Amoxicilín je liečivo, β-laktámové antibiotikum, ATC kód: J01CA04.
Sumárny vzorec amoxicilínu je C16H19N3O5S, mólová hmotnosť je 365,4 g/mol.
Amoxicilín bol prvý raz dostupný v roku 1972. Je to aminobenzylpenicilín s baktericídnym účinkom spočívajúcom v schopnosti inhibovať syntézu bunkových stien baktérií.
Amoxicilín je určený na liečbu nasledovných bakteriálnych infekcií vyvolaných grampozitívnymi a gramnegatívnymi patogénmi citlivými na amoxicilín: infekcie horných dýchacích ciest, vrátane infekcií uší, nosa a krku infekcie dolných dýchacích ciest infekcie dolných močových ciest profylaxia endokarditídy u rizikových pacientov, t. j. pri chirurgickom zákroku v ústnej dutine alebo oblasti horných dýchacích ciest
Zvyčajne citlivé druhy baktérií na amoxicilín Grampozitívne aeróby Bacillus anthracis Listeria monocytogenes Staphylococcus aureus (beta-laktamáza negatívny, citlivý na meticilín) Streptococcus agalactiae Streptococcus bovis Streptococcus pyogenes Gramnegatívne aeróby Helicobacter pylori Neisseria meningitidis Anaeróby Clostridium spp Peptostreptococci Aeróby typu Staphylococcus sú voči amoxicilínu rezistentné.
Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky sú podobné ako pri iných β-laktámových antibiotikách. Najčastejšími sú nevoľnosť (nauzea), zvracanie, hnačka a ľahká únava. Účinky na gastrointestinálny trakt sú väčšinou mierne a zvyčajne vymiznú buď v priebehu liečby alebo krátko po jej ukončení. Výskyt týchto nežiaducich účinkov je možné znížiť užitím amoxicilínu počas jedla.
Iné projekty
Kategória:Beta-laktámové antibiotiká Kategória:Základné a špeciálne esenciálne liečivá podľa WHO Kategória:J01 - Antibakteriálne liečivá na systémové použitie