náhľad|Stanica Národní třída náhľad|Invalidovna Linka je linka pražského metra vedená v smere juhozápad-severovýchod. Na mapách je označovaná žltou farbou. Linka je zároveň najdlhšou trasou pražského metra, s celkovou dĺžkou 25,7 kilometra a 24 stanicami. Vlak prejde celú trasu za 41 minút.
Dejiny Výstavba na trase sa začala v roku 1979. Prvý úsek bol otvorený v roku 1985 a na jeho trase v dĺžke 4,9 kilometra sa nachádzalo sedem staníc od Smíchovského nádraží po Florenc, kde vznikol prestupný bod s linkou . Vzhľadom na geologické podložie bol veľmi náročný na výstavbu (najmä v okolí Můstku a na úseku medzi stanicami Anděl a Karlovo náměstí, ktorý prechádza popod Vltavu).
Ďalší úsek otvorili v roku 1988 a nachádzajú sa na ňom tri stanice: Radlická, Švermova a Dukelská. Prvé dve stanice sa však využívajú veľmi málo. Je to z toho dôvodu, že v ich blízkosti bola plánovaná výstavba nového sídliska, ktoré sa ale po páde komunistického režimu nikdy nepostavilo.
V 90. rokoch 20. storočia boli dostavané tri úseky: v roku 1990 to bol úsek Florenc – Českomoravská, v roku 1994 úsek Nové Butovice – Zličín a zatiaľ posledný úsek otvorili v roku 1998 medzi stanicami Českomoravská a Černý Most. Tento úsek obsahuje päť staníc, v roku 1998 však zostali nedostavané stanice Hloubětín a Kolbenova, ktoré boli otvorené až v rokoch 1999, respektíve 2001. Ich neskoršie otvorenie však ušetrilo vyše 2 miliardy Kč.
Budúci rozvoj V súčasnosti sa o ďalšom predlžovaní trasy neuvažuje. S výstavbou linky , by mohol vzniknúť ďalší prestupný bod v stanici Vysočanská.
Architektúra staníc Interiéry Architektonické stvárnenie interiérov staníc linky nie je také nákladné ako na linke alebo . Hlavným zľučujúcim prvkom na linke sú originálne závesné svetelné konštrukcie. Ďalej to bol aj spôsob osvetlenia priestoru: dolu svietilo biele žiarivkové svetlo a klenby staníc osvetľovali sodíkové výbojky vydávajúce oranžové teplé svetlo.
Na rozdiel od eloxovaného hliníku na linke a mramoru na linke , je linka obložená farebným bezpečnostným sklom typu Connex. Každá zo staníc mala obložené nosné stĺpy sklom v inej farbe. Výnimky tvoria stanice Karlovo náměstí (obklad zo sklenených tvárnic), prestupné stanice Můstek a Florenc (keramický obklad), Smíchovské nádraží (nosné stĺpy sú obložené lešteným hliníkom). Výnimkou je aj stanica Anděl (do roku 1990 Moskevská), ktorá architektonicky imituje moskovské metro a je obložená červeným mramorom.
Premávajúce súpravy a depo Na linke premávajú 81-71M zo Škodových závodů v Plzni.
Depo je vybavené skúšobnou traťou napojenou na vlečku firmy Siemens (predtým ČKD Tatra), ktorá je zodpovedná za výrobu nových súprav pražského metra.
Stanice Stanica Prestup Otvorená v roku Pôvodný názov Zličín 1994 Stodůlky 1994 Luka 1994 Lužiny 1994 Hůrka 1994 Slovenského povstání Nové Butovice 1988 Dukelská Jinonice 1988 Švermova Radlická 1988 Smíchovské nádraží 20px|link=Esko Praha 1985 Anděl 1985 Moskevská Karlovo náměstí 1985 Národní třída 1985 Můstek 1985 Náměstí Republiky 20px|link=Esko Praha 1985 Florenc 1985 Sokolovská Křižíkova 1990 Karlín Invalidovna 1990 Hakenova Palmovka 1990 Českomoravská 1990 Zápotockého Vysočanská 20px|link=Esko Praha 1998 Kolbenova 2001 ČKD Hloubětín 1999 Rajská zahrada 1998 Černý Most 1998
Iné projekty
Externé odkazy Metroweb.cz; stránky trasy B
Kategória:Pražské metro