Habsbursko-lotrinská dynastia alebo habsbursko-lotrinský rod bola európska panovnícka dynastia v 18. – 20. storočí, v rodovej línii priamy pokračovateľ rodu Habsburgovcov.
Vznik rodu Smrťou Karola VI. Habsburského, ktorý nezanechal mužského potomka, vymrela po meči habsburská dynastia. Sobášom jeho najstaršej dcéry Márie Terézie s lotrinským vojvodom Františkom I. Štefanom však prišlo k spojeniu oboch rodov a rodovej následnosti pod spoločným menom.
Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom spoločensko-politických udalostí museli v jednotlivých európskych krajinách zriecť svojich dynastických a panovníckych nárokov. Členovia rodu, hlásiaci sa k rodovému dedičstvu, žijú dodnes v mnohých krajinách sveta.
left|náhľad|František I. Štefan Lotrinský (vľavo) a Mária Terézia (vpravo)ich sobášom začala éra rodu Prvým významným predstaviteľom bol najstarší syn Františka I. Štefana a Márie Terézie Jozef II. od r. 1765 rímskonemecký cisár a od r. 1780 vládca na českom a uhorskom tróne. Jeho nástupcom bol jeho brat Peter Leopold. Vydajom svojich dcér František Štefan a Mária Terézia zabezpečili vplyv rodu i v iných krajinách Európy – Mária Kristína bola manželkou saskotešínskeho vojvodu a držiteľa Nizozemska Alberta, Mária Amália parmského vojvodu Ferdinanda, Mária Karolína kráľa oboch Sicílií Ferdinanda I. a Mária Antónia (Antoinetta) sa vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.
Syn cisára Leopolda II. František sa v r. 1804 stal prvým rakúskym cisárom, druhorodený syn Ferdinand III. (* 1769 – † 1824) zdedil po otcovi secundogenitúru habsburského rodu a založil toskánsku vetvu. Ďalší zo synov Leopolda II., Karol (* 1771 – † 1847) sa preslávil ako vojvodca v bojoch s francúzskym cisárom Napoleonom Bonapartom, Jozef (* 1776 – † 1847) sa stal uhorským palatínom, Ján (* 1782 – † 1859) bol ríšskym správcom v Nemecku, Rainer Jozef (* 1783 – † 1853) lombardským miestokráľom a najmladší zo synov, Rudolf (* 1788 – † 1831) sa stal kardinálom a olomouckým arcibiskupom.
Cisár František I. mal dvoch synov Ferdinanda, zvaný Dobrotivý, a Františka Karola, z ktorých starší Ferdinand sa stal otcovým nástupcom na rakúskom, českom a uhorskom tróne, mladší František Karol sa po bratovej smrti zriekol následníctva v prospech svojho prvorodeného syna Františka Jozefa.
Z dcér Františka I. sa Mária Lujza stala manželkou francúzskeho cisára Napoleona I. a parmskou vojvodkyňou, Mária Leopoldína brazílskeho cisára Pedra I. a Karolína Ferdinanda saského kráľa Fridricha Augusta II.
Cisár Ferdinand I. zomrel bezdetný, jeho mladší brat František Karol mal s manželkou Žofiou Bavorskou okrem najstaršieho Františka Jozefa ešte troch synov, z ktorých druhorodený Ferdinand Maximilián ako mexický cisár skončil život v r. 1867 na popravisku.
Rod ďalej pokračoval synom cisára Františka Jozefa I. Rudolfom. Cisárov mladší brat Karol Ľudovít mal troch synov – Františka Ferdinanda, po smrti korunného princa Rudolfa následníka trónu, Otta Františka a Ferdinanda Karola. Po sarajevskom atentáte (r. 1914) na Františka Ferdinanda sa novým následníkom trónu stal jeho synovec Karol, syn arcivojvodu Otta Františka. Z Karolovho manželstva s parmskou vojvodkyňou Zitou vzišiel nový predstaviteľ habsburského arcidomu, ich najstarší syn Otto.
Rodové vetvy Habsbursko-modenská vetva (d’Este) založil Ferdinand Karol Anton (* 1. jún 1754† 24. december 1806) (syn Františka I. a Márie Terézie) sobášom s Máriou Richardis Boženou Modenskou d’Este (* 7. apríl 1750† 14. november 1829). 2. marca 1803 sa stal modenským vojvodom a zakladateľom habsbursko-modenskej vetvy, zvanej tiež d´Este, ktorá ako terciogenitúra habsbursko-lotrinského rodu vymrela už Ferdinandovým vnukom Františkom V. (* 1. jún 1819† 20. november 1875). Jej tituly a nároky prešli na arcivojvodu Františka Ferdinanda d’Este, syna arcivojvodu Karola Ľudovíta.Synovia Leopolda II. Ferdinand (III.), Karol, Jozef Anton a Rainer Jozef sa postarali o rozdelenie rodu na vedľajšie línie: Vedľajšia toskánska línia založil Ferdinand III. (* 6. jún 1769, † 18. jún 1824) Vedľajšia karlovská línia založil Karol (* 5. september 1771, † 30. apríl 1847) Vedľajšia Jozefova línia založil Jozef Anton (* 9. marec 1776, † 13. január 1847) Vedľajšia Rainerova línia založil Rainer Jozef (* 30. september 1783, † 16. január 1853)
Významní predstavitelia rodu
+ MenoObdobie životaPoznámkaJozef II.<small>17411790<small>rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľLeopold II.<small>17471792<small>rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľFrantišek II.<small>17681835<small>rímskonemecký a rakúsky cisár, český a uhorský kráľFerdinand I.<small>17931875<small>rakúsky cisár, český a uhorský kráľFrantišek Jozef I.<small>18301916<small>rakúsky cisár, český a uhorský kráľRudolf<small>18581889<small>František Ferdinand d’Este<small>18631914<small>arcivojvoda, následník trónuKarol I.<small>18871922<small>rakúsky cisár, český a uhorský kráľOtto<small>19122011 <small>
Iné projekty
Externé odkazy Genealogická línia habsbursko-lotrinského rodu (od Márie Terézie)
Kategória:Habsburgovci
Kategória:Vládcovia Rakúska Kategória:Vládcovia Česka Kategória:Vládcovia Uhorska