Juraj Jánošík (iné zápisy: Juro Janošak, Janošiak, ; 23. január/16. máj 1688, Terchovᆠ17./18. marec 1713, Liptovský Mikuláš, popravený) bol slovenský zbojník. Zromantizovaná verzia jeho života sa prostredníctvom ľudovej slovesnosti a romantickej (štúrovskej) literárnej tvorby zachovala ako slovenská národná legenda.
Jánošíkov život Sporný dátum narodenia náhľad|Faksimile záznamu o pokrstení Juraja Jánošíka vo varínskej kronike zo dňa 25. januára roku 1688. náhľad|Faksimile z varínskej farskej matriky o pokrstení Juraja Jánošíka zo dňa 16. mája roku 1688. náhľad|Varínska farská matrika, v ktorej je dátum krstu Juraja Jánošíka. náhľad|Terchová, osada U Jánošíkov, kde sa narodil Juraj Jánošík. Narodil sa v roku 1688 asi štyri až päť kilometrov povyše Terchovej, pod vrchom Pupov na laze „u Janošuof“ (u Jánošov). Historici sa nezhodujú na presnom dátume jeho narodenia, respektíve jeho pokrstenia i na jeho rodičoch. Zo záznamov varínskej kroniky, kde ho pokrstili, vyplýva, že v rokoch 16881694 sa v Terchovej narodili štyria Jánošikovci. Prvý Juraj bol pokrstený 25. januára 1688. Kňaz Michal Smutko do varínskej kroniky latinsky zapísal: „Eadem die baptizavi infantem natum de Martin Janosik et Anna Czisznik cui datum est nomen Georgii. Patrini erant Jacobus Mergad et Barbara Kristofik de Terchova.“ (Dňa 25. tohože mesiaca som pokrstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Meriad a Barbora Krištofíková z Terchovej.) Druhého pokrstili 16. mája 1688. Jeho otec bol Michal, matka Barbora, rodená Cingelová. Mal staršieho brata Jána. Tretí Juraj Jánošík bol pokrstený 19. marca 1691. Jeho otec bol tiež Juraj a matka Anna, rodená Chorvatiková. Štvrtého Juraja Jánošíka pokrstili 21. septembra 1694. Otcom bol Martin Jánošík a matka Anna, rodená Laculková. Vekový rozdiel bol viac ako päť rokov. Znamená to, že ak by išlo o tohto Juraja, v čase popravy by mal necelých dvadsať rokov. Meno Juraj bolo v Terchovej veľmi rozšírené. Kňaz Michal Smutko, ktorý krstil Juraja Jánošíka, začal viesť varínsku matriku od 16. apríla 1686. Kniha má 646 strán a je viazaná v koži.
Historici dlho nepoznali dátum narodenia Juraja Jánošíka. V dokumentoch z jeho výsluchov sa dátum narodenia neobjavuje. Tradovalo sa, že v čase popravy mal 31 rokov. To by znamenalo, že sa narodil v roku 1682, čo je nepravdepodobné. Slovenský historik Rudo Brtáň publikoval v poľskom jazyku v roku 1968 článok, v ktorom popiera všeobecne prijímaný dátum Jánošíkovho narodenia (pokrstenia) – 25. január 1688. Brtáň po preskúmaní matriky farského kostola vo Varíne zistil, že dovtedajšie identifikácie mnohých historikov vychádzali z faktu, že Jánošíkov brat Ján bol podľa farskej matriky Jurajovým mladším bratom. V protokole z hrdelného súdu nad Jánom Jánošíkom, ktorý sa uskutočnil pred Vianocami roku 1713 v kaštieli v Tepličke nad Váhom, je zapísané, že Ján bol starším bratom Juraja Jánošíka a v uvedenom období už bol ženatý. Jána odsúdili na smrť za pomoc bratovi Jurajovi počas jeho zbojníčenia. Kľúčom k odhaleniu dátumu narodenia by mali byť jeho súrodenci. Podľa historika Ruda Brtáňa mal Jánošík staršieho brata Jána a mladšiu sestru Barbaru, pokrstenú 8. apríla 1691, ktorej krstným otcom bol rovnako ako u Juraja narodeného 16. mája 1688 Pavel Laurinčík. Je veľmi ťažké určiť presný dátum narodenia Juraja Jánošíka, najmä preto, lebo zachované listiny tento dátum neuvádzajú. Na základe zistenia, že Juraj Jánošík mal staršieho brata Jána a na základe dochovaných záznamov z jeho súdnej pravoty, Rudo Brtáň spochybnil v súčasnosti ustálený dátum Jánošíkovho narodenia. Podľa neho je pravdepodobné, že sa narodil v máji 1688 a bol pokrstený 16. mája 1688. Jeho rodičmi boli Michal Jánošík a Barbara Cingeľová.
Od kolísky ku kurucom náhľad|Obraz znázorňujúci boj kurucov a labancov (cisárske vojsko). Prvé roky svojho života prežil na terchovských lazoch v čase medzi dvoma významnými protihabsburskými povstaniami Imricha Tököliho a Františka II. Rákociho. Keď mal desať rokov, cisár Leopold I. dal v roku 1698 zváľať Strečniansky hrad, aby potrestal rebelanstsvo kurucov, ktorí ho okupovali. Po krátkom prechodnom období sa strečnianske panstvo dostáva do majetku sliezskeho Nemca grófa Jána Jakuba Löwenburga. Jeho sídlo bolo v kaštieli v Tepličke. Bol to typický predstaviteľ viedenského absolutizmu, veľkostatkár. Do jeho feudálneho panstva patrila, tak ako okolité dediny, Terchová a jej obyvatelia. Poddaní neboli spokojní s novými poriadkami. Mnohí sa vyhýbali poddanským povinnostiam. V roku 1703 František II. Rákoci vydal svoj manifest „Recrudescunt inclytae gentis Hungariae vulnera“, ktorým oslobodil poddaných bojujúcich pod jeho velením od feudálnych povinností. Vtedy mal Juraj Jánošík 15 rokov. Löwenburg, ktorý mal za manželku sestru Imricha Tököliho, sa vyhol šarvátkam a sporom s kurucmi, ktorí nezabudli na Tököliho účinkovanie. Poddaní na strečnianskom panstve žili s novou nádejou na zlepšenie ich života. Mnohí vstupovali do kuruckých radov. Je dosť pravdepodobné, že sa k ním vo veku asi 18 – 19 rokov (v roku 1706 alebo 1707) pridal aj Juraj Jánošík. Možno ho zlákal nový bohatší život kuruckého vojaka, možnosť poznávať nové kraje i sloboda bez poddanských povinností. Ku kurucom ho zverbovali vojaci na výzvu plukovníka Viliama Winklera, veliteľa pešieho pluku povstalcov. Súpis vojakov bol vyhotovený 2. decembra 1707. Zapísaný je v ňom aj Juraj Jánošík. Niektorí historici sa domnievajú, že sa zúčastnil pamätnej bitky pri Trenčíne 3. augusta 1708, keď kurucké vojská vedené Rákocim boli porazené generálom Heisterom.
Cisársky vojak Zo súdnych protokolov v pravote proti Jánošíkovi je zrejmé, že Jánošík opustil kurucké vojsko dávnejšie pred Satmárskym mierom. Pravdepodobne po porážke pri Trenčíne, keď kurucké vojsko ustupovalo na východ. Vrátil sa do Terchovej. Nezotrval tam dlho. Pravdepodobne na vyzvanie grófa Löwenburga sa pridal k cisárskej armáde, i keď to nemuselo byť dobrovoľné. O jeho účinkovaní v kuruckej armáde je v súdnych protokoloch len nepatrná zmienka. Vyplýva z nej však údaj, že bol zaradený do záložného oddielu, ktorý pôsobil na Bytčianskom zámku ako strážny oddiel. Okrem iných povinností Jánošík bol zaradený do väzenskej služby. V zámockom väzení si odpykávali trest rebelanti a zbehovia. Jánošík strážil Tomáša Uhorčíka, zbojníckeho kapitána z horných Kysúc, ktorý pochádzal z Turzovky- časť Predmier. Obaja sa zakrátko stali priateľmi. Jánošík, ako sa uvádza v súdnom protokole, často drobnými službami pomáhal väznenému Uhorčíkovi. Pravdepodobne mu sprostredkoval spojenie s jeho zbojníckou skupinou. Jánošík neslúžil dlho v cisárskom vojsku. Jeho rodičia ho zo služby vykúpili.
Zbojnícke chodníčky Nevedno ako utiekol Tomáš Uhorčík z bytčianskeho väzenia. Podarilo sa mu však nadviazať kontakt a obnoviť staré priateľstvo s Jurajom Jánošíkom. Navštívil ho v Terchovej a navádzal ho na zboj. Uhorčík o tom vypovedal v jeho súdnej pravote. Nepriznal sa priamo, ale vraj videl jeho chuť zbojníčiť, navrhol mu, aby sa k nemu pridal. Prvým zbojom Juraja Jánošíka bol "výlet" na Moravu, odkiaľ si spolu s Uhorčíkovou družinou priniesol plátno na košele. Uhorčík ho ešte predtým sprisahal, ako bolo vtedy zvykom medzi zbojníkmi. Bolo to okolo sviatku Michala dňa 29. septembra roku 1711.
Jánošík, zbojnícky kapitán Ešte pred zimou roku 1711 sa Uhorčík oženil s dcérou Jablunkovského baču Stoligu a odišiel s ňou do Klenovca v Malohontskej stolici, kde žil pod menom Martin Mravec. Zo zbojníckej družiny odišiel po súboji s Hvizdalom, ktorý zbojníkov nahováral, aby prepadli faru vo Varíne. Uhorčík s ním nesúhlasil, postavil sa proti nemu a prestal zbojníčiť. Uhorčíka na zboj zverbovali dvaja zbojníci Toporisko a Drozd. Na súde vypovedal, že na zboj sa dal náhodou. Keď sa vracal z Moravy, nečakane sa ocitol medzi zbojníkmi a pridal sa k nim proti svojej vôli. Uhorčík so skupinou zbíjal niekoľko rokov pred tým, ako sa k nemu pridal Jánošík. Jánošík sa po jeho odchode stal kapitánom Uhorčíkovej zbojníckej družiny. Stalo sa tak pravdepodobne preto, lebo Uhorčík ocenil jeho pomoc počas bytčianskeho väznenia, jeho osobné i veliteľské schopnosti, i keď nebol v zbojníckej skupine najstarší. Uhorčík ho, ako vypovedal Jánošík, sprisahal.
Zbojnícka prísaha Nevedno, ako sa odohrávala zbojnícka prísaha a voľba kapitána. Informácie sa dajú čerpať len z ľudových povestí, poetickej tvorby, podľa ktorých sa zbojníckym kapitánom mohol stať len najmocnejší spomedzi zbojníckych kandidátov. Od tej chvíle, ako bol pasovaný kapitánskou valaškou, všetci členovia družiny ho museli poslúchať. Pri výbere kandidátov do zbojníckej skupiny sa postupovalo prísne. Napríklad likavských valachov, ktorí sa hlásili k Jánošíkovi do družiny, neprijali. Prečo sa tak stalo, nevedno. V zachovaných súdnych pojednávaniach sa uvádza znenie prísahy: „Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí ani v nešťastí. Tak mi Pánboh pomáhaj!“ (citát)
Jánošíkova družina náhľad|Faksimile dokumentu z uväznenia Jánošíka a Uhorčíka v hrachovskom kaštieli. Z Jánošíkovho a Uhorčíkovho priznania na súde vieme, že boli:
V družine Tomáša Uhorčíka
Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne) Pavol Mlynarčík Zradovský (alebo z Radoviesky, z Radovsky? dnešná Radôstka) (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne) Bartek z Predmiera (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne) Ondráš alebo Ondrej, parobok z Dlhej na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne) Pavol Bernatík z Novej Dediny (dnešná Nová Bystrica na Kysuciach) Vrábel zo Staškova Kovalovský z Rakovej Jakub Chlastiak z Oščadnice Bagar Gábor z Valkovej? Valče? Gawlow z Poľska Vavrek z Poľska Kováčik alebo Moravčík z Moravy Ondráš z Dlhého Poľa
V družine Jánošíkovej (niektorí odišli, iní sa k nej pridali) Jakub Chlastiak z Oščadnice Huncaga, prezývaný Hunčiak, známy pod menom Juro Turiak zo Staškova Plavčík z Dunajova Kováčik alias Moravčík z Moravy Vavrek z Poľska Ondráš Kundis z Dlhého Poľa Ondráš alebo Ondrej, parobok z Dlhej na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne) Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne) Bartek, ovčiar z Predmiera (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne) Pavol Gašparec, prezývaný Mlynarčík, Zradovskí (z Radoviesky?, dnešná Radôstka) (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne) Ondráš Kundis z Dlhého Poľa Orešiak z Poľska Adam Šušolka z Turzovky Pivovarčík z Jablonky Zupica z Ostravice na Morave Kovalčík z Čeladnej na Morave Holúbek z Mentelovíc (?) na Morave Valičiak z Moravy istý Tálik jeden Dlhej na Kysuciach (Jánošík si nespomenul na meno)
Nebol to stály kompaktný celok. Mnohí, ako vypovedal na súde Jánošík, prišli o život v bojoch alebo boli popravení, iní sa stratili vo víre dejín.
Pomocníci Juraj a Jakub Šutkovci (Šurtkovci) z Krásna boli prechovávači a zásobovači (zásobovali zbojníkov potravinami, „strovou“, strelivom a pušným prachom zo Zákopčia a niekedy aj skrývali). „Z majera Jano (na ten čas Majer)“, dávali mu „prédu“ (korisť) a platili mu peniazmi. V Kokave ho v zime 1712 tri týždne skrýval Ondrej Kovalčík, s ktorým sa zjednal do služby za paholka. Na Veľkú noc 1712 u krčmára Hvezáka v Krásne „dva pachtele“ (stará miera – sudy) piva vypili. Hvezdák vedel, že sú zbojníci. Terchovská krčmárka, ktorej darovali strieborný pohár, dávala im tabak, nalievala pivo a pálenku a inak pomáhala. Skrýval ho Rusniak v Radôstke, jeho brat Ján alebo mlynár v Terchovej. Útočisko našiel u Tomáša Uhorčíka v Klenovci. Bača Sýkora a jeho syn Adam nosili jeho družine do hôr syr a žinčicu. V Klenovci Ondrík (Dubrík) ho vzal za paholka, hoci vedel, že je zbojník. Zabávali sa u krčmára v Dunajove i v Terchovej. V Terchovej ukrýval Jánošíka rechtor a hostinský Rafaj mu nosieval jedlo.