Sója fazuľová () je druh významnej poľnohospodárskej plodiny rodu sója (Glycine), z čeľade bôbovité (Fabaceae). Pôvodná je vo východnej Ázii.
Opis Sója fazuľová je jednoročná, 30 až 60 (120) cm vysoká bylina. Byľ je priama až popínavá, poprehýbaná, červenkasto vlnato chlpatá.
Dlhostopkaté listy sú nepárno perovito zložené, trojpočetné, morfologicky sa podobajú listom fazule (odtiaľ je aj druhový názov). Lístky sú okrúhlo vajcovité až elipsovité, celistvookrajové, s drobnými prílistkami. Čepieľka vrcholového lístka je vajcovitá až podlhovastá, čepieľka bočných lístkov je asymetricky šikmo vajcovitá, na vrchole končistá, svetlozelená až zelená, plstnato chlpatá, chlpy sú hrdzavo žlté až červenkasté.
Súkvetia tvoria 5 až 8 kveté pazušné strapce. Kvety sú malé, koruna je fialová, dlhá 6 až 7 mm, o málo dlhšia ako kalich, strieška je okrúhla, s tmavou škvrnou, krídla sú uškaté a člnok zrastený len na vrchole. Tyčiniek je deväť so zrastenými nitkami a jedna tyčinka je voľná. Čnelka je holá s guľovitou bliznou. Kalich je rúrkovitý, vlnato chlpatý, dlhý 5 až 7 mm.
Plodmi sú podlhovasté, pieskovohnedé, drsno chlpaté, pukavé struky, dlhé 3 až 5 cm. Obsahujú dve až päť semená, ktoré sú elipsovité až guľaté, slabo sploštené, svetlohnedé, hnedé až čierne, matné, veľké do 10 mm.
Rozšírenie Sója fazuľová je pôvodná od ruského Ďalekého východu po Čínu a mierne oblasti východnej Ázie. Sekundárne sa pestuje v subtropickom pásme na všetkých kontinentoch. Na Slovensku sa pestuje vzácne na poliach iba v najjužnejších oblastiach.
Ekológia Sója fazuľová je teplomilná plodina, náročná na vlahu. Vyžaduje hlboké, štruktúrne, výhrevné pôdy, bohaté na humus a vápnik. Kvitne v júli a auguste.
Význam a využitie Sója fazuľová je významná poľnohospodárska plodina. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu, obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym, kyselinu olejovú, kyselinu palmitovú, vitamíny (B, E), lecitín a niektoré soli, bohaté predovšetkým na vápnika fosfor.
Semená sa používajú varené, pražené, rôznym spôsobom upravené ako sójová múka, vločky, tzv. sójové mäso, mlieko, syr, navyše sa z nich získava olej. Využívajú sa aj pri výrobe emulzií ako intravenózne infúzie a pri výrobe mastí. Ojedinele sa pestuje aj ako krmovina. Medzi najväčších producentov patria USA, Brazília a Čína.
Zoznam poddruhov V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy: Glycine max subsp. formosana (Hosok.) Tateishi & H.Ohashi Glycine max nothosubsp. gracilis (Skvortsov) H.Ohashi Glycine max subsp. max Glycine max subsp. soja (Siebold & Zucc.) H.Ohashi
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Sója Kategória:Bôbovité Kategória:Flóra Ázie Kategória:Strukoviny Kategória:Olejniny Kategória:Krmivá Kategória:Rastliny s fialovými kvetmi