Ieharu Tokugawa (jap.: 徳川家治, Tokugawa Ieharu) bol desiatym šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý zastával úrad od roku 1760 do roku 1786. Bol synom Iešigea Tokugawu, vnukom Jošimunea Tokugawu, pravnukom Micusadu Tokugawu, pra-pravnukom Jorinobua Tokugawu a pra-pra-pravnukom Iejasua Tokugawu.
Udalosti počas bakufu Ieharua Tenmei gannen (天明元年) alebo Tenmei 1 (1781): Po nástupe cisára Kókaku bola vyhlásená nová éra pod názvom Tenmei. Predchádzajúca éra sa skončila a nová začala v An'ei 11, v 2. deň 4. mesiaca. Tenmei 2 (1782): Začína veľký hladomor obdobia Tenmei. Tenmei 2 (1782): bola vypracovaná ekonomická analýza potenciálneho využitia striebornej meny ako platidla v Japonsku "Sin sen sen pou (Sin tchuan phou)". Závery práce boli odprezentované cisárovi Masacunom Kucukiom (1750 – 1802), autorom spisu bol Kucuki Oki-no kami Minamoto-no Masacuna, dedičný daimjó provincie Oki a Ómi s usadlosťami v Tambe a Fukučijame -- pozri poznámka pri Tenmei 7 nižšie.Titsingh, Isaac. (1834). Annales des empereurs du japon, str. 420 Tenmei 3 (1783): Vybuchla sopka Asama (浅間山, Asama-jama) v Šinane, jednej z najstarších Japonských provincií. [Asama-jama sa nachádza na hranici medzi súčasnými prefektúrami Gunma a Nagano ].Screech, T. (2006), Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822, str. 146 – 148. Devastácia po výbuchu sopky ešte zhoršila Veľký hladomor Tenmei. Tenmei 4 (1784): Konajú sa rozsiahle slávnosti po celej krajine na počesť mnícha (Kúkaia, tiež známeho aj ako Kóbó-Daiši, zakladateľa Šingon Budhizmu), ktorý zomrel pred 950 rokmi. Tenmei 4 (1784): Syn šógunovho vrchného radcu bol zavraždený vo vnútri Edského hradu. Rovnako mladý wakadošijori, Tanuma Jamaširo-no-kami Okitomo, bol synom staršieho wakadošijori Tanuma Tonomo-no-kami Okicugu. Mladší Tanuma bol zabitý pred zrakom svojho otca počas toho, ako sa obaja vracali do svojich rezidencí norimono po zasadaní Štátnej rady. Podozriví boli hlavní úradníci bakufu; ale iba samotný vrah bol dolapený a potrestaný. Výsledkom bolo, že Tanumom iniciované reformy v štruktúre spravovania bakufu a ním plánované uvoľnenie zahranično ekonomickej izolácie Japonska sakoku sa neuskutočnili.Screech, str. 148 – 151, 163 – 170, 248. Tenmei 6, 8. dňa 9. mesiaca (17. septembra 1786): Zomrel Ieharu Tokugawa. Bol pochovaný v Ede. Tenmei 7 (1787): Masacuna Kucuki publikoval Seijó senpu (Poznámky o západných peniazoch) s farebnými drevotlačami, ktoré zobrazujú európske a zahraničné meny -- pozri poznámka k Tenmei 2 vyššie.Screech, T. (2000). Shogun's Painted Culture: Fear and Creativity in the Japanese States, 1760-1829, str. 123, 125. -- pozri online 2 obrázky susedných strán z kolekcie knižnice Kyoto University of Foreign Studies and Kyoto Junior College of Foreign Languages
Éry bakufu Ieharua
Roky, v ktorých bol Ieharu šógunom sú špecificky identifikované viac ako jedným názvom éry alebo nengó. Hóreki (1751 – 1764) Meiwa (1764 – 1772) An'ei (1772 – 1881) Tenmei (1881 – 1789)
Referencie
Literatúra Hall, John Whitney. (1955) Tanuma Okitsugu: Foreruner of Modern Japan. Cambridge: Harvard University Press. Screech, Timon. (2000). Shogun's Painted Culture: Fear and Creativity in the Japanese States, 1760-1829. London: Reaktion Books. ISBN 978-1-86189-064-1 Screech, Timon. (2006). Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822. London: RoutledgeCurzon. ISBN 0-7007-1720-X Titsingh, Isaac. (1822). Illustrations of Japan. London: Ackerman. Titsingh, Isaac. (1834). [Siyun-sai Rin-siyo/Hayashi Gahō, 1652], Nipon o daï itsi ran; ou, Annales des empereurs du Japon. Paris: Oriental Translation Fund of Great Britain and Ireland. --Dve kópie tejto neobvyklej knihy sú dostupné online: (1) v knižnici University of Michigan, digitalizovaná 30. januára 2007; a (2) v knižnici Stanford University, digitalizovaná 23. júna 2006. Tu kliknite na originálny text vo francúzštine. Totman, Conrad. (1967). Politics in the Tokugawa bakufu, 1600-1843. Cambridge: Harvard University Press.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Dejiny Japonska Kategória:Šóguni Ieharu