thumb|Pomník Rafaela Albertiho v jeho rodnom meste Rafael Alberti Merello (16. decembra 1902 El Puerto de Santa María (Cádiz) – 28. októbra 1999 tamtiež) bol španielsky básnik.
Život Jeho otcom bol Augustín Alberti a matkou María Merello. Bol piatym zo šiestich bratov a vnukom kupcov pôvodom z Itálie, dodávateľom európskeho tovaru.
Začal ako maliar. V roku 1917 sa presťahoval so svojou rodinou do Madridu. Po prvom obdobiu, kde sa učil maľovať, mal svoju prvú výstavu obrazov a kresieb v Ateneu. Predstavil sa aj v Rezidencii študentov, kde sa zoznamuje so slávnymi predstaviteľmi Generácie 27 (v poézii sem patrí okrem iných Federico García Lorca, Dámaso Alonso, Gerardo Diego, Pedro Salinas, Jorge Guillén, Emilio Prados, Manuel Altolaguirre, Luis Cernuda, Vicente Aleixandre a Miguel Hernández), intelektuálnym hnutím, predstavenom v Seville roku 1927 pri 300. výročí úmrtia Luisa de Góngoru.
V roku 1924 Alberti obdržal Národnú cenu za svoju prvú publikovanú knihu, Námorník na zemi (Marinero en tierra), po ktorej sa definitívne rozhodol pre poéziu (no výtvarnému umeniu sa nikdy venovať neprestal). Počiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k marxizmu a vstúpil do Komunistickej strany Španielska. V roku 1939 po víťazstve generála Franca emigroval do Argentíny, kde strávil štyriadvadsať rokov; nasledujúcich pätnásť rokov žil v Taliansku. Do Španielska sa vrátil 27. apríla 1977 zo slovami "Opustil som vlasť so zaťatou päsťou, no vraciam sa, ponúkajúc vám otvorenú ruku ako gesto zmieru medzi všetkými Španielmi". Dostal mnoho cien a uznaní, medzi nimi napríklad Leninovu cenu mieru v roku 1966. V roku 1983 dostal aj významnú Cervantesovu cenu, najvyšší prejav uznania pre španielsky píšucich spisovateľov. V roku 1987 rada Cádizu ustanovila v Albertiho rodnom meste nadáciu, ktorá nesie jeho meno a ktorá spravuje aj veľkú časť jeho osobného archíva. Bol dvakrát ženatý, po prvýkrát zo spisovateľkou Maríou Teresou Leónovou, a po druhýkrát s Marií Asunción Mateovou, ktorá ho v posledných rokoch reprezentovala. Zomrel približne o pol jednej ráno 28. októbra 1999 vo svojom rodisku, meste El Puerto de Santa María.
Výberová bibliografia Poézia
Marinero en tierra (Námorník na zemi), 1925 La amante (Milenka), 1926 El alba del alhelí (Fialy v úsvite), 1927 – všetky tri spojujú ľudovú inšpiráciu s avantgardnými výbojmi Cal y canto (Vápno a kameň), 1929 – silná inšpirácia španielskym barokom Sobre los ángeles (O anjeloch), 1929 – považovaná za jeho vrcholnú básnickú zbierku Sermones y moradas (Kázania a príbytky), 1930 – táto a predchádzajúca zbierka sú inšpirované surrealizmom Consignas (Hesla), 1933 13 bandas y 48 estrellas (13 pruhov a 48 hviezd), 1935 En poeta en la calle (Básnik na ulici), 1936 De un momento a otro (Na prelome), 1937 Capital de la gloria (Hlavné mesto slávy), 1938 – zbierky politickej poézie Entre el clavel y la espada (Medzi karafiátom a mečom), 1941 Pleamar (Príliv), 1944 A la pintura (Na maliarstvo), 1948 Retornos de lo vivo lejano (Návraty ďalekého života), 1952 Coplas de Juan Panadero (Zpievanky Jeníka Pekára), 1954 Baladas y canciones del Paraná (Balady a piesne od rieky Paraná), 1954 Sonríe China (Smej sa, Čína), 1961 La primavera de los pueblos (Jaro národov), 1961 Abierto a todas horas (Otvorené stále), 1964 Roma, peligro para caminantes (Rím, nebezpečný pre chodcov), 1968 Canciones del alto valle del aniene (Piesne vysokého údolia rieky Aniene), 1972 Los 5 destacagados, 1978 Nuevas coplas de Juan Panadero (Nové zpievanky Jeníka Pekára'), 1979 Fustigada luz (Šlehané svetlo), 1980 Los hijos del drago y otros poemas (Dračie deti a iné básně), 1986 Golfo de sombras (Záliv stínov), 1986 Accidente. Poemas del hospital (Nehoda. Básne z nemocnice), 1987 Cuatro canciones (Štyri piesně), 1987 Canciones para Altair (Piesne pre Altair), 1989
Výbor z Albertiho poézie vyšiel vo slovenčine pod názvom Premeny býka v preklade Jána Šimonoviča roku 1967 (Slovenský spisovateľ, Bratislava).
Divadelné hry
El trébol florido (Rozkvetlá ďatelina), 1940 El adefesio (Nezmysel), 1944 La gallarda (Pôvabná), 1945
Alberti písal aj prózu a štúdie.
Literatúra a externé odkazy Oldřich Bělič, Španělská literatura'', Orbis, Praha, 1968 Fundación Rafael Alberti
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Narodenia v 1902 Kategória:Úmrtia v 1999 Kategória:Španielski básnici Kategória:Španielski dramatici Kategória:Držitelia Cervantesovej ceny