náhľad|Tektonická mapa Západných Karpát zobrazujúca územie Slovenska a priľahlé časti okolitých krajín. Územie Slovenska geologicky tvorí orogénne pásmo Západných Karpát a severné výbežky Panónskeho panvového systému. Západné Karpaty predstavujú západnú časť Karpatského oblúka – alpínske orogénne pásmo so všeobecne severnou a severozápadnou vergenciouAndrusov, D., 1958: Geológia Československých Karpát. Zväzok I. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 304 s.. Tradične sa delia na Vonkajšie Západné Karpaty, v ktorých dominujú príkrovy zložené z kriedových až paleogénnych hornín tzv. flyšu a Vnútorné Západné Karpaty zložené z príkrovov obsahujúcich okrem mezozoických a paleozoických hornín aj kryštalinikum a vyznačujúcich sa zložitou štruktúrou a geologickou históriou.Andrusov, D., Bystrický, J., Fusán, O., 1973: Outline of the Structure of the West Carpathians. X. Congres of Carpathian-Balkan Association. Bratislava, Geol. úst. D. Štúra, Vyd. Slov. Akad. Vied, 1 – 44.Biely, A., 1988: The geological structure of the West Carpathians. In: Rakús, M., Dercourt, J. & Nairn, A.E.M. (eds.): Evolution of the northen margin of Tethys. Vol. II. Mém. Soc. Géol. France, Nouvelle Série, No. 154 (II), Paris, 51 – 57 s.Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s. Na rozhraní vnútorných a vonkajších Západných Karpát je vyvinutá komplikovaná zóna pieninského bradlového pásma. Na rozdiel od Álp Západné Karpaty v priebehu kenozoika postihlo viacero fáz subsidencie (poklesávania), ktoré spôsobilo vznik rozsiahleho systému predoblúkových paleogénnych panví (centrálnokarpatská paleogénna panva), ktoré nie sú prítomné ani vo Východných Karpatoch. Neskôr sa subsidencia obnovila počas miocénu, kedy došlo k vzniku zaoblúkového systému Panónskej panvy. Miocénna extenzia mala za následok vznik typickej hrastovo-grábenovej stavby (pásmo jadrových pohorí) a podmienila aj rozsiahly miocénny vulkanizmus (neogénne vulkanity karpatského oblúka).Kováč, M., 2000: Geodynamický, paleografický a štruktúrny vývoj karpatsko-panónskeho regiónu v miocéne: Nový pohľad na neogénne panvy Slovenska, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 202 s.Pécskay, Z, Lexa, J., Szakacs, A., Balogh, K., Seghedi, I., Konečný, V., Kovács, M., Marton, E., Kaličiak, M., Széky-Fux, V., Póka, T., Gyarmati, P., Edelstein, O., Rosu, E., Žec, B., 1995: Space and time distribution of Neogene-Quaternary volcanism in the Carpatho- Pannonian Region. Acta Vulcanologica, 7, 2, 15 – 28.
Západné Karpaty
Západné Karpaty predstavujú východné pokračovanie reťazca Álp, na ktoré plynule nadväzujú. V západnej časti majú veľa spoločných znakov s Východnými Alpami. Vo východnej časti plynule prechádzajú do Východných Karpát, s ktorými majú spoločné flyšové a bradlové pásmo ako aj miocénny až kvartérny vulkanizmus.
Vonkajšie Západné Karpaty náhľad|Pohľad na bradlové pásmo pri obci Lednica (okr. Púchov). Vonkajšie alebo Externé Západné Karpaty tvoria karpatské flyšové pásmo a pieninské bradlové pásmo. Flyšové pásmo predstavuje sústavu príkrovov tvoriacu paleogénno-neogény akrečný klin Západných Karpát. Budujú ich hlavne horniny tzv. flyšu - striedania pieskovcov a ílovcov kriedového, ale hlavne paleogénneho veku. Geograficky budujú Biele Karpaty, Javorníky, Stredné Beskydy, Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, Spišskú Maguru, Východné a Nízke Beskydy. Flyšové príkrovy boli odlepené od svojho pôvodného podložia - magurskej a sliezsko-krosnianskej panvy priliehajúcej k východoeurópskej platforme, na ktorú sú nasunuté smerom z juhu na sever. V dôsledku ich násunu vznikla na okraji východoeurópskej platformy panva predpolia - čelná karpatská priehlbina, ktorá nevystupuje na slovenskom území. Flyšové príkrovy sa delia na okrajovú skupinu príkrovov (nevystupuje na Slovenskom území), strednú skupinu príkrovov (sliezsko-krosnianska skupina) a vnútornú (magurská skupina) príkrovov.Biely, A. (ed.) Bezák, V., Elečko, M., Kaličiak, M., Konečný, V., Lexa, J., Mello, J., Nemčok, J., Potfaj, M., Rakús, M., Vass, D., Vozár, J. & Vozárová, A., 1996: Geologická mapa Slovenskej republiky M = 1 : 500 000. MŽP SR, Geologická služba Slovenskej republiky. Bratislava.
Bradlové pásmo tvorí výraznú geologickú hranicu medzi Vnútornými a Vonkajšími Západnými Karpatami. Výrazným fenoménom tejto zóny je prítomnosť odolných vápencových bradiel (väčšinou jurského alebo kriedového veku) obklopených menej odolným bradlovým obalom tvoreným kriedovými a menej paleogénnymi pieskovcami, ílovcami, slieňovcami alebo zlepencami. Horniny bradlového pásma (tzv. oravikum) boli oddelené od svojho pôvodného podkladu, ktorý je neznámy, a presunuté miestami do nadložia flyšového pásma. Horniny staršie ako jura tu prakticky nevystupujú. Dnešné bradlové pásmo je považované za zložitú melanž, strižnú zónu alebo sutúru.Plašienka, D., 2018: The Carpathian Klippen Belt and types of its klippen – an attempt at a genetic classification. Mineralia Slovaca, 50, 1, 1 - 24. Známe bradlá vystupujúce na severnom Slovensku sú napr. Krasín, Vršatské bradlá, Klapy, Butkov, Maníny, Haligovské skaly, bralo hradu Kamenica a iné.
Vnútorné Západné Karpaty Vnútorné alebo Interné Západné Karpaty tvorí zložitý príkrovový systém tvorený príkrovmi fundamentu (gemerikum, veporikum a tatrikum), ktoré obsahujú karbónske alebo staršie (variské) kryštalinikum a jeho karbónsko-mezozoický sedimentárny obal. Prítomné sú aj mezozoické superficiálne príkrovy fatrikum, hronikum, meliatikum, turnaikum a silicikum.
Gemerikum prestavuje štrukturálne najvyšší príkrov fundamentu Západných Karpát. Tvoria ho hlavne fylity a kyslé aj bázické metavulkanity a lydity kambricko-ordovického veku (gelnická skupina) v menšej miere metamorfity vyššieho stupňa devónskeho veku (rakovecká a klátovská skupina). Jedná sa o jedny z najstarších hornín na území Slovenska. Staropaleozoické horniny sú intrudované permskými granitoidmi a prekryté karbónsko-mezozoickým obalom ochtinskej a dobšinskej skupiny. Karbónske horniny predstavujú fylity so šošovkami vápencov a dolomitov, premenenených na magnezity a siderit.Grecula, P., 1982: Gemerikum - segment riftogénneho bazénu paleotetýdy. Alfa, Vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 263 s. Hrúbka celej sekvencie gemerika je 5 až 10 kilometrov. Tvorí hlavne Spišsko-gemerské rudohorie, v oblasti medzi Košicami, Rožňavou a Dobšinou. Tvorí ďalej smerom na západ tenký pruh od Štítnika cez Sirk po Kocihu. Oblasť je bohatá na výskyty rudných nerastných surovín a bola preto v minulosti jedným z centier baníctva na území Slovenska.Bartalský, J., Grecula, P., Rozložník, L., Snopko, L., Varček, C., 1975: Výsledky komplexného geologicko-ložiskového hodnotenia Spišsko-gemerského rudohoria. Minealia slovaca, 7, 3, 15-32 Gemerikum bolo v strednej kriede nasúvané na sever na jednotku veporika. Styk oboch jednotiek tvorí lubenícko-margecianska strižná zóna. Samotné gemerikum je prekryté príkrovmi meliatika, turnaika a silicika.
Meliatikum tvoria hlavne bridlice a pieskovce s prevrstveniami rádiolaritov jurského veku, obsahujúce olistolity (bloky) rôznych starších hornín, vrátane triasových bazaltov, glaukofanitov a serpentinitov oceánskeho pôvodu. Samo miestami vystupuje v príkrovovej pozícii (napr. Jaklovce) a tvorí melanž po uzatvorení Meliatsko-halstattského oceánu.Ivan, P., 2002, Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochemical proxies. Geol. Carpathica, 53, 4, 245 - 256 Štruktúrne nižšie, vysokotlakovo metamorfované časti meliatika sú označované ako príkrov Bôrky. Prekrývajú ho zvyčajne príkrovy turnaika a silicika.
Silicikum tvorí štruktúrne najvyšší superficiálny príkrov Západných Karpát, charakteristický vývojom oberostalpinských plytkovodných fácií wettersteinských a dachsteinských vápencov a hlbokovodného sledu s halstattskými vápencami a zlambašskými slieňovcami. Sled miestami siaha do vrchnej jury. Lokálne sú zachované aj vrchnokriedové sedimenty gosauského typu (napr. pri Dobšinskej ľadovej jaskyni). Turnaikum, miestami vystupujúce v podloží silicika sa odlišuje výraznejšou regionálnou metamorfózou a pôvodne hlbokovodným charaktorm sledu. náhľad|Deformované granitoidy v oblasti Kráľovej hole. Veporikum predstavuje strednú kôrovú jednotku tvorenú hlavne variským kryštalinikom, granitoidmi a stredne až vysokostupňovými metamorfovanými horninami, prevažne rulami, amfibolitmi a svormi. Obsahuje aj vrchnopaleozoický až mezozoický sedimentárny pokryv (veľkobocká a federátska jednotka, heľpianske mezozoikum), často s rôznym stupňom alpínskej metamorfózy. Kontakt s podložnou kôrovou jednotkou tatrika tvorí čertovická strižná zóna.Kriváňová, K., Vojtko, R., Droppa, D.M., Gerátová, S., 2023: Deformation record and revised tectonic evolution of the Nízke Tatry Mts. in the Tatric – Veporic junction area: Insights from structural analysis. Geol. Carpathica, 74, 3, 197-210. Samotné veporikum okrem gemerika prekrývajú aj trosky muránskeho príkrovu a hronika. Veporikum predstavuje osovú zónu západokarpatského orogénu postihnutú alpínskou metamorfózou a exhumáciou.Plašienka, D. 2018: Continuity and episodicity in the early Alpine tectonic evolution of the Western Carpathians: How large-scale processes are expressed by the orogenic architecture and rock record data. Tectonics, 37, 2029–2079. https://doi.org/10.1029/2017TC004779 Komplex muránskych ortorúl v širšom okolí Muránskej planiny predstavuje jednu z najstarších hornín Západných Karpát. V oblasti Rochoviec, na kontakte s gemerikom bola zistená aj intrúzia kriedového tzv. rochoveckého granitu.Hraško, Ľ., Határ, J., Huhma, H., Mänträri, I., Michalko, J., Vaasjoki, M., 1999, U/Pb Zircon dating of the Upper Cretecous granite (Rochovce type) in the Western Carpathians. Kystalinikum, 25, s. 163 - 171 V oblasti veporika a hlavne na styku s tatrikom došlo v priebehu miocénu k vývoju rozsiahlej sopečnej činnosti, ktorá podmienila vznik stredoslovenských neovulkanitov (Vtáčnik, Pohronský Inovec, Štiavnický stratovulkán, Veporský stratovulkán).Konečný, V., Konečný, P., Kubeš, P. & Pécskay, Z., 2015: Paleovolcanic reconstruction of the Neogene Vepor stratovolcano (Central Slovakia), part I. Mineralia Slovaca, 47, 1 - 76 Demko, R., Putiš, M., Li, Q.-L., Chew, D., Ackerman, L., Nemec, O., 2024: Miocene Volcanism in the Slovenský Raj Mountains: Magmatic, Space, and Time Relationships in the Western Carpathians. Minerals, 14, 9. https://doi.org/10.3390/min14010009
Najspodnejšiu kôrovú jednotku Vnútorných Západných Karpát predstavuje tatrikum. Má podobné horninové zloženie ako veporikum, obsahuje variské granitoidy a vyskostupňové metamorfity hlavne ruly.Kohút, M., Linnemann, U., Hofmann, M., Gärtner, A., Zieger, J., 2022: Provenance and detrital zircon study of the Tatric Unit basement (Western Carpathians, Slovakia). Int. J. Earth Sci. (Geol Rundsch), 111, 2149–2168, https://doi.org/10.1007/s00531-022-02224-y Kryštalinikum prekrýva permsko-mezozoický sedimentárny obal. Jednotka tatrika je prekrytá príkrovmi fatrika a hronika. Fatrikum a hronikum boli presunuté cez tatrikum v období strednej až mladšej kriedy (hoteriv-turón).Plašienka, D., 1999: Tektochronológia a paleotektonický model jursko-kriedového vývoja centrálnych Západných Karpát. Veda, Bratislava, 125 s. Oblasť južne od bradlového pásma budovaná tatrikom, fatrikom a hronikom, miestami prekrytá aj paleogénnymi sedimentami bola v období miocénu rozčlenená v dôsledku rozsiahleho riftingu Panónskeho panvového systému, ktorý podmienil vznik pásma jadrových pohorí s hrásťovo-grábenovým štýlom stavby.Vass, D., Pereszlényi, M., Kováč, M., Kráľ, M., 1990: Out-line of Danube basin geology. Földtani Közlöny. Bull, of the Hungarian Geol. Soc., 120, 193 — 214 s. náhľad|vľavo|Zjednodušený schematický rez jadrovým pohorím na Slovensku: