Krokodíl bahennýMATOUŠEK, B. Slovenské menoslovie krokodílov. In: Kultúra slova 3 1998 (iné názvy: krokodíl močiarnyvyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 18. februára 1999 (93/1999 Z.z.) o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín, krokodíl močiarovýSvet živočíšnej ríše. Martin: Vydavateľstvo Osveta. 1984, S. 214-216; ) je druh krokodíla z čeľade krokodílovité.
Rozšírenie Krokodíl bahenný obýva Indiu, Bangladéš, Srí Lanku, Pakistan, Nepál, južnú časť Iránu a pravdepodobne aj Indočínu. Tento krokodíl je jediným krokodílom, ktorý obýva Irán a Pakistan a najobvyklejší z troch indických krokodílov.
Vzhľad Krokodíl bahenný sa vzhľadom podobá krokodílovi nílskemu. Mláďatá sú tmavo sfarbené s čiernymi krížovitými pruhmi na tele aj chvoste. Telo dospelých jedincov je sfarbené šedo s rôznym stupňovaním. Krokodíl močiarový patrí medzi najväčšie druhy krokodílov, pretože jeho telo dorastá 4 až . Má najširší nos zo všetkých zástupcov svojho rodu (Crocodylus), čo mu umožňuje nezameniteľný vzhľad. Dôležitú ochrannú zložku tvoria aj veľmi tvrdé pláty na tele podobne účinné ako u aligátora severoamerického.
Potrava Mláďatá sa živia vodnými bezstavovcami, kôrovcami, hmyzom a občas aj malými rybkami. Dospelý jedinci dokážu uloviť aj cicavce veľkosti jeleňa alebo byvola, ale častejšie sa živia rybami, obojživelníkmi, plazmi (prevažne hadmi, príležitostne korytnačkami), vtákmi a stredne veľkými cicavcami.
Rozmnožovanie Samice po spárení, v období sucha (od decembra až do februára) budujú hniezda v podobe priehlbiny v zemi. Samice kladú obvykle 25 až 30 vajec, ale vzácne môžu naklásť aj 10 až 48 vajec, ktoré sa vyvíjajú obvykle 55 až 75 dní a mláďatá po narodení merajú obvykle okolo . Samice dosahujú pohlavnú dospelosť obvykle vo veku 6 rokov (vo veľkosti 1,7 až ) a samci vo veku 10 rokov (okolo ).
Používanie nástrojov Bolo zdokumentované, že krokodíl bahenný pomocou návnady lovil korisť, ako sú vtáky. To znamená, že išlo o jeden z prvých záznamov o používaní nástrojov medzi plazmi. Vyvážením paličky alebo vetvy na hlavách, boli americké aligátory schopné prilákať a uloviť vtáky, ktoré hľadali vhodnú podstielku. Táto stratégia, ktorá je zdieľaná aj s aligátorom severoamerickým, je obzvlášť účinná počas hniezdenia, keď je viac pravdepodobné, že vtáky zhromažďujú materiál na stavanie hniezda.
Ohrozenie Krokodíl bahenný bol ako väčšina druhov krokodílov v minulosti najviac ohrozovaný lovom pre svoju kožu, ale v súčasnosti tento druh ohrozuje skôr drastické ničenie jeho prirodzených biotopov pre značný poľnohospodársky aj priemyselný vývoj, ale tiež úmrtnosť v rybárskych sieťach (pokiaľ sa pokúšajú uloviť už chytenú rybu); určité časti jeho tela sa využívajú aj pre lekárske účely. O počte krokodílov bahenných vo voľnej prírode sa stále špekuluje. V súčasnosti je na niekoľkých miestach pravdepodobne už vyhubený Crocodylus palustris (LESSON, 1831) , zato najväčšie populácie sú na Srí Lanke, kde je počet krokodílov bahenných v prírode odhadovaný na 2 000 zvierat . Je síce pravda, že viac zvierat je v Indii (zhruba 3 000 až 5 000 zvierat), ale tu sú rozdelené do 50 menších populácií . Krokodíl bahenný je v súčasnosti v Červenom zozname IUCN zapísaný ako zraniteľný druh The IUCN Red List of Threatened Species™ .
Zdroje
Iné projekty
Kategória:Krokodílovité Kategória:Zraniteľné druhy Kategória:Živočíchy používajúce nástroje