Sládkovičovo (Sládkovičovo po roku 1948, predtým po roku 1918 Diosek, , ) je slovenské mesto nachádzajúce sa v okrese Galanta v Trnavskom kraji.
Polohopis Leží v západnej časti Podunajskej roviny, na rieke Dudváh, západne od Galanty, juhozápadne od Serede, južne od Trnavy a východne od Senca. Mestom prechádza cesta I/62 a I/75, ako aj železničná trať Bratislava – Štúrovo.
Časti obce Nový Dvor
Ulice Abrahámska, Budovateľská, Cintorínska, Cukrovarská, Dánoš, Devátova, Fučíkova, Galantská, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jesenského, Kazinczyho, Košútska, Kpt. Jána Nálepku, Krátka, Lipová, Michala Richtera, Mierová, Mlynská, Mraziarenská, Muškátová, Pionierska, Poľná, Sereďská, Sigetská, SNP, Školská, Záhradnícka, Zátišie, Zoltána Kodálya, Železničná, sídlisko Jána Dalloša, Sadová ulica, Slnečná ulica, Veterná ulica
Vodné toky Dudváh Šárd Stoličný potok
Vodné plochy štrkovisko Vincov les jazero pri potoku
Dejiny Prvé písomné zmienky o Sládkovičove nachádzame v listinách kráľa Bela IV. z roku 1252. Pomenovanie osady údajne pochádza z „orechového lesa“, ktorý sa v obci nachádzal. V roku 1301 bola pánom obce rodina Milóša Dudvágya, ktorého predkovia tu už dlhšiu dobu hospodárili. V roku 1337 sa novým pánom stál Peter Orros, ktorému kráľ Ľudovít I. Veľký potvrdil držbu majetku.
V roku 1530 sa obec stala obeťou tureckých výpadov, ktoré spustošili celú obec a okolie. Pri portálnom spísaní v roku 1553 sa tu nachádzalo 22 obývaných domov, ktoré patrili rádu Budínskych Klarisiek, a to až do doby zrušenia tohto rádu kráľom Jozefom II. Vtedy obec prešla do majetku cirkvi, od ktorej ju odkúpila rodina Erdődyovcov a od nich potom rodina Esterháziovcov. V roku 1582 obec dostala štatút mesta a v 17. storočí cez Diosek prechádzala tzv. kráľovská cesta (Via regia). Mesto malo právo organizovať jarmoky a vyberať mýta. V tomto období tu stáli dve významné budovy, kostol a kaštieľ. V období povstania Františka II. Rákociho bola obec posilnená cisárskym vojvodom Quido Stahrembergom, ktorý však nezabránil tomu, aby obec v roku 1709 úplne nevyhorela.
Cisár Jozef II. v roku 1786 obec osídlil nemeckými roľníkmi a remeselníkmi. Neskoršie sa vytvorili dve samostatné obce – Nemecký a Maďarský Diosek. Po Esterháziovcoch sa stali majiteľmi obce Zičiovci. V roku 1850 bola cez Sládkovičovo vybudovaná železničná trať, ktorá spojila Bratislavu s Budapešťou, čo následne viedlo k prudkému priemyselnému rozvoju celého regiónu. V roku 1867 začal svoju prvú kampaň cukrovar, vybudovaný akciovou spoločnosťou rakúskych bankárov, ktorých viedla rodina baróna Karla Kuffnera. V roku 1870 obnovili Dioseku štatút mesta.
Dve svetové vojny, dve hospodárske krízy, deportovanie Židov v roku 1944, vysídlenie Nemcov v roku 1946 a Maďarov, ktorí boli v roku 1947 deportovaní do Česka a následné presídlenie Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie, zmenili národnostné zloženie obyvateľov obce.
V období od roku 1948–1989 sa Sládkovičovo vypracovalo na úroveň hospodársky rozvinutého malého mestečka s prevažne potravinársko-spracovateľským priemyslom a poľnohospodárskou výrobou, štatút mesta získalo znovu 1. januára 1983.
V roku 1986 bola k mestu pripojená obec Malá Mača, znovu sa odčlenila po komunálnych voľbách v decembri 2002 https://www.sme.sk/c/799381/starosta-malej-mace-nevie-ci-bude-mat-na-vyplatu.html.
Politika (stav po voľbách z 10.11.2018) https://www.sladkovicovo.sk/e_download.php?file=data/uredni_deska/obsah529_7.pdf&original=Oznamenie%20o%20vysledku%20volieb%202018.pdf,
Primátor Ing. Anton Szabó
Primátorom je štvrté volebné obdobie. Voľby vyhral ako nezávislý kandidát. Narodil sa v r. 1954, je pôvodným povolaním stavebný inžinier. Pred nástupom do funkcie primátora podnikal v oblasti stavebníctva. Je ženatý, bezdetný. Mestské zastupiteľstvo MVDr. Pavol Bartaloš, nezávislý poslanec Ing. Boris Brunner, MOST – HÍD Ing. Pavol Doval, nezávislý poslanec Koloman Hrdlica, nezávislý poslanec Mgr. Edita Katonová, MOST – HÍD Ing. Gábor Krommer, nezávislý poslanec Štefan Lauko, nezávislý poslanec JUDr. Alexandra Machanová, nezávislý poslanec František Ruman, nezávislý poslanec Attila Srejner, Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja Eva Sudová, nezávislý poslanec Agáta Zelinková, nezávislý poslanec
Obyvateľstvo Národnostné zloženie Podľa sčítania v roku 2021 je národnostné zloženie mesta nasledovné:
spolu: 5 415 obyvateľov slovenská - 3 838 (70,9%) maďarská - 1 376 (25,4%) nezistená - 104 (1,9%) česká - 26 (0,5%) rómska - 19 (0,35%)
spolu: 5 479 obyv. slovenská - 3 524 (64,32%) maďarská - 1 737 (31,70%) nezistená- 118 (2,15%) rómska - 51 (0,93%) ostatné - 21 (0,38%) česká - 20 (0,37%) židovská - 2 (0,04%) ukrajinská - 2 srbská- 2 (0,04%) nemecká - 1(0,2%) poľská - 1 moravská - 1
Národnostné zloženie v minulosti Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):
údaje: Sčítanie ľudu v roku 1930 NázovPočet obyvateľovČesi a SlováciRusíniNemciMaďariŽidiainícudzinciVeľký Diosek3 58729,58%0,03%4,63%57,21%1,67%6,22%0,67%Malý Diosek88721,98%0,00%31,12%43,29%2,25%0,00%1,35%
Atlas rómskych komunít 2013
Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 681 obyv.(12.2%) Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 51 obyv. Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +630 obyv.
Jazykové zloženie Materinský jazyk údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.
spolu: 5 479 obyv. slovenský - 3 402 (62,09%) maďarský - 1 761 (32,14%) nezistený - 203 (3,71%) rómsky - 64 (1,17%) český - 23 (0,42%) vietnamský - 8 (0,15%) ostatný - 7 (0,13%) rumunský - 3 (0,05%) jidiš - 2 (0,04%) ukrajinský - 1 (0,02%) ruský - 1 nemecký - 1 poľský - 1 arabský - 1 grécky - 1
Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
spolu: 5 479 obyv. slovenský - 3 830 (69,90%) maďarský - 1 034 (18,87%) nezistený - 497 (9,07%) ostatný - 62 (1,13%) anglický - 15 (0,27%) rómsky - 14 (0,26%) nemecký - 11 (0,20%) český - 7 (0,13%) taliansky - 5 (0,09%) rumunský - 2 (0,04%) jidiš - 2
Jazyk v domácnosti údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.
spolu: 5 479 obyv. slovenský - 3 260 (59,50%) maďarský - 1 428 (26,06%) nezistený - 710 (12,96%) ostatný - 34 (0,62%) rómsky - 19 (0,35%) český - 8 (0,15%) vietnamský - 6 (0,11%) nemecký - 4 (0,07%) taliansky - 3 (0,05%) anglický - 3 jidiš - 2 (0,04%) rumunský - 2
Jazykové zloženie v minulosti údaje: Uhorský lexikón sídiel (1773), Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska (1880-1910) RokSlovenskýMaďarskýNemeckýRusínskyRumunskýSrbochorvátskyiní1773http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF Lexikón sídiel Uhorska -+++ - - - - -188020,05%53,82%21,29%0,00%0,00%0,04%0,96%189015,28%67,12%16,98%0,00%0,00%0,00%0,62%190011,07%72,30%15,70%0,00%0,00%0,00%0,93%19109,35%78,29%8,95%0,00%0,00%0,03%3,39%
(+++ - prevažujúci jazyk obyvateľov)
Náboženské zloženie údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 spolu: 5 479 obyv. Rímskokatolícka cirkev - 3 180 (58,04%) bez vyznania - 1 095 (19,99%) nezistené - 566 (10,33%) Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 345 (6,30%) Evanjelická cirkev metodistická - 99 (1,81%) iné - 50 (0,91%) Kresťanské zbory - 43 (0,78%) Gréckokatolícka cirkev - 36 (0,66%) Reformovaná kresťanská cirkev - 30 (0,55%) Apoštolská cirkev - 14 (0,26%) Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia - 6 (0,11%) Cirkev adventistov siedmeho dňa - 3 (0,05%) Pravoslávna cirkev - 3 Ústredný zväz židovských náboženských obcí - 2 (0,04%) Bahájske spoločenstvo - 2 Novoapoštolská cirkev - 1 (0,02%) Cirkev bratská - 1 Starokatolícka cirkev - 1 Bratská jednota baptistov - 1 Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní - 1
Náboženské zloženie v minulosti Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica): NázovPočet obyvateľovRímskokatolíciGréckokatolíciLuterániKalvíniŽidiainí a bez vyznaniaVeľký Diosek3 58793,98%0,06%1,98%0,06%3,76%0,17%Malý Diosek88791,09%0,00%4,62%0,11%3.95%0,23%
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia pred rokom 1620. Vznikol ako evanjelický kostol, v 18. storočí prešiel do katolíckych rúk. Barokovými úpravami, ktoré mu dali súčasnú podobu prešiel v roku 1736 a v roku 1786. V roku 1897 bol nanovo zastropený. Obnovou prešiel v roku 1926 a po roku 1945. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár z roku 1908 od Jozefa Krauseho. Krstiteľnica je klasicistická z polovice 19. storočia. Na víťaznom oblúku sú inštalované voľné obrazy sv. Michala archanjela a Kristus na kríži z 19. storočia. Nástenné maľby z roku 1926 sú dielom nitrianskeho maliara Gustava Schüleho. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Nad portálom je nika so sochou Panny Márie z roku 1897, dar grógky von Firmian. Veža je členená pilastrami a kordónovou rímsou a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
Kaštieľ Kuffnerovcov, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena L, zo 17. storočia. Stavba bola barokovo upravovaná v polovici 18. storočia. V roku 1885 bola výrazne prestavaná a nadstavaná v duchu historizmu, ktorý jej dal súčasnú podobu. Úpravami prešla po roku 1945. Z pôvodnej renesančnej stavby sa dochovali pivnice s klenbami a dve miestnosti na prízemí. Z obdobia baroka pochádzajú české placky na prízemí. Poschodie je z roku 1885. Fasáda má prvky neogotiky a neorenesancie. Parter je dekorovaný bosážou, poschodie má bosované pilastre. Priečeliu smerom od ulice dominuje rizalit so skosenými nárožiami, ukončený dvojstupňovou akrádovou helmicou. Suprafenestry majú reliéfne festóny a girlandy. Stredný rizalit je lemovaný dvoma menšími bočnými rizalitmi ukončenými stupňovitými štítmi s kuželkami. Okná majú profilované šambrány. Na prízemí sú kované neorenesančné mreže. Strecha je manzardová s murovanými vikiermi ukončenými trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Do parku je orientovaný trojosový portikus.
Sýpka, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika. Obnovou prešla v roku 1923. Nachádza sa v miestnom parku.
Mauzóleum Kuffnerovcov, dvojpodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse štvorca, z roku 1926. Nachádza sa v miestnom parku. Autorom stavby je Milan Michal Harminc. Zdevastovaná stavba prešla po roku 2000 čiastočnou obnovou. Interiér je zklenutý jedným poľom pruskej klenby. Steny sú obložené mramorovými platňami. Fasády sú z pohľadového ryolitu. Priečelie je lemované dvoma do hmoty stavby integrovanými stĺpmi. Stavba je pokrytá stanovou strechou.
Mária mlyn, technická pamiatka, šesťpodlažná historizujúca stavba elektrického mlyna na pôdoryse písmena T, z rokov 1912-1928. Meno nesie podľa Márie Kuffnerovej, matky riaditeľa cukovaru. Ide o komplex pozostávajúci z mlynice, šrotovne kukurice, čistiarne obilia a skladiska s transformačnou stanicou. Objekt slúži dodnes svojmu účelu. Fasáde hlavnej budovy dominuje schodisková veža s vodným rezervoárom ukončená vysokou valbovou strechou. Fasády sú členené lizénami a rímsami z režnej tehly, štvorcovými industriálnymi oknami s nadokennou rímsou a štukovými zrkadlami medzi oknami. Korunná rímsa so zuborezom je z režnej tehly.
Robotnícka kolónia cukrovaru
Kultúra