Digitálna knižnica je knižnica, ktorej zbierky sú uložené v digitálnych formátoch a dostupné prostredníctvom počítačov. Obsah takejto knižnice môže byť uložený lokálne alebo dostupný prostredníctvom počítačovej siete.
História digitálnych knižníc Myšlienka digitálnej knižnice sa začala formovať ako reakcia na globálny nárast informačného bohatstva a jeho sprístupnenia širokej verejnosti začiatkom 90. rokov v súvislosti s rozšírením WWW technológií. Priamoúmerne s narastajúcim množstvom informácií sa začala čoraz viac prejavovať potreba efektívnejších spôsobov ich vyhľadávania a získavania. Objavila sa tak myšlienka akejsi globálnej knižnice, ktorá by skĺbila funkcie klasických knižníc (vyhľadávanie, získavanie, spracúvanie, uchovávanie a sprístupňovanie informácií) s možnosťami, ktoré sa naskytujú vďaka internetu.
Prvým významným krokom boli prieskumové stroje (tiež vyhľadávacie stroje), ktoré do rozsiahlych lokálnych databáz ukladajú údaje o všetkých nájdených dokumentoch a na základe kľúčových slov umožňujú vyhľadanie a lokalizáciu požadovaných dokumentov BARTOŠEK, M. Internet a digitálne knižnice. In: ITlib : Informačné technológie a knižnice [online]. 2003, roč. 7, č. 2, 2003 [cit. 2008-01-02]. Dostupné na internete: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib032/bartosek.htm>.. K prvým vyhľadávacím strojom patrí napr. pomerne známy vyhľadávač Alta Vista). Nevýhodou vyhľadávacích strojov je, že nevedia rozoznať kvalitné a dôveryhodné zdroje, následkom čoho je vyhľadanie značného množstva informácií s nízkou relevanciou.
Na podobnom princípe fungujú predmetové adresáre (tiež predmetové katalógy) () (napr. Yahoo.com, Zoznam.sk), ktoré sa líšia tým, že primárne nájdenie, popis a hodnotenie informačných zdrojov“ neprebieha automaticky za pomoci strojov ale vykonávajú ho editori . Výhodou je, že pri predmetových adresároch sa odstránia nedostatky týkajúce sa presnosti a relevancie nájdených dokumentov. Naproti tomu sú pre ne charakteristické výrazne menšie pokrytie internetového priestoru (obsahujú informácie o stovkách tisícov dokumentov oproti miliardám v prípade vyhľadávacích strojov), menšia aktuálnosť údajov a veľká prácnosť . Osobitým typom predmetových katalógov sú virtuálne knižnice, ktoré sú špecializované na konkrétnu problematiku a teda slúžia určitej skupine používateľov.
Od spomínaných internetových vyhľadávacích nástrojov sa podstatne líšia digitálne knižnice. Hlavným rozdielom je ich inštitucionálny charakter – nielen že umožňujú vyhľadávanie a sprístupňovanie informácií, ale ich aj vlastnia, spravujú a udržiavajú. Z vlastníctva primárnych dokumentov vyplývajú isté výhody, zabezpečujúce predovšetkým vyššiu relevanciu požadovaných dokumentov. Máme na mysli hlavne možnosť garantovať kvalitu, autentickosť, individuálne sprístupňovanie dokumentov podľa špecifických podmienok a výrazne vyššiu presnosť pri vyhľadávaní. Ich malé rozšírenie, rôznorodosť, neexistencia jednotných štandardov a podpornej globálnej infraštruktúry, ktorá by umožnila prepájanie a spoluprácu digitálnych knižníc medzi sebou sú zatiaľ veľkou prekážkou v praktickom využívaní digitálnych knižníc. Preto sa týmto problematickým okruhom venuje v rámci výskumu značná pozornosť zo strany odborníkov .
Definície digitálnych knižníc Existujúcich digitálnych knižníc je zatiaľ pomerne málo, a to najmä vzhľadom na zložitosť tejto problematiky a komplikovanosť uvedenia digitálnych knižníc do bežnej praxe (nutnosť aplikácie informačných systémov a následná spolupráca odborníkov na informačné technológie s knižničnými pracovníkmi, ekonomické a legislatívne faktory a pod.). Samotný pojem digitálnej knižnice sa však stáva čoraz frekventovanejším, a to nielen v oblasti knižnično-informačnej vedy. Digitálna knižnica by mohla nájsť svoje uplatnenie prakticky vo všetkých vedných odboroch, rovnako ako tomu je v prípade tradičných knižničných inštitúcií.
Súčasné prístupy k myšlienke digitálnej knižnice sú však zatiaľ nejednotné, a to najmä z dôvodu nejednotného chápania pojmu odborníkmi z rôznych vedných disciplín, ktorí spolupracujú pri tvorbe koncepcií a náplne digitálnej knižnice MAKULOVÁ, S. Digitálne knižnice budúcnosti : nové smery výskumného programu. In: INFOS 2003: 32. medzinárodné informatické sympózium [online]. [cit. 2008-01-02]. Dostupné na internete: <http://www.aib.sk/infos/infos2003/15.htm >. ISSN 1336-0779. Napríklad v rámci počítačovej vedy sa termín digitálna knižnica používa na označenie množiny počítačových algoritmov alebo programov, ktoré boli zozbierané na opakované využívanie; prevádzkovatelia databáz označujú termínom digitálna knižnica súbor databáz alebo služieb elektronického dodávania dokumentov, ktoré poskytujú ako výstup zo svojich digitálnych fondov; obchodné spoločnosti ju chápu ako systém správy a riadenia elektronických dokumentov zväčša finančného charakteru, ktoré sa vytvárajú a využívajú v súvislosti s realizáciou firemných obchodných cieľov; vydavatelia pod týmto pojmom prezentujú on-line verziu publikačnej produkcie, teda všetko to, čo vyprodukovali v elektronickej forme a čo je možné nájsť na internete . Knihovníci zas chápu digitálnu knižnicu ako ďalší vývojový stupeň tradičných knižníc, ktorá vďaka automatizácii a IKT poskytuje digitálnou formou nielen sekundárne informácie o informačných prameňoch, ale aj všetky primárne dokumenty, donedávna sprístupňované len v analógovej podobe . Spomínaná nejednotnosť sa o. i. odráža aj v množstve definícií digitálnej knižnice. Niekoľko z nich uvediem na ilustráciu.
Napríklad Kalifornská univerzita (University of California) definuje digitálnu knižnicu ako množinu peňažných prostriedkov a technologických systémov, ktoré umožňujú generovať poznatky, prístup k nim a ich používateľom cez 4 primárne role: uchovávanie, ukladanie a vyhľadávanie informácií; elektronický prístup a dodávanie prostredníctvom elektronickej komunikácie; on-line publikovanie vedeckých a odborných poznatkov; informačný manažment, konzultácie a výchova
Podľa Jaroslava Šušola sa dá digitálna knižnica definovať ako určité hardvérové a softvérové rozhranie, ktoré používateľom umožňuje integrovaný prístup k vlastným i externým informačným zdrojom na základe využívania efektívneho rešeršného podsystému. Lokálne zdroje v rámci tohto predstavujú plnotextové bázy dát dokumentov, ktoré prešli procesom konverzie; digitalizované dokumenty z fondov pridružených knižníc (inštitúcií); iné typy vlastných multimediálnych dokumentov .
Soňa Makulová popisuje digitálnu knižnicu nasledovne: nie je to jedna entita, ale predstavuje súbor viacerých knižníc; vyžaduje sieťové technológie, ktoré umožňujú prepájať informačné zdroje; pre koncového používateľa sú spojenia medzi jednotlivými digitálnymi knižnicami a informačnými službami transparentné; jej cieľom je umožniť univerzálny prístup k informáciám; nie je viazaná na dokumenty v tlačenej forme .
Ďalšia definícia digitálnu knižnicu charakterizuje ako zbierku informácií spolu so zodpovedajúcimi službami, pričom tieto informácie sú uložené v digitálnej podobe a sú dostupné prostredníctvom siete 4. BARTOŠEK, M. Aktuální oblasti výzkumu digitálních knihoven. In INFOS 2003 : 32. medzinárodné informatické sympózium [online]. [Cit. 2008-01-02]. Dostupné na internete: <http://www.aib.sk/infos/infos2003/18.htm >. Iná definícia hovorí o digitálnych knižniciach ako o organizáciiách, poskytujúcich zdroje (vrátane špecializovaného personálu) umožňujúce realizovať výber, štruktúrovanie a sprístupňovanie zbierok digitálnych prác, tieto práce ďalej distribuovať, udržiavať ich integritu a dlhodobo uchovávať – a to všetko s ohľadom na jednoduché a ekonomické využitie určitou komunitou alebo množinou komunít užívateľov .
Hlavné znaky digitálnej knižnice Napriek spomínanej nejednotnosti chápania digitálnej knižnice možno vymedziť niekoľko jej základných znakov vyplývajúcich z väčšiny definícií a vymedzení: organizácia digitálnych zbierok je kľúčovou otázkou pri budovaní digitálnych knižníc (nie samotná digitalizácia fyzického materiálu); digitálne knižnice zásadne nechápeme ako uzavreté entity (vzhľadom na poskytovanie dokumentov či informácií o nich z externých zdrojov či iných digitálnych knižníc), preto mnohí autori používajú množné číslo – „digitálne knižnice“; heterogénnosť informačných zdrojov digitálnych knižníc (rôznorodosť spôsobom uloženia, organizáciou, správou objektov a použitými platformami); dynamickosť (začleňovanie a vyraďovanie komponentov do/z štruktúry digitálnej knižnice); multimediálnosť (rozličná povaha dát); prepojenosť rôznych (autonómne spravovaných) informačných komponentov, ktoré musí byť pre používateľov transparentné; cieľom je zaistenie prístupu ku všetkým relevantným digitálnym informáciám bez ohľadu na ich formu, formát, spôsob a miesto uloženia .
Rozdelenie digitálnych knižníc Podľa spôsobu budovania digitálnych zbierok a ich účelu možno vymedziť tri typy digitálnych knižníc – digitalizované digitálne knižnice, born digital digitálne knižnice a zberné digitálne knižnice.
Digitalizované digitálne knižnice Pre tradičné knižnice by bolo technicky aj finančne náročné úplne sa transformovať na knižnice digitálne. Pri tomto type digitálnych knižníc ide o sprístupňovanie častí ich fondov, kedy sa analógové dokumenty digitalizáciou upravia na digitálne objekty. Hovoríme o digitalizovaných digitálnych knižniciach, ktoré umožňujú lepšie sprístupňovať zaujímavé či ťažko dostupné fyzické zbierky a zároveň vytvárať nové zaujímavejšie typy prezentácií, ktoré u fyzických artefaktov nie sú možné (napríklad vytváranie virtuálnych zbierok alebo združovanie rôznych materiálov do multimediálnych a hypertextových prezentácií pôvodných dokumentov). Ich cieľom je teda efektívnejšie a zároveň šetrnejšie sprostredkovanie vzácnych tlačí (rukopisy, kódexy, inkunábuly a pod.) širokej verejnosti .
Born-digital digitálne knižnice V prípade materiálov, ktoré vznikli už priamo v digitálnej podobe a často existujú len v tejto podobe, ide o born digital digitálne knižnice. Tento typ digitálnych knižníc vzniká s cieľom existujúce digitálne materiály systematicky usporiadať, vytvoriť podmienky na jeho uchovanie a potom aj sprístupnenie. V miniatúrnej podobe s obdobným problémom zápasí napríklad hociktorý majiteľ digitálneho fotoaparátu. Veľmi často sa s daným typom digitálnych knižníc stretávame v oblasti vedy a vedeckého publikovania
Zberné digitálne knižnice Zberné digitálne knižnice získavajú svoje materiály z internetu prostredníctvom ich automatizovaného zberu (en.: harvesting). Často vznikajú s cieľom zabezpečiť dlhodobú dostupnosť či archiváciu digitálneho materiálu, ktorý by inak mohol čoskoro zaniknúť. Problémom zberných digitálnych knižníc je vysporiadanie autorských a vlastníckych práv ako základnej podmienky na sprístupnenie. Na druhej strane predstavujú vhodné spojenie dvoch odlišných technológií (vyhľadávacích strojov so zbernými robotmi na strane jednej a knihovníckych postupov na strane druhej) s potenciálne veľkými perspektívami.
Kľúčové problémy digitálnych knižníc Myšlienka digitálnej knižnice nie je celkom nová. Jej počiatky možno hľadať už v sedemdesiatych rokoch, kedy nastal značný rozvoj elektronizácie knižničných katalógov. Ak uvažujeme o digitálnej knižnici ako o systéme zahŕňajúcom viac ako len údaje a ak ju definujeme ako súbor nie len informačných zdrojov (navigačné pomôcky a systémy, matadáta..), môžeme konštatovať, že myšlienka plne funkčnej digitálnej knižnice je stále ešte len vo svojich počiatkoch. Pri komplexnom pohľade na takýto zložitý systém sa vynárajú mnohé problémy, vyplývajúce z technických ťažkostí spojených s realizáciou samotnej myšlienky elektronickej knižnice, z legislatívy, či z iných príčin, ktoré často bránia ďalšiemu napredovaniu elektronickej knižnice ako takej. Ich riešenie je predmetom manažérskej činnosti.
Identifikácia používateľov