Jakovlev Jak-7 bolo sovietske stíhacie lietadlo, ktoré vzniklo počas druhej svetovej vojny z prototypu I-26. Línia tohto stroja však bola rozdelená – v prvej línii vzniklo stíhacie lietadlo Jak-1 a následne Jak-3, druhá línia sa odvíjala od cvičnej verzie dvojmiestneho UTI-26, z ktorého vznikol Jak-7.
Vznik a vývoj thumb|left|Jakovlev UTI-26
I-26, prvý prototyp prvého stíhacieho lietadla A. S. Jakovleva, bol zalietaný v roku 1940. Po začatí sériovej výroby bolo označenie lietadla zmenené na Jak-1 a konštruktéri začali pripravovať cvičnú verziu UTI-26. Dvojmiestny prototyp však nemal príliš dobré vlastnosti, a tak musel prejsť rozsiahlou rekonštrukciou, počas ktorej bol vybavený novým krídlom a väčšími celokovovými chvostovými plochami. To však ovplyvnilo inštaláciu podvozku. Tak vzniklo nové lietadlo Jak-7, ktoré bolo od roku 1941 vyrábané v moskovskom závode č. 166 súčasne s „plnokrvnými“ Jakmi-1.
Sovietske stíhacie letectvo nebolo na začiatku vojny vybavené modernými stíhacími lietadlami. Preto bol privítaný návrh Konstantina Šinelšikova na opätovnú rekonštrukciu dvojmiestneho lietadla na jednomiestny stíhací Jak-7A. Po inštalácii dvoch guľometov ŠKAS kalibru a kanónu ŠVAK kalibru 20 mm, a po odstránení vybavenia zadného pilotného priestoru sa pôvodne cvičné lietadlo stalo plnohodnotnou stíhačkou. V Moskve bolo do konca roku 1941 vyrobených 166 lietadiel oboch verzií.
thumb|left|Cvičný Jak-7V thumb|right|Prototyp Jak-7DI
V septembri 1941 bolo rozhodnuté evakuovať hlavný závod, ktorý vyrábal lietadlá Jak-1 z Moskvy na Ural. V tom čase viazli dodávky stíhačiek Jak-1 z továrne na Sibíri, preto bolo rozhodnuté, že sa pre bojové účely využijú aj dvojmiestne cvičné stroje UTI-26, ktoré boli premenované na Jak-7V. Aj napriek tomu, že výroba bola evakuáciou ohrozených závodov spomalená, boli už začiatkom roku 1942 prvé frontové jednotky vyzbrojované lietadlami Jak-7B s guľometmi UBS kalibru . Tieto stroje boli vyrobené v nových závodoch č. 153 v Novosibirsku a č. 286 v Kamensku Uralskom.
V polovici roku 1942 sa vyrábali už aj nové Jaky-7D, ktoré mali už duralové nosníky, čo umožnilo zmenšiť rozpätie krídla a zväčšiť objem palivových nádrží. Stroj Jak-7DI, ktorý bol neskôr do výroby zavedený pod označením Jak-9, vznikol znížením zadnej časti trupu.
Celkovo bolo vyrobených 6 399 lietadiel Jak-7 všetkých verzií. Posledné stíhacie Jaky-7 boli vyrobené v roku 1943, posledné dvojmiestne cvičné stroje boli vyrobené ešte v roku 1944.
Nasadenie thumb|right|Jakovlev Jak-7B
Ľahké a obratné Jaky boli medzi pilotmi obľúbené. Na Jaku-7 lietal aj dvojnásobný hrdina ZSSR Petr A. Pokryšev, ktorý pri 305 bojových letoch zostrelil v 60 súbojoch 22 nepriateľských lietadiel a podieľal sa na zničení ďalších siedmich.
Používatelia 22px|border Francúzsko 22px|border Bulharsko Maďarsko 22px|border Mongolsko Poľsko 22px|border Sovietsky zväz 22px|border Juhoslávia
Špecifikácie (Jak-7B)
Technické údaje Posádka: 1 Dĺžka: Rozpätie: Výška: Nosná plocha: Hmotnosť prázdneho lietadla: Vzletová hmotnosť: Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Klimov M-105P s výkonom 809 kW (1 100 k), u novších sérií bol nahradený motorom M-105PF (VK-105PF) s výkonom 890 kW (1 210 k)
Výkony Maximálna rýchlosť: /h (pri zemi), /h (vo výške ), u strojov novších sérií až /h Dolet: , u strojov novších sérií až Dostup: Stúpavosť: /s Čas vystúpania do určitej výšky: 5,3 minút do výšky Plošné zaťaženie: /m² Pomer výkon/hmotnosť: 0,26 kW/kg
Výzbroj 1× kanón ŠVAK kalibru v dutom hriadeli vrtule 2× guľomet UBS kalibru nad motorom pod krídla boli zavesované ľahké bomby alebo neriadené rakety RS-82
Zdroje MODELÁŘ č. 11/1987, vydavateľstvo NAŠE VOJSKO Praha, str. 16/17 VÁLKA, Zbyněk: Stíhací letadla : 1939-45 : Itálie, Francie, SSSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie. ISBN 80-7198-396-9
Iné projekty
Externé odkazy http://airwar.valka.cz/sssr/jak_09/index.php
Kategória:Sovietske stíhacie lietadlá Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny Kategória:Jakovlev