Vzdušné sily Slovenskej republiky (oficiálne: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky; skratka: VzS OS SR) sú leteckou zložkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska, obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja pozemných síl. Veliteľom vzdušných síl je od 31. januára 2025 generálmajor Ing. Adolf Daubner M.Sc.
Názov od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky od 1. júla 2002: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky
Velitelia Vzdušných síl od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: genmjr. Ing. Štefan Gombík (veliteľ Letectva a protivzdušnej obrany Veliteľstva ASR) od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: genpor. Ing. Štefan Gombík (náčelník Štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ ASR) od 1. januára 2000 do 1. novembra 2005: genmjr. Ing. Jozef Dunaj (veliteľ vzdušných síl) od 1. novembra 2005 do 26. mája 2010: genmjr. Ing. Juraj Baránek od 26. mája 2010 do 15. septembra 2012: genmjr. Ing. Martin Babiak od 15. septembra 2012 do 1. augusta 2017: genmjr. Ing. Miroslav Korba od 1. augusta 2017 do 1. januára 2021: genmjr. Ing. Ľubomír Svoboda od 1. januára 2021: genmjr. Ing. Róbert Tóth od 1. januára 2025: brig. gen. Ing. Martin Kuterka. od 31. januára 2025: genmjr. Ing. Adolf Daubner
História Vznik V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšej federálnej Česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Od 7. mája 1991 tak bola na leteckej základni Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa 30. novembra 1991 bolo vo Zvolene vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v Nitre, Rožňave a Pezinku, ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.
V októbri 1992 bola federálnym ministerstvom obrany ČSFR vyčlenená skupina pod velením generálmajora Ing. Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku Česko-Slovenska. Postupne sa táto skupina rozrastala a 1. novembra 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v Trenčíne, ktorej činnosť skončila 31. decembra 1992. Dňom 1. januára 1993, spolu so vznikom samostatného Slovenska, vzniká Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky, ktorého veliteľom bol menovaný generálporučík Ing. Štefan Gombík.
Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004) thumb|left|Akrobatická skupina Biele Albatrosy na Royal International Air Tattoo 1993 vo Fairforde
Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 64 vrtuľníkov, spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a pilotov. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8 lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; stíhačky(9× MiG-29A, 1× MiG-29UB, 13× MiG-21MA, 36× MiG-21MF, 8× MiG-21R, 11× MiG-21UM a 2× MiG-21US), stíhacie bombardéry (18× Su-22M4 a 3× Su-22UM-3K), bojové (12× Su-25K a 1× Su-25UBK), cvičné prúdové (16× L-29, 8× L-39C, 2× L-39MS, 2× L-39V a 9× L-39ZA), vrtuľníky (17× Mi-2, 1× Mi-8PPA, 2× Mi-8PS, 6× Mi-8T, 15× Mi-17, 2× Mi-17Z-2, 8× Mi-24D, 1× Mi-24DU, 10× Mi-24V), dopravné (2× L-410MA, 2× L-410FG, 1× L-410UVP, 1× L-410UVP-E, 3× L-410UVP-T, 1× An-12BP, 2× An-24V, 2× An-26 a 1× Tu-154B-2) a bezpilotné prostriedky VR-3 Rejs. V rámci prvej deblokácie ruského dlhu, od decembra 1993 do januára 1994, bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch 1. novembra 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).
thumb|left|Mikojan-Gurevič MiG-21MF (reg. č. 7713) na Slovenskom medzinárodnom leteckom dni SIAD 1997 na bratislavskom letisku
Od 1. marca 1995 slovenské vojenské letectvo nahradilo organizáciu leteckých plukov sovietskeho typu západným systémom krídel a letiek. Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici Ustka v Poľsku a v roku 1996 bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici Šabla v Bulharsku. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely R-3S, R-13 a R-60 na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami S-125 na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota pplk. Ing. Ivana Hůleka, ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu The Super King Trophy pre najlepšieho stíhacieho pilota na Royal International Air Tattoo vo Fairforde v rokoch 1995 a 1998. V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s európskymi dohodami o počte zbraní. Dňa 15. marca 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot mjr. Ing. Jaroslav Horník †. Od decembra 1995 do januára 1996, v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304).
thumb|MiG-29A (reg. č. 6728) počas letu, 1999
Koniec 90. rokov 20. storočia bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov 1998 až 1999 bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje. K 1. januáru 2000 vzniká Veliteľstvo vzdušných síl z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany. Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený plk. gšt. Ing. Jozef Dunaj. Dňa 3. júna 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny Biele Albatrosy jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku 2002 sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi 2K12 Kub s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický. Večer 6. novembra 2002 vykonávala dvojica pilotov mjr. Ing. Martin Hronec a mjr. Ing. Marián Katuška nácvik vzdušného boja na stíhačkách MiG-29A. Vzlietli zo základne Sliač, pričom v ten deň boli obaja piloti už tretíkrát vo vzduchu. Pri nácviku bojovej situácie mal Hronec v svojom lietadle (reg. č. 6930) unikať a Katuška ho mal so svojím strojom (reg. č. 6829) stíhať, zamerať radarom a simulovať zostrelenie. Okolo 20:40 SEČ však v priestore nad Slovenským rajom vo výške asi 4 000 m Katuškovo lietadlo z dnes už neznámych príčin odzadu alebo zboku narazilo do Hroncovho stroja. Lietadlá sa začali rútiť k zemi. Hronec sa úspešne katapultoval a pristál na padáku. Katuškov osud bol zatiaľ nejasný. Začala sa pátracia a záchranná akcia. O 22:07 hod. sa v lokalite Grajnár našli trosky stíhačky reg. č. 6930 a o 22:25 hod. záchranári našli pilota Martina Hronca vďaka ohňu, ktorý založil. Pilot mal na tele odreniny a bol v zlom psychickom stave. Vypočuli ho a odovzdali do starostlivosti Rýchlej zdravotníckej pomoci. Previezli ho do nemocnice v Spišskej Novej Vsi a potom do Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach. Medzitým sa pokračovalo v pátraní po troskách lietadla reg. č. 6829 a jeho pilotovi Mariánovi Katuškovi. Kvôli tme a zníženej viditeľnosti sa pátranie muselo na niekoľko hodín prerušiť a pokračovalo sa až ráno 7. novembra. Záchranári našli telo Mariána Katušku bez známok života zakliesnené v kokpite jeho lietadla asi 300 metrov od cesty na kopci Grajnár neďaleko obce Hnilčík. Vojaci sa na mieste nehody vyjadrili, že mal odistenú kabínu. Možno predpokladať, že predtým, ako sa zrútil na zem, sa pokúsil katapultovať. Na zemi nebol nikto zranený. Trosky oboch stíhačiek boli roztrúsené asi v kilometrovom okruhu v členitom teréne. Príčinou havárie bolo ľudské zlyhanie pri organizácii výcviku a riadenia letovej prevádzky. S blížiacim sa vstupom Slovenska do NATO boli z výzbroje do roku 2003 vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Su-22, Su-25, L-29 Delfín a MiG-21.
2004 – 2019 thumb|right|MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii
Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch 2005 až 2006 bola v Leteckých opravovniach Trenčín vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel RSK MiG a spoločnosťami Rockwell Collins a BAE Systems. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, ICAO normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám 29. februára 2008 na základni Sliač.
Dňa 19. januára 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 (reg. č. 5605) pri leteckej katastrofe. Pri náraze lietadla do zalesneného kopca medzi obcami Hejce a Telkibánya v Maďarsku zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR. Nehodu prežil jeden vojak, pplk. Martin Farkaš. Lietadlo sa za tmy a priaznivých meteorologických podmienok blížilo ku košickému letisku, pričom privážalo späť slovenských príslušníkov síl KFOR z polročnej služby v Kosove. V septembri 2011 boli vyradené zo služby všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24. Dňa 20. decembra 2012 došlo k incidentu, kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu Beechcraft B200 Super King Air, na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém. Dňa 28. júla 2015 počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce Terňa). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot kpt. Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik pprap. Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.