Bernardo Joaquim da Silva Guimarães (15. august 1825, Ouro Preto, Minas Gerais, Brazília - 10. marec 1884) bol brazílsky románopisec, básnik, sudca, novinár a profesor.
Život a dielo Narodil sa v Ouro Preto (Minas Gerais), istý čas žil v São Paule a pôsobil ako mestský sudca v Catalão (Goiás). V roku 1867 sa vrátil do Ouro Preto, oženil sa a živil sa vyučovaním rétoriky, poetiky, latinčiny a francúzštiny. Je jedným zo zakladateľov brazílskeho romantického regionálneho románu. Zaoberá sa historickými, indianistickými, náboženskými a abolistickými námetmi. Najväčší čitateľský ohlas mal idealizovaný príbeh černošskej otrokyne A escrava Isaura (1875, Otrokyňa Isaura), tému kňazského celibátu spracoval v najlepšom románe O seminarista (1872, Seminarista).
Bibliografia
Poézia Cantos da Solidão 1852 Poesias 1865 (obsahovala predchádzajúcu knihu a Inspirações da Tarde, Poesias Diversas, Evocações, A Baía de Botafogo) Novas Poesias 1876 Folhas de Outono 1883
Próza O Ermitão de Muquém 1864 Lendas e Romances 1871 O Seminarista 1872 História e Tradições da Província de Minas Gerais 1872 O Garimpeiro 1872 O Índio Afonso 1873 A Escrava Isaura 1875 Maurício ou Os Paulistas em São João d'El Rei 1877 A Ilha Maldita 1879 O Pão de Outro 1879 Rosaura, a Enjeitada 1883
Iné projekty
Kategória:Brazílski spisovatelia Kategória:Brazílski básnici Kategória:Brazílski novinári Kategória:Osobnosti z Minas Gerais