náhľad|Americká vodíková bomba Mark 17 Atómová bomba alebo jadrová bomba je: v širšom zmysle akákoľvek výbušná jadrová zbraň bez vlastného pohonu v užšom zmysle (a častejšie) len netermonukleárna výbušná jadrová zbraň (čiže jadrový atómový roznecovač)
Medzi jadrové zbrane sa niekedy radia aj zbrane, kde štiepny materiál slúži iba ako zdroj rádioaktívneho zamorenia cieľovej oblasti (tzv. špinavá bomba).
Tento článok je o atómovej bombe v užšom zmysle, prvý význam je opísaný pod článkom jadrové zbrane.
Zloženie náhľad|Výbuch atómovej bomby nad japonskou Hirošimou, 6. august 1945 Skladá sa z dvoch alebo viacerých spočiatku od seba oddelených kusov čistého štiepneho materiálu (235U alebo 239Pu) v podkritickom množstve. Pomocou vyvolanej explózie (pomocou zvyšných častí bomby nazývaných „konvenčná trhavina“ a „zariadenie na vyvolanie jadrovej nálože“) sa tieto kusy spoja do jedného celku, čím sa dosiahne nadkritické množstvo a lavínovitou reakciou sa vyvolá atómový výbuch.
235Urán sa vyskytuje v prirodzenom uráne na 0,71 %, preto sa musí vyrábať v špeciálnych zariadeniach. 239Plutónium sa získava v špeciálnych reaktoroch. Vyššie spomenuté kritické množstvo je pri 100 %235Uráne 10 – , pri 100 % 239Plutóniu 5 – (čo je guľa s polomerom ).
Existuje ešte iný spôsob spustenia atómovej bomby: Z kritického množstva sa rýchlo odstránia látky absorbujúce neutróny (napr. kadmium).
Reťazová reakcia v obidvoch prípadoch spustenia spôsobí v priebehu 5x10−6 sekúnd atómovú detonáciu pri teplote 50 miliónov kelvinov a pretlaku 1 milión barov. V prípade 20 kilotonovej bomby dosiahne ohnivá guľa po 1 sekunde svoj maximálny priemer , potom asi 10 s ostane nezmenená, až sa napokon v dôsledku ochladenia zmenší.
Rozšírenie Ako prvá krajina vyrobili atómovú bombu Spojené štáty v roku 1945. Neskôr túto zbraň získali Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India a Pakistan. Podľa všetkého túto zbraň vlastní aj Izrael, ktorý sa k tejto téme odmieta oficiálne vyjadriť. Pravdepodobne ju vyvinul v spolupráci s Juhoafrickou republikou, ktorá sa však jadrových zbraní vzdala, túto skutočnosť však priznala nepriamo.
Kórejská ľudovodemokratická republika sa 10. februára 2005 priznala že sa jej takisto podarilo vytvoriť atómovú bombu. Niektoré krajiny sa svojho jadrového výskumu vzdali na základe zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Niektoré štáty východnej Európy získali následkom rozpadom Sovietskeho zväzu jadrové zbrane, väčšinou ich však predali späť Rusku (Ukrajina, Bielorusko). V Európe a na Blízkom východe zdieľa jadrové zbrane Spojených štátov amerických niekoľko členských krajín NATO, sú to Belgicko, Taliansko, Holandsko, Turecko a Nemecko, ktoré zároveň vyrába niektoré komponenty pre Francúzske jadrové zbrane.
Jadrové zbrane predstavovali najväčší odstrašujúci prostriedok proti prípadnému konfliktu v období studenej vojny. náhľad|Muž v japonskej Hirošime, ktorý podľahol ťažkým popáleninám spôsobených výbuchom bomby Krajina Množstvo jadrových hlavícaktívnych / celkovo Rok prvého testu Štatút Dohody o všeobecnom zákaze jadrových skúšokKrajiny Zmluvy o nešírení jadrových zbraní 1 950 / 8 500 1945 Signatár (predtým ) 2 430 / 11 000 1949 Ratifikoval 160 / 225 1952 Ratifikoval 290 / 300 1960 Ratifikoval ~180 / 240 1964 SignatárKrajiny, ktoré nepodpísali Zmluvu u nešírení jadrových zbraní nie je známe / 80 – 100 1974 Nepodpísal (dodržiava) nie je známe / 90 – 110 1998 Nepodpísal (dodržiava) nie je známe / <10 2006 NepodpísalNeoficiálne atómové mocnosti nie je známe / 80 – 200Norris, R. S., Arkin, W. M., Kristensen, H. M., Handler, J., 2002, Israeli Nuclear Forces, 2002. Bulletin of the Atomic Scientists, vol. 58 no., s. 73 – 75 asi 1979 Signatár
Účinky Pozri Jadrová zbraň#Účinky výbuchu jadrovej výbušnej zbrane
Dejiny Pozri Jadrová zbraň#Dejiny
Referencie
Iné projekty
Kategória:Jadrové zbrane