náhľad|Zdobené kraslice
Kraslica (iné názvy: písanka, veľkonočné vajce, maľované vajce, červené vajce, križľané vajce, cifrované vajce) je zdobené slepačie, kačacie, husacie alebo iné vajce, ktoré patrí k symbolom Veľkej Noci. Kraslice sa vyrábajú z uvarených alebo z vyfúknutých vajec; zdobia sa celou radou techník, jednoduchým farbením, voskovou kresbou, batikovaním, leptaním, gravírovaním alebo polepovaním slamou. Kraslice môžu byť aj drevené. Vajce je vo všeobecnosti symbol plodnosti a znovuzrodenia, v kresťanstve symbolizujú kraslice aj prázdny hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal z mŕtvych. Tento zvyk sa dá vystopovať až do Mezopotámie a Starovekého Egypta, odkiaľ sa rozšíril prostredníctvom prvých kresťanov do Ruska a na Sibír a neskôr až do Európy.
História náhľad|Zdobené pštrosie vajce z Kartága. Zdobenie vaječných škrupín počas jarných rituálov je starobylý zvyk; v Afrike sa našlo 60 000 rokov staré gravírované pštrosie vajce. V Starobylom Egypte, Mezopotámii či na Kréte sa vajcia spájali so smrťou a znovuzrodením ale aj s postavením panovníka; zdobené pštrosie vajcia alebo napodobeniny pštrosích vajec zo zlata a striebra boli umiestňované do hrobov starých Sumerov a Egypťanov v období približne 5 000 rokov p.n.l.Treasures from Royal Tombs of Ur By Richard L. Zettler, Lee Horne, Donald P. Hansen, Holly Pittman 1998 pgs 70-72 vľavo|náhľad|Veľkonočné vajíčko s krížom z gréckeho kláštora sv. Kozmasa Etolského. Prví kresťania farbili vajcia na červeno na pamiatku na Kristovu krv a jeho ukrižovanie. V liturgickej knihe Rituale Romanum z roku 1610 prijala cirkev vajcia oficiálne ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša. Požehnávanie vajec sa však spomína už v oveľa starších textoch. Vplyvný nemecký folklorista z 19. storočia Jacob Grimm predpokladá, že ľudová tradícia veľkonočných vajec u germánskych národov pochádza z jarnej slávnosti germánskej bohyne Ēostre. Zvyky a symbolika vľavo|náhľad|Požehnanie veľkonočného jedla v Poľsku Zvyky Niektorí kresťania spájajú pukliny a otvory vo veľkonočných vajciach s prázdnym hrobom Ježiša Krista. V pravoslávnej cirkvi na konci Veľkonočnej vigílie požehnáva kňaz vajcia a rozdáva ich veriacim. V kresťanstve symbolizuje vajce aj zmŕtvychvstanie: hoci je spiace, je v ňom zapečatený nový život.
V Poľsku sa počas veľkonočnej slávnosti nazývanej Święconka požehnávajú vyzdobené košíky s vajíčkami a inými symbolickými potravinami.
V Grécku farbia ženy tradične vajcia cibuľovými šupami a octom na veľkonočný štvrtok. Tieto slávnostné vajíčka sú známe ako kokkina avga. Vajíčka zafarbené na červeno sa zase ukladajú okolo tradičného veľkonočného chleba.náhľad|Chorvátsky veľkonočný košík Kraslice na Slovensku náhľad|Kraslice ozdobené slamou.
História a tradície Najstaršie kraslice na území Slovenska boli nájdené v slovanských hroboch zo 7.storočia. Kraslice ako predkresťanský symbol jarného oživenia si prispôsobila cirkev a v 12. storočí nariadila ich svätenie. Ženy a dievčatá pripravovali kraslice na Veľkonočný pondelok svojim šibačom alebo oblievačom ako dar lásky. Ozdobené vajíčka neboli určené iba oblievačom. Na strednom Slovensku bolo zvykom posielať ich krstným deťom predškolského veku. V oblasti Hontu, Novohradu a Gemeru dávali kraslice na hroby zomretých. V konfesionálne zmiešaných obciach na východnom Slovensku sa vyskytol zaujímavý zvyk, kedy rímskokatolícke rodiny obdarovali gréckokatolícke pri príležitosti Veľkej noci „paskou“ a tie im tento dar na svoju Veľkú noc o dva týždne odplatili.
Dekorácie Obetný či obradový účinok kraslíc znásobovalo farbenie a zdobenie. Najjednoduchší spôsob bolo uvariť vajíčko v cibuľových šupkách alebo odvaroch z rôznych rastlín. Okrem farbenia sa na Slovensku vyvinuli rozmanité techniky výzdoby:
Batikovanie – najrozšírenejšia a najstaršia technika na Slovensku. Na vajce sa nanesie vosk a vajíčko sa ponorí do farby; po vybratí sa vosk teplom odstránil. Miesta pokryté voskom zostanú nezafarbené a tvoria vzor; Maľovanie voskom – reliéfny vzor vytvorený bielym alebo farebným voskom; Vyškrabovanie – vzor vzniká mechanickým odstraňovaním farby z povrchu vajíčka; Leptanie – zo zafarbeného vajíčka sa odkrýva pôvodná farba vaječnej škrupiny, využívajú sa na to prírodné leptadlá - ocot, voda z kyslej kapusty, kyselina dusičná alebo chlorovodíková; Oblepovanie – povrch vajíčka sa oblepuje sietinou, slamou, v posledných rokoch bavlnkami alebo prírodnými semienkami. Odrôtovanie - dekor sa vytvára prepletaním drôtu; Okúvanie – ojedinelá a vzácna technika; na škrupinu sa pripevňujú kovové prvky pomocou kovových nitov s hlavičkou.
Okrem tradičných techník sa v súčasnosti používajú aj novodobé techniky výzdoby:
perforovanie – dierkový vzor vytvorený malou vŕtačkou alebo okrúhlym pilníkom, často sa kombinuje s voskom; maľovanie - maľovanie fixkami, pastelmi, olejovými, akrylovými alebo temperovými farbami.
Na krasliciach prevládal geometrický a lineárny ornament, neskôr rastlinný ornament s bohatou škálou kvetov, vetvičiek, lístkov a úponkov. Ojedinele sa vyskytovali vtáčie a figurálne motívy. Mladšieho dáta je grafická výzdoba s náboženskými nápismi alebo veršíkmi ľúbostného charakteru ("Gulaj sa vajičko gulaj, symbolom si sviatkoch jari, v každom dome dvere otvoria ti rádi."). Kraslicami sa ozdobovalo aj letečko. Vývinom sa stávali kraslice čoraz ozdobnejšie. V súčasnosti sa kraslice uplatňujú najmä ako dekoratívne predmety počas veľkonočných sviatkov. náhľad|Letečko
Referencie
Iné projekty
Kategória:Veľká noc Kategória:Folklór Kategória:Tradície Kategória:Vajce