Gustav Peichl (* 18. marec 1928, Viedeň, Rakúsko† 17. november 2019, tamže) bol rakúsky architekt a karikaturista. Patrí do skupiny medzinárodne známych rakúskych architektov, „ktorí pomohli tvarovať rakúsku sebestačnosť“ (Friedrich Achleitner).
Život Ako architekt sa stal známym vďaka stavbe šiestich budov štúdia ORF, ktoré sú postavené na rovnakom princípe. V Nemecku sú známe jeho stavby spolkového domu umenia v Bonne a družiny pri Ríšskom sneme v Berlíne. V Taliansku je oceňované centrum Palazzo Tergesteo v Terste. V poslednej dobe sa zviditeľnil druhou najvyššou budovou Rakúska Millenium Tower s výškou 202 metrov. Vlastní architektonické štúdio Peichl & Partner ZT (od roku 2002 v súčasnom zložení).
Ako politický karikaturista sa objavil pod menom Ironimus prvýkrát v roku 1954 v týždenníku Die Presse. Neskôr kreslil aj pre Süddeutsche Zeitung a ORF. Mával pravidelnú výstavu spolu s Manfredom Deixom v Múzeu karikatúr v Kremse.
Býval v rodinnom dome na Himmelstrasse č. 19 vo Viedni, ktorý si sám navrhol.
Je ženatý, má 3 deti: Markus (najskôr žurnalista, dnes riaditeľ redakcie Talkshow Reinholda Beckmanna) Sebastian (prednosta dizajnérskej agentúry ART+COM AG, Berlín) Ina (scénografička a módna dizajnérka)
Číselná tabuľka 1938 Chlapčenská stredná škola v Mähirsch-Trübau 1943 – 1944 Štátna technická škola vo Vienna-Mödling 1947 Federálna Technická škola v Linzi 1949 Maturita 1950 – 1954 Štúdium na Akadémii výtvarných umení vo Viedni 1952 – 1954 Prácia v štúdiu prof. Rolanda Rainera vo Viedni 1954 Začiatok kariéry karikaturistu pod pseudonymom Ironimus 1955 Otvorenie architektonickej kancelárie vo [Viedni 1960 Prvý dokončený projekt – dom na Himmelstrasse vo Viedni 1964 Založenie časopisu BAU (žurnál pre architektúru a urbanizmus) spolu s Hansom Holleinom, Walterom Pichlerom a Oswaldom Oberhuberom 1969 Cena mesta Viedeň za architektúru 1971 Veľká rakúska štátna cena architektúru 1972 Zvolenie do Rakúskeho umeleckého senátu 1973 – 1996 Pôsobenie na Akadémii výtvarných umení vo Viedni ako profesor 1975 Reynolds Memorial Award 1975 Participácia na bienále vo Venice s projektom Molino Stucky 1979 Založenie osemdňového Art State Artopia v Albachu (spolupráca s André Hellerom a Horstom Gerhardom Haberlom) 1982 Gerambova cena za dobrú architektúru za ORF- regionálne štúdio Steiermark v Grazi 1984 Zvolenie za člena Akadémie umení v Berlíne 1985 Štajerská cena za architektúru za Rádiovú stanicu Alfenz. 1985 Menovanie za čestného člena Federácie nemeckých architektov 1986 Cena Miesa van der Roheho za PEA Enviromental Building v Berlíne 1991 Založenie ateliéru Peichl & Partner 1991 Participácia na Bienále architektov vo Venice 1993 Veľká sudetskonemecká kultúrna cena 1993 Zlatá medaila za záslužnú prácu pre mesto Viedeň 1993 Nemecká cena za architektúru za Spolkové múzeum umenia v Bonne 1995 Zvolenie za konzultanta a člena Komisie pre výstavbu novej Nemeckej spolkovej kancelárie v Berlíne 1995 Zvolenie za čestného člena Associazione Architetti Triest 1995 Zvolenie za čestného člena Amerického inštitútu architektov 2002 Novozaloženie Peichl & Partner ZT spolu s prof. Rudolfom F. Weberom
Charakteristika tvorby Názory Gustava Peichla na architektúru sa nachádzajú niekde medzi tradičným a avantgardným. Jeho tvorba reprezentuje hi-tech svojej doby s duchom klasickej moderny. Peichl nikdy neprepadol módnym trendom postmoderny ani dekonštruktivizmu. Neznamená to ale, že prvky týchto avantgardných štýlov sa neobjavili v jeho architektúre. Jeho tvorba je ťažko kategorizovateľná, vždy si išiel svojimi vlastnými estetickými princípmi.
Architektúru opisuje ako „ výsledok funkcie, materiálu, farby, svetla, priestoru a objemu“. Peichl vnáša do svojich diel aj zmysel pre humor a záľubu v karikatúrach.
Charakteristický prvok, ktorý sa opakuje na viacerých jeho budovách je ihlanovitý alebo kužeľovitý svetlík. Fasády budov sú čisté, väčšinou z jedného druhu materiálu ako napr. pohľadový betón.
Dielo Škola Atriumschule Krim, 1961 – 64, Viedeň, Rakúsko Rehabilitačné centrum Meidling für Hirnverletzte, 1965 – 67, Meidling, Rakúsko ORF-Landesstudios, 1969 – 82, Dornbirn, Eisenstadt, Graz, Innsbruck, Linz, Salzburg, Rakúsko Phosphateliminierungsanlage, 1980 – 85, Berlín, Nemecko Javisko pre návštevu pápeža na Heldenplatz, 1983, Viedeň, Rakúsko Dom umenia (Kunst- und Ausstellungshalle der Bundesrepublik Deutschland), 1985 – 92 Bonn, Nemecko Prístavba múzea, 1987 – 91, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko Divadlo Werkraumtheater pre Mníchovské komorné divadlo, 1990, Mníchov, Nemecko EVN Forum, 1991 – 93, Maria Enzersdorf, Dolné Rakúsko Mestské divadlo, 1993, Gütersloh, Nemecko Múzeum Wilhelma Buscha, 1994, Hannover, Nemecko Rakúsky pavilón na Expo 96, 1994, Budapešť, Maďarsko Kombinovaná základná a stredná škola, 1994 – 96, Ocwirkgasse, Viedeň, Rakúsko Palazzo Tergesteo, 1995, Terst, Taliansko Európske filmové centrum, 1995, Berlín, Nemecko Bibliotéka, 1996, Dortmund, Nemecko ORF Landesstudio Niederösterreich, 1997, St. Pölten, Rakúsko Skúšobná budova Mníchovského komorného divadla, 1997 – 01, Mníchov, Nemecko Millenium Tower, 1997 – 99, Viedeň, Rakúsko Družina pre deti Nemeckého spolkového snemu, 1998 – 99, Berlín, Nemecko Messe Wien Neu- Viedenské trhy, 2002 – 03, Viedeň
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Osobná stránka Gustava Peichla (Ironimusa) (de) Peichl & Partner Architekten (de)
Zdroj Caryl Ch. a kol.: Gustav Peichl : neue Projekte. Birkhäuser, Basel, 1995, ISBN 3-7643-5351-1
Kategória:Rakúski architekti Kategória:Karikaturisti Kategória:Osobnosti z Viedne Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení vo Viedni Kategória:Vyučujúci na Akadémii výtvarných umení vo Viedni