Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD. (* 21. august 1971, Modra) je slovenský politický komentátor, historik a bývalý vysokoškolský pedagóg, bývalý poradca premiéra Roberta Fica.
Od roku 2021 je predsedom občianskeho združenia Zjednotení za mier. Viacerými médiami je kritizovaný za šírenie proruských naratívov a dezinformácií. Je dlhoročným kritikom NATO a odporcom členstva Slovenska v tejto aliancii.
Životopis Narodil sa 21. augusta v Modre. Jeho detstvo sa spája s Pezinkom, kam chodil na základnú školu i gymnázium a žil tu do roku 1996.
Podľa vlastných slov sa počas Nežnej revolúcie v roku 1989 podieľal na založení miestnej organizácie Verejnosti proti násiliu (VPN) v Pezinku.
Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1993 získal magisterský titul. V roku 2002 získal doktorát z teórie a dejín žurnalistiky. Absolvoval tiež štúdium interkultúrnych vzťahov na University of Warwick v Spojenom kráľovstve.
Pôsobil ako novinár v denníku Práca, neskôr založil a bol prvým šéfredaktorom spoločensko-politického týždenníka Slovo.
Od roku 2005 je docentom v odbore slovenské dejiny. Bol vedúcim Ústavu politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a prednášal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 2012 až 2016 bol rektorom Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.
Politická kariéra Chmelár sa opakovane sa pokúšal presadiť v politike v rámci Strany zelených a Socialisti.sk (zvažoval tiež kandidatúru za stranu 99 % – občiansky hlas), ale neúspešne.náhľad|Chmelár s rodinou Vladimíra Mináča a predstaviteľmi Matice slovenskej pri hrobe Mináča pri príležitosti jeho storočnice|alt=Chmelár s rodinou Vladimíra Mináča a predstaviteľmi Matice slovenskej pri hrobe Mináča pri príležitosti jeho storočniceV roku 1998 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených. V roku 2015 sa pokúšal o registráciu hnutia SEN s ambíciami zúčastniť sa volieb do Národnej rady SR. Žiadosť bola zamietnutá Ministerstvom vnútra SR z dôvodu nedostatočného počtu platných podpisov, potrebných pre registráciu politickej strany, resp. hnutia.
Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR pri jednotlivých podpisoch boli uvedené falošné či skartované občianske preukazy, alebo išlo o neexistujúcich ľudí.
Dňa 15. februára 2018 prostredníctvom sociálnej siete avizoval svoje úvahy o kandidatúre na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019. Podarilo sa mu získať 58 965 hlasov, t.j. 2,74 % hlasov a nepostúpil do druhého kola.
V roku 2019 založil stranu Socialisti.sk. Medzi členmi vedenia strany boli textár Tublatanky Martin Sarvaš či bývalý člen Ústredného výboru obnovenej Komunistickej strany Slovenska (KSS) Artur Bekmatov. Po neúspešných parlamentných voľbách v roku 2020 v ktorých strana získala len 0,55 % hlasov bol na straníckom sneme za predsedu zvolený Bekmatov, zatiaľ čo Chmelár sa stal čestným predsedom strany.
Od roku 2023 pôsobil ako poradca podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, ktorý je podpredsedom politickej strany SMER – sociálna demokracia. Od apríla 2023 až do predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky pôsobil ako poradca podpredsedu NR SR Juraja Blanára. Od novembra 2023 do augusta 2024 pôsobil ako poradca predsedu vlády Roberta Fica.
Občiansky aktivizmus náhľad|Eduard Chmelár na demonštrácii proti násiliu v Gaze (Bratislava, január 2009) Petícia za referendum o vstupe do NATO (2003) V januári 2003, krátko pred vstupom Slovenska do aliancie, Chmelár spoločne s Jánom Čarnogurským inicioval petičnú akciu za vyhlásenie referenda o členstve v NATO. Stal sa koordinátorem tejto iniciatívy a zároveň predsedom petičného výboru, ktorého členmi boli Ján Čarnogurský, Roman Kaliský, Zuzana Kusá, Emil Vestenický, Pavol Fabián, Ján Lenčo či Ján Tužinský. Na vyhlásenie referenda sa iniciatíve nepodarilo získať požadovaný počet podpisov.
Protesty proti základniam NATO (2015) 12. marca 2015 a 26. marca 2015 Chmelár vystúpil na demonštráciách pred americkou ambasádou v Bratislave pod heslom „Nechceme základne NATO na Slovensku“ spoluorganizovaných Jánom Čarnogurských. Zúčastnilo sa ich približne 300 až 500 ľudí. Na transparentoch sa objavili slogany ako „Putin náš prezident“ a ľudia skandovali „Nechceme NATO“. Na podujatiach sa podieľalo približne jedenásť organizácií vrátane KSS, Charty 2015, Slovensko-ruskej spoločnosti, krajne ľavicovej strany Vzdor a krajne pravicového Slovenského hnutia obrody.
„Antiglobsec“ (2024) V auguste 2024, pár dní potom, ako skončil ako poradca premiéra Fica, sa Chmelár zúčastnil na podujatí neformálne nazvanom „Antiglobsec“, ktoré v Prahe organizoval český Spolek Svatopluk ako protipodujatie voči bezpečnostnej konferencii GLOBSEC. Medzi účastníkmi stretnutia boli Miloš Zeman, Michal Semín, Ľuboš Blaha, Ján Čarnogurský či Petr Drulák. Kritici tvrdili, že účastníci podujatia propagovali proruské naratívy, presadzovali užšie česko-slovensko-ruské vzťahy a šírili protizápadnú propagandu.
Zjednotení za mier (2015) Chmelár bol koordinátorom medzinárodnej mierovej iniciatívy Zjednotení za mier, ktorá vznikla 6. mája 2015 pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Programový dokument iniciatívy vypracoval Chmelár a medzi prvými signatármi boli bývalí prezidenti Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič či osobnosti ako Jan Kavan, Ivan Hoffman alebo Petr Uhl.
V roku 2020 vzniklo občianske združenie Ľudia za mier založené Ivetou Kompišovou, ktoré sa v júni 2021 s iniciatívou Zjednotení za mier zlúčila a vzniklo súčasné občianske združenie Zjednotení za mier. Chmelár je označovaný za „prvohýbateľa“ organizácie a stal sa jej prezidentom. Kompišová je štatutárnou zástupkyňou. Medzi členov združenia patria Branislav Fábry či Peter Baláž.
V septembri 2021 zorganizovalo združenie Medzinárodné mierové fórum, ktoré moderoval Pavol Adamka. Úvodný príhovor predniesol Ivan Gašparovič a medzi rečníkmi boli Chmelár, Ilona Švihlíková, Branislav Fábry, Ján Čarnogurský či Petr Drulák. Účastníci sa zaoberali narastajúcou militarizáciou EÚ, potrebou novej bezpečnostnej architektúry, ústavným zakotvením práva na mier, zákazom rozmiestnenia cudzích vojsk na území SR a zákazom jadrových zbraní.
V septembri 2022 zorganizovalo združenie v Bratislave mierový pochod pod heslom „Mier na prvom mieste!“ za diplomatické riešenie ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Medzi rečníkmi boli Jan Kavan či Ján Čarnogurský. Účastníci vyzvali na diplomatické ukončenie konfliktu namiesto posielania zbraní Ukrajine. Výzvu podporilo vyše štyridsať osobností vrátane Ivana Gašparoviča, Mariána Greksu, Jozefa Migaša, Ilony Švihlíkovej a Petra Druláka.
V máji 2025 združenie zorganizovalo občiansku petíciu „Ani cent navyše na zbrojenie“ a oslavu 10. výročia iniciatívy. Podujatie otvoril a moderoval Chmelár. Súčasťou programu bola výstava výtvarných diel s mierovou tematikou, pásmo tematických veršov a panelová diskusia. Panelistami boli Ivan Gašparovič, Jan Kavan, Ivan Hoffman, Gabriela Rothmayerová a Branislav Fábry. Nasledoval mierový pochod z Devína na Slavín.
V januári 2026 zorganizovalo združenie pred americkou ambasádou v Bratislave protestnú akciu v solidárnosti s Venezuelou a zadržaným prezidentom Nicolásom Madurom a proti „americkému imperializmu“, ktorej moderátorom bol Chmelár. Na akcii sa zúčastnilo do dvesto ľudí. Medzi rečníkmi boli aj politici strany Smer-SD a boli viditeľné venezuelské, ruské a kubánske vlajky.
Ocenenia V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku.
Kritika Médiami Hlídací Pes, Infosecurity, .týždeň a O médiách je kritizovaný za šírenie proruských naratívov a dezinformácií.
Bývalý minister kultúry Marek Maďarič však tento postoj vyvracia a v relácii RTVS Do kríža uviedol: „Ja s mnohými jeho postojmi nesúhlasím, ale jeho články rád čítam, vždy si v nich niečo nájdem, a keby aj bol proruský, to ešte neznamená, že je putinovský troll.“ Pridal sa k nemu aj sociológ Michal Vašečka: „Aj ja si rád prečítam texty pána Chmelára, hoci s nimi väčšinou nesúhlasím, ale ja viem, že on nie je človek, ktorý chce poškodiť Slovenskú republiku. V prípade iných tú istotu nemám.“
Podľa Dušana Mikušoviča z Denníka N čelil obvineniam z plagiátorstva, ktoré odmieta.
Súkromný život Je rozvedený, má tri deti a žije v Galante. Od roku 2025 je vo vzťahu s Dianou Štrofovou – exmanželkou podnikateľa Jozefa Majského a bývalou štátnou tajomníčkou.
Práce Monografie Uhorská tlačová politika (Nitra : UKF, 1998) Rozprava o zjednotení ľudstva (Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001) Svet nie je na predaj (Bratislava : Eko-konzult, 2003) Rekonštrukcia slovenských dejín : formovanie slovenskej identity (Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2021)
Štúdie a odborné články Paleožurnalistika v starovekom Ríme. In: Otázky žurnalistiky 2001, č. 34, s. 341344. Poznámky k periodizácii a metodológii dejín novinárstva. In: Otázky žurnalistiky 2002, č. 12, s. 102105. Filozofia slobody prejavu. In: Otázky žurnalistiky 2003, č. 34, s. 164176. Medzinárodnoprávne zabezpečenie slobody informácie. In: Médiá na prahu tretieho tisícročia. Trnava, Univerzita sv. Cyrila a Metoda 2003, s. 141149. Pravda, lož a objektivita v žurnalistike. In: Acta Nitriensiae 7. Nitra, FF UKF 2005, s. 127134. Súmrak žurnalistiky a budúcnosť informovania. In: Masmediálna komunikácia v interdisciplinárnom výskume. Trnava, UCM 2006, s. 4347. Reportér Laco Novomeský. In: Laco Novomeský. Kultúrny politik, politik v kultúre. Bratislava, Veda 2006, s. 158167. Filozofia slovenských dejín (1. – 19.) In: Slovo č. 37/ 2007 – č. 3/ 2008. Najnovšie pohľady na najstaršie dejiny slovenského novinárstva I. In: Otázky žurnalistiky 2008, č. 12, s. 212. Najnovšie pohľady na najstaršie dejiny slovenského novinárstva II. In: Otázky žurnalistiky 2008, č. 34, s. 211. Zrušenie cenzúry roku 1968. In: Rok 1968. Novinári na Slovensku. Bratislava, Historický ústav SAV 2008, s. 7894. Publicistická činnosť disidenta Jána Čarnogurského. In: Sloboda v neslobode. Príspevok disentu a médií k pádu totality. Ružomberok, Verbum 2011, s. 4956. Sloboda prejavu v arabskom svete. In: Otázky žurnalistiky 2012, č. 12, s. 4045. Právo na odpoveď v slovenskom a európskom právnom poriadku. In: Global Media Journal, 2013, č. 1, s. 6472.
Referencie
Pozri aj Socialisti.sk
Iné projekty
Externé odkazy Články týkajúce sa Eduarda Chmelára na portáli teraz.sk TASR Články na portáli Britské listy (20032010)
Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Slovenskí občianski aktivisti Kategória:Slovenskí politickí aktivisti Kategória:Slovenskí politickí komentátori Kategória:Slovenskí historici Kategória:Slovenskí politici Kategória:Politici VPN Kategória:Politici Socialisti.sk Kategória:Predsedovia slovenských politických strán Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019) Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku Kategória:Vyučujúci na Paneurópskej vysokej škole Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Osobnosti z Modry