NOFX bola americká punk rocková skupina, ktorá vznikla v roku 1983 v Los Angeles v Kalifornii. Skupinu založili Fat Mike, Eric Melvin a Erik Sandin. Neskôr sa k nim pridal El Hefe, ktorý sa stal dlhoročným členom zostavy. Skupina bola spájaná najmä s punk rockom a skate punkom a počas svojej kariéry patrila medzi výrazné skupiny americkej punkovej scény.

NOFX debutovali albumom Liberal Animation v roku 1988. Nasledovali albumy S&M Airlines (1989), Ribbed (1990), White Trash, Two Heebs and a Bean (1992) a Punk in Drublic (1994). Práve Punk in Drublic sa stal ich komerčne najúspešnejším štúdiovým albumom a získal zlatú certifikáciu v Spojených štátoch.

Skupina počas svojej kariéry vydala množstvo štúdiových albumov, EP, singlov a živých nahrávok. Medzi jej neskoršie štúdiové albumy patria The War on Errorism (2003), Wolves in Wolves' Clothing (2006), Coaster (2009), Self Entitled (2012), First Ditch Effort (2016), Single Album (2021) a Double Album (2022). V roku 2024 vydali EP Half Album.

Po viac ako štyroch desaťročiach činnosti NOFX oznámili ukončenie koncertnej činnosti. Záverečné tri koncerty odohrali 4., 5. a 6. októbra 2024 v San Pedro v Kalifornii. Posledné vystúpenie 6. októbra 2024 sa tak stalo ich posledným koncertom po 41 rokoch existencie. Začiatky thumb|right|Eric Melvin počas vystúpenia v roku 2023 NOFX vznikli v roku 1983 v Los Angeles v Kalifornii. Pôvodnú zostavu tvorili Fat Mike (spev a basová gitara), Eric Melvin (gitara) a Erik Sandin (bicie). Skupina začínala ako trojica v prostredí losangeleskej punkovej scény a v prvých rokoch si postupne budovala koncertné skúsenosti.

V roku 1985 Sandin zo skupiny odišiel a na poste bubeníka ho nahradil Scott Sellers. V rovnakom roku NOFX nahrali pre vydavateľstvo Mystic Records svoje prvé 7" nahrávky, No F-X a So What If We're on Mystic?. Sellers však zo skupiny krátko nato odišiel a na krátke obdobie ho nahradil Scott Aldahl. Po približne dvoch týždňoch sa Sandin do skupiny vrátil.

V roku 1986 sa zostava rozšírila o speváka Davea Allena a druhého gitaristu Davea Casillasa. Allenovo pôsobenie v skupine však trvalo iba krátko, keďže ešte v tom istom roku zahynul pri dopravnej nehode. Casillas sa následne stal druhým gitaristom a NOFX začali pravidelnejšie koncertovať mimo Los Angeles.

V roku 1987 skupina vydala EP The P.M.R.C. Can Suck on This na vydavateľstve Fat Wreck Chords, ktoré založil Fat Mike. Nahrávka patrila medzi prvé vydania tohto vydavateľstva a zároveň predstavovala ďalší krok skupiny od raného losangeleského hardcore punku k vlastnej podobe melodickejšieho punk rocku.

Prvý štúdiový album NOFX, Liberal Animation, vyšiel v roku 1988. Vydanie predstavovalo ich prvý plnohodnotný album a neskoršie retrospektívy ho označujú za nahrávku, na ktorej skupina ešte len formovala svoj charakteristický zvuk. V roku 1989 nasledoval album S&M Airlines, ktorý už vyšiel na Epitaph Records.

V období okolo vydania S&M Airlines došlo k ďalšej zmene zostavy. Dave Casillas skupinu v roku 1989 opustil a na poste druhého gitaristu ho nahradil Steve Kidwiler. Práve s touto zostavou NOFX pokračovali v nahrávaní a koncertovaní na začiatku 90. rokov. Vzostup a klasická zostava

thumb|right|El Hefe počas vystúpenia v roku 2011 Na začiatku 90. rokov sa NOFX postupne etablovali na americkej punkovej scéne. Po odchode Steva Kidwilera v roku 1991 sa druhým gitaristom skupiny stal Aaron Abeyta, známy pod prezývkou El Hefe. Okrem gitary začal v skupine hrať aj na trúbku a podieľal sa na sprievodných vokáloch. Jeho príchodom vznikla zostava, ktorá sa neskôr stala charakteristickou pre najznámejšie obdobie NOFX.

V roku 1990 vydali NOFX album Ribbed, ktorý patril medzi ich prvé nahrávky na Epitaph Records. Po ňom nasledoval album Liberal Animation, ktorý bol síce vydaný až v roku 1991, ale nahraný už v januári 1988.

Prvou štúdiovou nahrávkou s El Hefem bol album White Trash, Two Heebs and a Bean, vydaný v novembri 1992. Nahrávanie prebiehalo v Kalifornii a album ukázal ďalšie rozšírenie hudobného štýlu NOFX, ktorý už nebol založený iba na rýchlom hardcore punku, ale pracoval aj s melodickými a ska prvkami. El Hefe sa na nahrávke podieľal gitarou, trúbkou a vokálmi.

V roku 1994 vydali NOFX album Punk in Drublic. Nahrávka znamenala výrazný posun v ich kariére a podľa AllMusic skupina na nej naplno rozvinula svoj dovtedajší hudobný prístup, pričom zlepšila skladateľskú stránku aj celkovú údernosť piesní. Album sa neskôr stal ich jediným zlatým albumom v Spojených štátoch.

Úspech Punk in Drublic zaradil NOFX medzi najvýraznejšie americké punkové skupiny polovice 90. rokov. Skupina však zostala spätá s nezávislými vydavateľstvami a nepodpísala zmluvu s veľkým major labelom. Jej spolupráca s Epitaph Records pokračovala aj v ďalších rokoch, zatiaľ čo niektoré EP a ďalšie nahrávky vychádzali na Fat Wreck Chords, vydavateľstve založenom Fat Mikom. Obdobie po Punk in Drublic

Po úspechu albumu Punk in Drublic pokračovali NOFX v intenzívnom nahrávaní a koncertovaní. V roku 1995 vydali živý album I Heard They Suck Live!! a v januári 1996 nasledoval štúdiový album Heavy Petting Zoo. Nahrávka pokračovala v punkrockovom smerovaní skupiny a zároveň využívala prvky ska punku a ďalšie hudobné vplyvy.

V októbri 1997 vyšiel album So Long & Thanks for All the Shoes. Nahrával sa v Motor Studios v San Franciscu a na jeho vzniku sa podieľali všetci členovia vtedajšej zostavy NOFX vrátane El Hefeho a Erica Melvina na sprievodných vokáloch.

Významným vydaním tohto obdobia bolo EP The Decline, ktoré vyšlo v novembri 1999. Obsahovalo jedinú, približne 18-minútovú titulnú skladbu. Ide o jednu z najdlhších samostatných skladieb v tvorbe NOFX a zároveň o nahrávku, na ktorej skupina výrazne rozšírila svoju dovtedajšiu formu krátkych punkových skladieb.

V roku 2000 nasledoval štúdiový album Pump Up the Valuum. Album vyšiel na Epitaph Records a predstavoval pokračovanie spolupráce skupiny s vydavateľstvom, s ktorým bola spojená počas významnej časti 90. rokov. V rovnakom období NOFX pokračovali vo vydávaní kratších nahrávok prostredníctvom Fat Wreck Chords. 21. storočie

Na začiatku 21. storočia pokračovali NOFX v pravidelnom vydávaní nahrávok. V roku 2002 vydali kompiláciu 45 or 46 Songs That Weren't Good Enough to Go on Our Other Records, ktorá zhŕňala materiál z rôznych nahrávacích období. V rovnakom roku vyšiel aj split album BYO Split Series, Vol. 3 so skupinou Rancid, na ktorom si obe skupiny navzájom zahrali vlastné skladby.

V roku 2003 vydali EP Regaining Unconsciousness a následne štúdiový album The War on Errorism. Album obsahoval výraznejšie politické texty a kritiku vtedajšej politiky Georgea W. Busha. V súvislosti s albumom sa Fat Mike podieľal aj na vytvorení iniciatívy Punk Voter, ktorá sa snažila mobilizovať mladých ľudí k účasti na amerických prezidentských voľbách v roku 2004.

Po The War on Errorism nasledoval v roku 2006 album Wolves in Wolves' Clothing. Ešte pred ním skupina vydala EP Never Trust a Hippy. AllMusic charakterizuje Wolves in Wolves' Clothing ako prvý riadny štúdiový album NOFX od roku 2003 a zároveň ako pokračovanie ich melodického skatepunkového štýlu.

V roku 2007 vyšlo živé album They've Actually Gotten Worse Live! a v roku 2009 štúdiový album Coaster. V tom istom období vznikol aj dokumentárny projekt Backstage Passport, ktorý zachytával koncertné turné NOFX v rôznych krajinách.

V roku 2012 vydali NOFX svoj dvanásty štúdiový album Self Entitled. Nahrávka pokračovala v charakteristickom spojení rýchleho a melodického punk rocku s ironickými, osobnými a príležitostne politickými textami.

V roku 2015 sa NOFX podieľali na hudbe k punkovému muzikálu Home Street Home, ktorý vytvoril Fat Mike spolu s ďalšími spolupracovníkmi. Nasledujúci rok vydali album First Ditch Effort. Nahrávka obsahovala osobnejšie texty a venovala sa okrem iného témam starnutia, závislosti a osobných problémov.

V druhej polovici 2010-tych rokov pokračovali NOFX v koncertovaní a vydávaní nahrávok. V roku 2018 vyšiel živý album Ribbed: Live in a Dive. V roku 2020 nasledoval split album West Coast vs. Wessex so Frankom Turnerom. Počas pandémie COVID-19 začala skupina zverejňovať nové skladby, ktoré sa neskôr stali základom albumu Single Album z roku 2021.

V roku 2022 vydali NOFX album Double Album. O dva roky neskôr nasledovalo EP Half Album, ktoré sa stalo ich posledným štúdiovým vydaním. AllMusic ho uvádza v diskografii skupiny ako poslednú nahrávku z roku 2024.

V septembri 2021 Fat Mike oznámil zámer ukončiť činnosť NOFX pri príležitosti štyridsiateho výročia skupiny. Záverečné koncerty sa uskutočnili v októbri 2024 v San Pedro v Kalifornii, čím sa skončila viac ako štyri desaťročia trvajúca história skupiny. Hudobný štýl

Hudba NOFX vychádzala z hardcore punku a postupne sa vyvinula smerom k melodickejšiemu skate punku. Charakteristické sú pre ňu rýchle tempá, melodické gitarové linky, viacvrstvové vokály a výrazný zmysel pre humor. Po príchode El Hefeho sa v tvorbe skupiny výraznejšie uplatnili aj dychové nástroje a prvky ska punku.

Raný zvuk NOFX bol výraznejšie spätý s americkým hardcore punkom. Počas druhej polovice 80. rokov však skupina začala používať melodickejšie postupy a postupne sa vzďaľovala od jednoduchého hardcoreového zvuku. Album Ribbed z roku 1990 býva v retrospektívach uvádzaný ako nahrávka, na ktorej sa charakteristický zvuk skupiny výraznejšie sformoval.

Významnou súčasťou hudby NOFX sú texty. Skupina využíva satiru, iróniu, čierny humor a slovné hračky, pričom sa okrem osobných a každodenných tém venuje aj spoločenským a politickým otázkam. Tento prístup je prítomný počas celej ich tvorby a výraznejšie sa prejavil najmä v období okolo albumu The War on Errorism.

NOFX sami svoju hudbu označovali predovšetkým ako melodický hardcore. Fat Mike v rozhovore pre Spin odmietol označenie pop punk ako presný opis tvorby skupiny a zdôraznil jej väzbu na melodický hardcore.

Vplyv na hudbu

NOFX patrili medzi skupiny, ktoré pomohli sformovať podobu amerického skate punku v 90. rokoch. Ich spojenie rýchleho hardcoreového základu s výraznou melodikou, viacvrstvovými vokálmi a humorom sa stalo charakteristickým pre časť kalifornskej punkovej scény.

Najväčší vplyv mala nahrávka Punk in Drublic z roku 1994. Album sa stal komerčne úspešným napriek tomu, že NOFX zostali pri nezávislom vydavateľstve Epitaph Records a skupina sa nespoliehala na výraznú podporu komerčného rádia alebo hudobnej televízie. Album napokon získal zlatú certifikáciu a podľa vydavateľstva Fat Wreck Chords sa stal najpredávanejšou nahrávkou skupiny.

Úspech Punk in Drublic zároveň ukázal, že punková skupina môže dosiahnuť výrazný komerčný úspech bez podpisu zmluvy s veľkým vydavateľstvom. NOFX zostali počas svojej kariéry spätí s nezávislými vydavateľstvami, najmä s Epitaph Records a Fat Wreck Chords. Tento model sa stal významnou súčasťou fungovania kalifornskej punkovej scény 90. rokov.

Vplyv NOFX možno sledovať aj v neskoršom pop punku a skate punku. Retrospektívne zdroje spájajú ich tvorbu s vývojom skupín ako Lagwagon, No Use for a Name, Pennywise, Good Riddance a ďalších interpretov kalifornskej a medzinárodnej punkovej scény. Punk in Drublic sa zároveň stal významným referenčným bodom pre ďalšiu generáciu melodických punkových a pop-punkových skupín.

Vplyv skupiny nespočíval iba v hudbe. Fat Mike prostredníctvom Fat Wreck Chords podporoval množstvo ďalších punkových skupín a vydavateľstvo sa stalo jedným z významných centier nezávislej punkovej scény. Medzi kapely spojené s vydavateľstvom patrili napríklad Lagwagon, Propagandhi a No Use for a Name.

NOFX tak ovplyvnili punkovú hudbu nielen svojím vlastným zvukom, ale aj spôsobom, akým v 90. rokoch prepájali melodický punk, nezávislé vydávanie hudby a koncertnú scénu. Ich tvorba sa stala jedným z východísk pre ďalší rozvoj melodického skate punku a pop-punku. Ukončenie činnosti