Vladislav II. (* okolo 1110† 18. január 1174, Meerane, Sasko) bol české knieža (od roku 1140) a český kráľ (11581172) z rodu Přemyslovcov, najstarší syn kniežaťa Vladislava I. a Richenzy z Bergu.
Mladý Vladislav prežil dobrodružnú mladosť. Za vlády svojho strýka Soběslava I. nemal nádej na kniežací stolec, odišiel preto v roku 1133 k príbuzným do Bavorska. Po strýkovej smrti bol českými veľmožmi povolaný na kniežací stolec.
Druhý český kráľ Nové knieža prejavilo nečakanú ráznosť a vladárske schopnosti. Už v roku 1142 sa odohral pokus o jeho zvrhnutie, ale s pomocou rímskeho kráľa Konráda III. sa na tróne udržal. V roku 1147 sa zúčastnil druhej krížovej výpravy do Palestíny, odkiaľ sa však už z Carihradu vrátil späť. Po nástupe nového rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu a počiatočných vzájomných sporoch bol za svoje zásluhy o blaho ríše 11. januára 1158 na ríšskom sneme v Regensburgu ako druhý český panovník korunovaný za kráľa (iba pre jeho osobu).
Po cisárovom boku sa zúčastnil vojenského ťaženia do Talianska, kde vynikol v bitke pri Miláne. V roku 1164 zasiahol v Uhorsku v dynastickom spore Arpádovcov v prospech kráľa Štefana III. proti jeho strýkovi protikráľovi Štefanovi IV., ktorý sa opieral o svojho švagra byzantského cisára Manuela Komnéna.
Obdobie Vladislavovho panovania prinieslo Čechám prosperitu a nebývalý rozkvet. Vďaka jeho politickým i rodinným stykom so zahraničím v krajine dostali priestor mnohé nové kultúrne vplyvy. Na počiatku Vladislavovho panovania sa v krajine usadili tzv. reformované rády – premonštráti a cisterciáni, neskôr i johaniti. Bolo založených viacero kláštorov (Strahov, Plasy, Želiv, Doksany).
Záver vlády V protiklade k jeho úspešnému panovaniu koniec jeho vlády nebol práve najšťastnejší. V záujme zachovania rodovej kontinuity sa pokúšal zaistiť nástupníctvo na tróne pre svojho najstaršieho syna Bedřicha. Na sklonku roku 1172 preto abdikoval a svojho syna uviedol ako nové české knieža. Neurobil to však cestou snemovného zhromaždenia ani prijatím kniežatstva od cisára. Ten jeho čin posúdil ako bezprávny. Bedřicha v nasledujúcom roku zbavil kniežatstva a na jeho miesto vymenoval syna Vladislavovho strýka Soběslava I., Oldřicha. Ten sa však titulu vzdal v prospech svojho staršieho brata Soběslava. Vladislav opustil Čechy a uchýlil sa do Durínska, na majetky svojej druhej manželky Judity. Po smrti bol pochovaný v meissenskej katedrále, neskôr boli jeho telesné ostatky prevezené do Čiech a uložené v strahovskom kláštore.
Rodinné pomery Knieža a kráľ Vladislav II. bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou sa okolo roku 1140 stala Gertrúda Babenberská (* 1118?, † 1150), dcéra vojvodu Leopolda III., s ktorou mal štyri deti: Bedřich (* okolo 1141, † 25. marec 1189), manželka Alžbeta Uhorská (*?, † po 1189), dcéra uhorského kráľa Gejzu II., 6 detí Anežka (*?, † 7. jún 1228), neskoršia opátka Kláštora sv. Jiří na Pražskom hrade Svatopluk (*?, † 15. október po 1169), manželka Helena, najmladšia dcéra uhorského kráľa Gejzu II. Vojtech (Adalbert) (*?, † 7. apríl 1200), neskorší mělnícky prepošt a salzburský arcibiskup
Druhý raz sa Vladislav II. oženil v r. 1153 s Juditou, dcérou Ľudovíta I. Durínskeho. Z manželstva sa narodili tri deti: Přemysl Otakar (* po 1155, † 15. december 1230), neskoršie knieža a kráľ Přemysl Otakar I. Vladislav Jindřich (* okolo 1160, † 12. august 1222), neskoršie knieža Richsa (*?, † 1182)
Rodokmeň
Panovnícke pomery
Referencie
Iné projekty
Kategória:Narodenia v 12. storočí Kategória:Úmrtia 18. januára Kategória:Úmrtia v 1174 Kategória:Přemyslovci Kategória:Vládcovia Česka Kategória:Katolícki panovníci Kategória:Osobnosti križiackych výprav Kategória:Zakladatelia kláštorov Kategória:Pochovaní v Prahe Kategória:Panovníci, ktorí abdikovali