstup na korupčný trh je však niekedy paradoxne sťažený a to kvôli súdržnosti klientelistických skupín. Elitná, či monopolná pozícia im môže vyhovovať viac, ako "vstupné" od možného kandidáta. S novým členom by sa totiž nutne delili o svoj zisk. Príliš veľký počet členov v skupine by viedol aj ku vnútornému konkurenčnému boju a tak by sa u starých členov skupiny mohol vytratiť pocit stáleho a zaručeného "ryžovania". Členovia skupiny sa tak radšej uspokoja s nižším a stabilným ziskom, ako by mali zariskovať tým, že by prijali nového člena. Ten by síce mohol "rozhýbať starý podnik". Ale vďaka priebojnosti by mohol zároveň ohroziť aj funkcie a pozície starších členov skupiny.
Klientelizmus preto podnecuje elitaristické zmýšľanie a monopolné usporiadanie. Túžba po výsadnom postavení môže vystupovať nezávisle od peňažných záujmov. Každý, kto sa raz dostane do istej elitnej pozície, môže chcieť, aby už skupina nových členov prijímať prestala. A to bez ohľadu na to, či by kandidát prostriedky na "kúpenie si členského" mal alebo nemal. Kandidát na členstvo v klientelistickej skupine tak ostane odstavený mimo hry. A to aj v prípade, keby mal relatívne lepšie finančné zázemie ako pôvodní členovia skupiny.
Zapojenie sa do klientelistickej siete potom nebude závisieť od výšky ponúkaného úplatku, ale hlavne od záruky spolupatričnosti a dôveryhodnosti prisľúbenej do budúcna. Takáto obozretnosť pri "nábore" nových členov zaručuje stabilitu klientelistickej skupiny. Príkladom je ak niekto dostane štátnu dotáciu len vďaka svojej známosti. Nebude k tomu musieť ponúkať žiaden úplatok - a tak riskovať odhalenie, pretože spolučlenstvo v exkluzívnom vzťahu bude prinášať obom partnerom automatický a dobre maskovateľný profit.
Klientelizmus vo feudalizme verzus korupcia v kapitalizme Vzájomný vzťah klientelizmu a korupcie možno dobre analyzovať na základe rozdielov v sobášoch uzatváraných vo feudalizme a kapitalizme. Sobáše sa v minulosti uzatvárali častejšie z ekonomických dôvodov. Keďže vo feudalizme sa bohatstvo sa viazalo takmer výhradne na šľachtický stav, sobáš s iným šľachticom zabezpečil automaticky aj bohatého partnera. Posun nastáva s príchodom kapitalizmu. V kapitalizme smie bohatstvo a ním kúpené privilégiá a status získať prakticky každý a nielen príslušník úzkej šľachty. Klientelistická sieť v kapitalizme tak nie je viazaná výhradne na príslušníkov šľachtického stavu, ale prístupná je teoreticky každému, kto disponuje peniazmi.
Klientelistická spoločnosť Ak je do siete klientov zapojená osoba reprezentujúca verejný záujem, vyvoláva to deformáciu verejného sektora. Hlavne v politickej sfére je klientelizmus prostriedkom na osobné obohatenie sa či získavanie financií pre ďalšie uskutočňovanie vlastnej politiky. Deje sa to prostredníctvom politickej strany samotnej alebo prostredníctvom spriaznených firiem, napríklad výmenou za zvýhodnený prístup k moci. Živnou pôdou pre vznik klientelizmu býva často štátna ale aj podniková byrokracia. Prepojenia siete klientov môžu byť silné až do takej miery, že môžu spochybňovať viaceré piliere demokratického zriadenia – právo zákona, rovnosť pred zákonom a rovnosť príležitosti. Typickým znakom vyhroteného klientelizmu je, keď sa spoločnosť polarizuje na stíhateľných a nestíhateľných. Pri klientelizme je voči záujmovo a ekonomicky silným skupinám veľmi ťažké zasiahnuť, pretože majú rozvetvenú a pevnú sieť komplicov. Ich etika a morálka im dovoľuje, aby si svojich protihráčov "kúpili" či zastrašili. Používajú na to aj oficiálne ustanovené štátne orgány. Ak sa podarí vytvoriť silnú klientelistickú skupinu, zakročiť voči nej môže byť aj zdraviu nebezpečné. Kto sa pokúša ohroziť záujmy a zisky silných klientelistických sietí alebo kto bojuje proti nim a ich nekalému sebazvýhodňovaniu, môže očakávať silný odpor.
Získavanie kompromitujúcich informácií a usvedčujúcich dôkazov hovoriacich o niektorej klientelistickej skupine často slúži ako nástroj na vymáhanie ďalších záväzkov, resp. na vydieranie. Tak sa môže vytvoriť dobre prosperujúci trh s citlivými informáciami. Do takéhoto kolotoča bývajú nezriedka zapojené aj štátne spravodajské služby.
Klientelizmus a politický lobing Klientelistické siete tradične vznikajú vďaka podpore politických strán, pretože práve politické strany majú silný dosah na jednotlivé zložky právnej a ekonomickej moci štátu. Záujmové skupiny často podporujú viac politických strán a to aj vtedy, keď sú si navzájom súpermi alebo keď zastávajú opačnú stranu politického spektra. Záujmové skupiny tak konajú preto, aby si zaistili svoje záujmy pri rôznych teoreticky možných kombináciách vládnucej koalície. Klientelistický kolotoč je zložitý v tom, že hráči politických strán sú často vystavení záujmom a lobingu viacerých protichodných skupín.
Klientelizmus a deformácia ekonomického prostredia