Etnológia, etnografia a národopis (ďalšie ekvivalenty pozri nižšie) sú termíny (vedné odbory), ktoré sú v literatúre rozlične definované – niekedy ako synonymá, ale častejšie ako vzájomne sa rôznym spôsobom vylučujúce pojmy. Podrobnosti o definíciách sú uvedené nižšie v článku, stručne možno tieto definície zhrnúť ako nasledujúce možnosti: a) všetky tri termíny (v súčasnosti konkrétne najčastejšie termín etnológia) znamenajú kultúrno-historickú vedu skúmajúcu kultúru etnických spoločenstiev, resp. ľudovú kultúru, alebo b) etnografia (alebo zriedkavo národopis) znamená opisnú (empirickú) časť bodu a) alebo sociokultúrnej antropológie, kým etnológia znamená porovnávaciu (teoretickú) časť bodu a) alebo sociokultúrnej antropológie, alebo c) etnografia znamená to, čo je uvedené v bode a), ale len pokiaľ je to robené profesionálne, kým národopis znamená podobnú činnosť robenú neprofesionálne, alebo d) etnografia znamená časť bodu a) zameranú na historickú Európu, kým etnológia znamená časť bodu a) zameranú na mimoeurópske etnické spoločenstvá a na prehistorickú Európu, alebo e) etnografia znamená výskum materiálnej ľudovej kultúry, kým etnológia výskum sociálnej ľudovej kultúry, alebo f) (len v staršej literatúre:) etnografia znamená vedu o etnikách (najmä národoch) z hľadiska ich nehmotnej kultúry, kým etnológia je veda o fyzických rozdieloch ľudských skupín a o rasách, alebo g) etnológia znamená synonymum pojmu sociálna antropológia, alebo h) národopis je súhrnné označenie etnografie (definovanej v zmysle bodu a), ale bez folkloristiky) a folkloristiky, alebo ch) (len v staršej literatúre:) národopis znamená vedu o (najmä v danej krajine vlastnom) národe.

Definície Nasleduje súpis možných definícií jednotlivých troch termínov.

I) Etnografia A) najmä v anglosaských krajinách (ale často aj mimo nich): 1. opisná (empirická) časť sociokultúrnej antropológie alebo etnológie (t. j. časť spočívajúca v zbere, opise a klasifikácii dát počas terénneho výskumu)Soukup, str. 638Ant.SBritannica schéma 2. v sociokultúrnej antropológii, ale aj archeológii, psychológii a pod.: samotný zber materiálu o spôsobe života a kultúre špecifických spoločenstiev/skupín a základné vyhodnotenie tohto materiálu ako súčasť širšieho bádateľského zámeruethnography in: Britannica online http://www.britannica.com/EBchecked/topic/194292/ethnography 3. písomný opis (článok, poznámky, monografia, website) uskutočneného sociokultúrneho či etnologického (terénneho) výskumu, najmä výskumu rôznych etnických spoločenstiev a ich zvykov, resp. metóda a proces tvorenia takéhoto opisuMorrisEthnographie in: Pierer (v dolnej časti textu)

B) najmä v kontinentálnej Európe: 1. (u nás najmä za socializmu podľa vzoru ZSSR, ale celosvetovo už aj dávnejšie) kultúrno-historická (tak opisná, ako aj porovnávacia) veda skúmajúca kultúru (a spôsob života a vývoj) etnických spoločenstiev (etnických skupín, národností a národov),Völkerkunde in:Meyersnárodopis in: Enc.Slov.etnografie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 357.etnografija in: BSE resp. ľudovú – resp. lokálnu a regionálnu – kultúru (a spôsob života a etnický a národný vývoj ľudu)etnografia in: Enc.Slov.etnografie in: Ant.S(čiastočne) etnográfia in: Mag.NL v užšom zmysle (takto napr. bežne na Slovensku za socializmu) okrem folklóru (t. j. slovensko-dramatického prejavu, ľudovej hudby a tanca), teda okrem folkloristikyetnografie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 357. (podľa príkladov)etnografija in: BSE (porov. ale foľkloristika in:BSE)Mag.NL (veta o ZSSR) (Poznámka: Ako [hlavný] predmet etnografie v užšom zmysle, t. j. bez folkloristiky, sa u nás obyčajne uvádzala materiálna a duchovná/sociálna kultúra, pričom výraz duchovná kultúra sa tu chápal v užšom zmysle, t. j. bez folklóru,http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=5081&no_cache=1&sword_list[]=kult%C3%BArapoložky vymenované v článku etnografia in: Enc. Slov. hoci existuje aj širšie chápanie výrazu duchovná kultúra zahŕňajúce folklórduchovná kultúra in: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska) 2. (dnes celosvetovo, za socializmu len v nesocialistických štátoch) len opisná (empirická) časť I-B-1Magy.NLSlov. vlastiveda (v tomto zmysle sa chápe ako časť etnológie alebo ako jej opak,Enc. slovník 1993etnografia in: Belianaetnografia in:SNS prípadne vrátane muzeológie súvisiacej s etnickými spoločenstvami 3. v Európe (najmä v dávnejšej minulosti, v ČSR zhruba ešte v prvej polovici 20. stor.) niekedy: len časť I-B-1 zaoberajúca sa súčasnou a historickou Európou (výskum zaoberajúci sa spoločenstvami mimo Európy alebo v predhistorickej Európe sa potom volá etnológia), resp. tzv. Volkskunde (výskum ľudovej kultúry len vlastného etnika/ľudu, folkloristika v staršom ponínamí)Liszka str. 24http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/1446/399635733_153895_30249_646 4. vo Švédsku: opak predchádzajúceho bodu (teda výskum zaoberajúci sa mimoeurópskymi alebo predhistorickými spoločenstvami) 5. (pôvodne v 18. stor.): (opisné, geografické a historické) štúdium mimoeurópskych národovetnológia in: Ant.S 6. (do začiatku 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa rozdelením (najmä historickým vývojom rozdelenia) ľudí na spoločenstvá (národy) definované spoločným jazykom, náboženstvom a právom (opakom je etnológia ako disciplína sledujúca najmä fyzické a rasové rozdiely)Ethnographie in: HerderEthnographie in: Pierer 7. (do začiatku 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa štúdiom kultúrnej (a pod.) stránky (len na úrovni) národov (vrátane folkloristiky),národopis in: OSNBSE 2. vydanie v širšom zmysle vrátane (ich) fyzickej a psychickej antropológieSNS 8. v ZSSR (a čiastočne aj niektorých socialistických štátoch) neskôr: sociálna antropológiahttp://fhs.cuni.cz/FHS-543-version1-ucebnicemesto2.pdf str. 24 9. (vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku a Škandinávii a pod. niekedy:) zberateľstvo, muzeológia, vytváranie kultúrneho dedičstva a pod., bez pejoratívneho zafarbenia (opak etnológie) 10. (u nás za socializmu niekedy): I-B-1 ako profesionálny výskum (opakom je v tomto zmysle národopis ako poloprofesionálny alebo amatérsky výskum ľudovej kultúry) 11. zriedkavejšie: výskum len materiálnej kultúry ľudu (opakom je etnológia ako výskum sociálnej ľudovej kultúry) 12. podľa J. V. Bromleja (70. – 80. roky 20. stor.): veda o etnose, resp. etnikách (t. j. dôraz je na vedomí spolupatričnosti skupiny a naopak dôraz nie je na otázke etnografického špecifika najmä v oblasti materiálnej kultúry)etnologie. In: Soc. S 13. podľa Erixona (1944): opis jedného alebo viacerých etnosov v rovnakej dobe, podobnej geografickej oblasti a podobnej spoločenskej vrstve (opakom je etnológia)

II) Etnológia A) najmä v anglosaských krajinách (ale často aj mimo nich): 1. všeobecná (porovnávacia, teoretická) časť sociokultúrnej antropológie 2. všeobecná stratégia štúdia kultúr uprednostňujúca zovšeobecňujúcu, porovnávaciu perspektívu 3. podľa A. R. Radcliffe-Browna: disciplína zaoberajúca sa rekonštrukciou dejín kultúry (ako opak sociálnej antropológie definovanej ako disciplína snažiaca sa postihnúť všeobecné zákonitosti, ktoré sú základom kultúrnych javov)

B) najmä v kontinentálnej Európe: 1. synonymum I-B-1 Pyramída 1Pyramída 2Brockhausetnologija in:BSE 2. vydanie 2. (dnes celosvetovo, za socializmu len v nesocialistických štátoch) len všeobecná (porovnávacia, teoretická) časť I-B-1BSE (v tomto zmysle sa chápe ako nadradená disciplína etnografie alebo ako jej opakBeliana) alebo (v širšom zmysle) výskumu kultúry (t. j. sociokultúrnej antropológie) 3. v Európe (najmä, ale nielen v dávnejšej minulosti) niekedy: len časť (najmä porovnávacej časti) I-B-1 zaoberajúca sa spoločenstvami mimo Európy alebo v predhistorickej Európe, t. j. preliterárnymi spoločenstvami (výskum zaoberajúci sa súčasnou a historickou Európu sa potom prípadne volá etnografia)http://www.ib.hu-berlin.de/~kumlau/handreichungen/h3/kultaueb.htm 4. synonymum I-B-1, ale s dôrazom na štúdium predindustriálnych či preliterárnych spoločenstievetnológia in Filit http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Etnologia 5. vo Švédsku: opak predchádzajúceho bodu (teda výskum zaoberajúci sa európskymi spoločenstvami) 6. (do zač. 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa rasami, fyzickými rozdielmi etník/národov/kmeňov a ich stavom vyplývajúcim z ich prírodných daností (aj podnebia, stravy) či dopravných daností a pod. (opakom je etnografia, zaoberajúca sa národmi z jazykového, náboženského a právneho hľadiska); podobná definícia (najmä v Británii do zač. 20. storočia): disciplína zaoberajúca sa rasami alebo rasami a kmeňmi (prípadne ako opak etnografie, ktorá sa potom zaoberá národmi)Rine, G. E. (ed.):The Encyclopaedia Americana, 1920 http://en.wikisource.org/wiki/The_Encyclopedia_Americana_%281920%29/Ethnology 7. (často napr. vo Francúzsku): celá sociokultúrna antropológia,http://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/ethnologie/49734Echaudemaisonetnologie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 357. príp. s dôrazom na predliterárne a predhistorické spoločenstvá, pričom modernejším spoločenstvám sa venuje sociológia 8. zriedkavo: celá všeobecná antropológiaRandom House Kernerman Webster's College Dictionary, 2010 9. zriedkavejšie: výskum sociálnej (t. j. nemateriálnej) kultúry ľudu (opakom je etnografia ako výskum najmä materiálnej ľudovej kultúry)

Poznámka: U nás bolo minimálne v 50. a 60. rokoch 20. stor. potrebné sa slovu etnológia vyhýbať, lebo bolo podľa vzoru Sovietskeho zväzu považované za „buržoázny“ prežitok. Príkladom chápania termínu v Sovietskom zväze je 2. vydanie Boľšej sovetskej enciklopedije (BSE), kde sa v hesle etnologija (podobne v hesle etnografija) v roku 1957 (zväzok 49) píše, že etnológia je a) synonymum etnografie používané najmä nemeckými etnografmi, a b) u niektorých „buržoáznych“ vedcov označuje teoretickú, vysvetľujúcu časť toho, čo BSE označuje ako etnografia (opisnú časť potom títo „buržoázni“ vedci označujú ako etnografia), pričom BSE dodáva, že takéto oddeľovanie opisnej časti a teoretickej časti je „metodicky nesprávne“ a v sovietskej vede sa výraz etnológia nepoužíva. Zhruba od začiatku 70. rokov sa však slovo etnológia stalo v západnej Európe vyslovene módnym výrazom namiesto rôznych alternatívnych označení. Aj u nás sa niekedy v tomto čase slovo začalo váhavo (znova) používať: V roku 1968 bol na Slovensku zriadený „Kabinet etnológie FF UK“ (hoci zostal až do začiatku 90. rokov jediným pracoviskom so slovom etnológia v názve v celom štáte) a napr. v roku 1973 je v encyklopédii Pyramída uvedené heslo „etnografia (etnológia)“, v ktorom sa výrazy opakovane používajú ako rovnocenné v celom texte (v Encyklopédii Slovenska z roku 1978 heslo etnológia síce neexistuje, ale slovo sa aspoň spomína [kvázi mimochodom] ako jedno z „medzinárodných označení“ pre národopis v hesle národopis). Po revolúcii sa výraz etnológia začal aj u nás bežne používať namiesto výrazov národopis alebo etnografia, napríklad už v prvej polovici 90.rokov ho prijali do svojich názvov ďalšie univerzitné pracoviská v Prahe, Brne a Bratislave.Liszka, str. 25etnológia in: SSJEnc. Slov.etnológia in: Botík, J., Slavkovský, P.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1995.

III) Národopis A) synonymum etnografie, a to vo významoch: 1. I-B-1 etnografie in: Malá československá encyklopedienárodopis in: Příruční slovník jazyka českého, 1935-1957etnológia in: Beliananárodopis in: Příruční slovník jazyka českého (citát definície z knihy Československá vlastivěda z roku 1933)SSJ či veda o národe národopis in:SNS, prípadne I-B-1 výslovne bez folkloristiky 2. opisná časť I-B-1 či vedy o národe 3. tzv. Volkskunde (t.j. staršia, širšia forma folkloristiky - disciplína zaoberajúca sa etnologickým/etnografickým a folkloristickým výskumom vlastného národa) SSJSKSSJ