Soběslav I. (* okolo 1090, † 14. február 1140, Hostinné) bolo české knieža (od r. 1125) z rodu Přemyslovcov.
Dňa 16.4.1125 zasadol na kniežací stolec posledný potomok prvého českého kráľa Vratislava II. a jeho tretej manželky Svatavy (* 1041/44 alebo 1046/48, † 1. september 1126).
Moravský údelník Do povedomia sa prvý raz dostal v r. 1107, keď odišiel spolu so zvrhnutým bratom Bořivojom II. do exilu do Poľska. Po návrate dostal v roku 1110 údel v Žatci. V roku 1115 od brata a kniežaťa Vladislava I. dostal okolie mesta Hradec Králové, neskoršie miesto toho okolie Znojma a Brna. V roku 1123 však ako dôsledok jeho sporov s kniežaťom bol údelov zbavený, utiekol do Nemecka a potom do Poľska. Správa o Vladislavovom ochorení ho priviedla späť do Čiech a obaja bratia sa zmierili.
Bitka pri Chlumci Po Vladislavovej smrti sa Soběslav ujal vlády. Tento čin vyvolal odpor u vnuka jeho strýka Ota II., ktorý na uplatnenie svojho nároku ako najstaršieho Přemyslovca na kniežací stolec hľadal pomoc u rímskeho kráľa Lothara III. Soběslav sa však jeho príkazu na uvoľnenie trónu v Otov prospech nepodriadil, a preto Lothar v roku 1126 vtrhol do Čiech. Dňa 18. februára sa pri Chlumci strhla známa bitka, v ktorej rímsky kráľ utrpel porážku. Medzi mnohými urodzenými bojovníkmi tu padol i sám Oto II. Soběslav rímskeho kráľa zajal, no vzápätí ho prezieravo prepustil na slobodu. Uvedomoval si, že je to jeho prvá vojnová výprava, ktorá miesto lesku víťazstva skončila hanebnou porážkou. Lothar sa v nasledujúcich rokoch nemiešal do českých pomerov.
Rozvoj krajiny Soběslav viedol v rokoch 11311135 vojnu s Poľskom, ktorá vznikla kvôli sporom o uhorskú korunu a bola sprevádzaná značným pustošením. V domácej politike si viedol úspešne, staral sa o zachovanie pokoja a rozvoja krajiny, opevňoval pohraničné hrady, osobitnú pozornosť venoval vyšehradskej kapitule. Posledný pokus o Soběslavovo zvrhnutie sa udial v roku 1130. Bol do neho zapletený Břetislav, syn Břetislava II. Soběslav sa však o komplote dozvedel a aktérov sprisahania dal potrestať (Břetislava dal oslepiť).
Posledné roky jeho života sprevádzala snaha o zabezpečenie trónu pre svojho syna Vladislava. V roku 1138 o tom viedol rokovania i s novým rímskym panovníkom Konrádom III. V júni toho roku zvolal do Sadskej zasadnutie šľachty na ktorej prítomní šľachtici prisahali vernosť budúcemu kniežaťu.
Soběslav zomrel v Hostinnom, keď dozeral na opevňovanie východnej hranice. Bol pochovaný vo vyšehradskom kostole vedľa svojich rodičov a súrodencov. Jeho syn sa však kniežaťom nestal. Na kniežací stolec zasadol Vladislav II., syn Vladislava I.
Rodinné pomery Soběslav I. bol ženatý s Adlétou (* 1105/1107, † 15. september 1140), dcérou Álmoša Uhorského. Z manželstva sa narodilo päť detí: Vladislav († po 1165), olomoucké údelné knieža Mária (* asi 1124/1125, † po 1172) Soběslav (* 1128, † 29. január 1180), neskoršie knieža Soběslav II. Oldřich (* 1134, † 18. október 1177), hradecké a olomoucké údelné knieža Václav (* 1137, † po 1192), neskoršie české knieža Václav II.
Genealógia Břetislav I.† 10. január 1055 Judita zo Schweinfurtu† po 1052 Kazimír I. Obnoviteľ* 25. júl 1016† 28. november 1058 Dobroněga Kyjevskᆠ1087 Vratislav II.† 14. január 1092 Svatava Poľská*† asi 10461048† 1. september 1126
Adléta Uhorskᆠ15. september 1140OO asi 1123Soběslav I.* okolo 1075?† 14. február 1140 Vladislav Olomoucký† po 1165 Mária Českᆠpo 1172 Soběslav II. * asi 1128 † 29. január 1180 Oldřich * 1134 † 1177 Václav II. * 1137 † po 1192
Panovnícke pomery
Iné projekty
Kategória:Narodenia v 11. storočí Kategória:Úmrtia 14. februára Kategória:Úmrtia v 1140 Kategória:Přemyslovci Kategória:Vládcovia Česka Kategória:Zakladatelia kláštorov Kategória:Pochovaní v Prahe