Kapusta obyčajná môže byť zriedkavo aj označenie hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata), pozri kapusta obyčajná hlávková.
Kapusta obyčajná (v dávnej slovenčine aj: kapustaKARDOŠ, G. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy – Sväzok II. Skalica (Tlačou Fr. X. Škarnycla synov), 1871. S. 17BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). Kapitola “Slovníček” dostupné online („kapusta (hlávková, zelená)“) Brassica. In: RIEGER, F. L., ed. a MALÝ, J., ed. Slovník naučný. díl 1. A-Bžeduchové. Praha: Kober & Markgraf, 1860. s. 872, kelkel. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online, kapusta obecnáREUSS, G. Května Slovenska. Banská Štiavnica (Tiskem Františka Lorbera), 1853. S. 38; lat. Brassica oleracea, synonymné vedecké názvy pozri nižšie) je druh z rodu kapusta (Brassica) z čeľade kapustovité (Brassicaceae). Patria doň okrem divej kapusty rôzne známe pestované druhy – najmä hlávková kapusta, kely (hlávkový kel, kučeravý kel a ružičkový kel), karfiol, brokolica a kaleráb. Jednotlivé druhy kapusty obyčajnej sú z poľnohospodárskeho hľadiska hlavnými zástupcami tzv. hlúbovej zeleniny.
Rozsah definície Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) býva v literatúre vymedzená jedným z nasledujúcich spôsobov: a) súhrnné označenie pre tieto taxónyZdroje pozri nižšie pod Systematika: kapusta obyčajná pravá (Brassica oleracea var. oleracea) hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) hlávkový kel (Brassica oleracea var. sabauda) kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis) kučeravý kel (Brassica oleracea var. sabellica) okrasný kel (Brassica oleracea var. selenisia) palmový kel (Brassica oleracea var. palmifolia) hlúbová kapusta (Brassica oleracea var. medullosa) kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes) karfiol (Brassica oleracea var. botrytis) brokolica (Brassica oleracea var. italica) čínska brokolica (Brassica oleracea var. alboglabra) kŕmna kapusta (Brassica oleracea var. ramosa) ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera) kapusta bezhlávková (Brassica oleracea var. costata) b) ako bod a) + nasledujúce divé poddruhy (inde klasifikované ako samostatné druhy): Brassica oleracea subsp. bourgaei, Brassica oleracea subsp. cretica, Brassica oleracea subsp. hilarionis, Brassica oleracea subsp. incana, Brassica oleracea subsp. insularis, Brassica oleracea subsp. macrocarpa, Brassica oleracea subsp. robertiana, Brassica oleracea subsp. rupestris a Brassica oleracea subsp. villosaHANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops 1 (Except Ornamentals). Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1436-1438HAMMER, K. et al. The wild and the grown –remarks on Brassica. In: International Journal of AgriScience Vol. 3(6): 453-480, June 2013https://www.cabi.org/isc/FullTextPDF/2013/20133227404.pdf dostupné online] c) v minulosti: ako bod a) + kvaka (dnes: Brassica napus var. napobrassica) a prípadne aj okrúhlica (dnes: Brassica rapa subsp. rapa)HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops 1 (Except Ornamentals). Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438 dole ROLLAND, E. Flore populaire, 1896-1914 dostupné online Kraut. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 779. d) ako bod a) okrem kalerábu (Brassica oleracea var. gongylodes) a okrem karfiolu (Brassica oleracea var. botrytis)kapustovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 216 e) ako bod a) okrem čínskej brokolice (Brassica oleracea var. alboglabra)Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176-177 f) len kŕmny kel listový, kučeravý kel, okrasný kel, hlúbová kapusta, kŕmna kapusta, ružičkový kel (lat. názov je potom síce Brassica oleracea, ale domáci názov skôr listový kel než kapusta obyčajná)BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. g) len hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb 14 dostupné online S. 14 kapustovité. In: Školský lexikón. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144 Nasledujúci text článku sa (okrem niektorých delení v časti Systematika) vzťahuje len na definíciu a).
Synonymá Nasleduje zoznam vedeckých názvov druhu Brassica oleracea definovaného podľa definície a) uvedenej v kapitole Rozsah definície (čiže tak, že nezahŕňa taxóny inde obyčajne klasifikované ako Brassica cretica, Brassica incana, Brassica rupestris atď.): Brassica oleracea (Linné 1753) Brassica oleracea ssp. oleracea + Brassica oleracea ssp. capitatoides + Brassica oleracea ssp. capitataGLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online Brassica aggr. oleracea (t.j. Brassica oleracea + Brassica capitata + Brassica sabauda + Brassica gongylodes +?Brassica sylvestris) Brassica oleracea + Brassica cretica var. botrytis + Brassica rupestris var.gongylo(i)des historické synonymáHANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438: Raphanus brassica officinalis Napus oleracea Crucifera brassica Brassica oleracea var. suttoniana
Charakteristika Kapusta obyčajná má nasledujúce charakteristiky: Je morfologicky veľmi variabilná, čiže máva veľmi rôzne tvary. Ide o dvojročnú alebo krátkodobo trvácu, zriedkavo jednoročnú bylinu. Stonka je priama, jednoduchá, zriedkavo rozkonárená, vysoká 30-150 cm, holá alebo trochu chlpatá, niekedy drevnatie na báze (od hypokotylu), býva sivozelená, často fialkastá. Pri taxóne kapusta obyčajná pravá je stonka jednoduchá alebo rozkonárená, bylinná; pri pestovaných taxónoch je stonka rôznym spôsobom metamorfovaná, napríklad: a) je utvorená stonková hľuza, b) stonka je krátka, drevnatá na báze a na vrchole zdužnatená do hlúbu, c) stonka je dlhá, celá zdrevnatená a v pazuchách listov má zväčsené hlávkovité púčiky, d) stonka je celá zdužnatená, vrátane súkvetia. Tvar listov sa výrazne mení v závislosti od konkrétneho taxónu, listy sú mäsité, sivozelené (ale aj farebné), holé, oinovatené. Dolné stonkové listy sú stopkaté, lýrovité, niekedy až 80 cm dlhé. Horné stonkové listy sú sediace, podlhovasté, na báze čiastočne objímavé. Čepeľ máva rôzne tvary, niekedy je zvlnená, hlavná žila je väčšinou mohutná, často zdužnatená. Kvety sú veľké a stopkaté. Kališné lístky sú pritlačené ku korunným lupienkom a podlhovasto kopijovité. Korunné lupienky sú hore plytko vykrojené. Koreň je rozkonárený.
Dejiny Pestované taxóny kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) všetky pôvodne pochádzajú zo Stredomoria a prímorskej západnej Európy. Pôvodne asi pochádzajú z kapusty obyčajnej pravej (Brassica oleracea var. oleracea), ale úlohu pri ich vzniku zohrali aj iné druhy z rodu Brassica (napr. pri karfioli Brassica cretica). Kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis) a kŕmna kapusta (Brassica oleraceavar. ramosa) sú asi najstaršími pestovanými formami, pestovali ich totiž už starovekí Rimania a Gréci. Títo však poznali už aj kučeravý kel (Brassica oleracea var. sabellica) a hlávkový kel (Brassica oleracea var. sabauda). Hlávková kapusta je doložená z 11. storočia z Kyjevskej Rusi, ale zdá sa, že vznikla už v ranom stredoveku v západnej a strednej Európe. Kel bezhlávkový (Brassica oleracea var. costata) je doložený z Portugalska takisto z 11. storočia. Z východného Stredomoria (Grécka) pochádza karfiol a brokolica. Karfiol prvýkrát spomína arabský text z 12. stor.; brokolica je síce doložená až zo 17. storočia, ale pravdepodobne sa predtým nerobil rozdiel medzi karfiolom a brokolicou. Kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes) je doložený v strednej Európe od 16. storočia, ale podobnú rastlinu spomínajú už niektorí starorímski autori. Ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera) je prvýkrát doložený z Belgicka v 18. storočí. Hlúbová kapusta (Brassica oleracea var. medullosa) je doložená od začiatku 19. storočia vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšíril do Anglicka, Dánska a Nemecka.HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1439-1440
Systematika Zhrnutie Nasleduje zhrnutie aktuálne najčastejšie používaných systematík (A, B,C označuje rôzne významy toho istého názvu; “/” oddeľuje synonymá):
kapusta obyčajná (Brassica oleracea): divá kapusta/kapusta obyčajná pravá (Brassica oleracea var. oleracea) hlávková kapusta A (Brassica oleracea convar. capitata): hlávková kapusta B/ kapusta obyčajná hlávková/ kapusta - Brassica oleracea var. capitata/ Brassica oleracea Skupina Capitata: biela hlávková kapusta/ kapusta obyčajná hlávková biela - Brassica oleracea var. capitata f. alba červená hlávková kapusta/ kapusta obyčajná hlávková červená – Brassica oleracea var. capitata f. rubra hlávkový kel/ kapusta obyčajná kelová/ kel – Brassica oleracea var. sabauda/ Brassica oleracea Skupina Sabauda kučeravý kel A/ kapusta obyčajná kučeravá A/ listový kel A/ kŕmny kel/ zimná kapusta – Brassica oleracea convar. acephala / Brassica oleracea var. viridis A/ Brassica oleracea var. acephala A: kučeravý kel B / kapusta obyčajná kučeravá B – Brassica oleracea var. viridis B listový kel B/ kŕmny kel listový - Brassica oleracea var. viridis C/ Brassica oleracea var. acephala B/ Brassica oleracea Skupina Viridis (vrátane kapusty obyčajnej predĺženej (Brassica oleracea var. viridis f. exaltata, angl. Jersey kale) okrasný kel A/ kapusta obyčajná vrúbkovaná/ kučeravý kel C/ kapusta obyčajná kučeravá C – lat. Brassica oleracea var. sabellica A/ Brassica oleracea Skupina Sabellica A: kučeravý kel D/ kapusta obyčajná kučeravá D – Brassica oleracea var. sabellica B/ Brassica oleracea Skupina Sabellica B okrasný kel B(?)/ kapusta obyčajná vrúbkovaná B (?) – Brassica oleracea var. selenisia/ Brassica oleracea Skupina Selenisia palmový kel – Brassica oleracea var. palmifolia/ Brassica oleracea Skupina Palmifolia (niekedy sa zaraďuje pod listový kel B alebo pod okrasný kel A) hlúbová kapusta/ kapusta obyčajná hlúbová/ kŕmny kel dreňový/ dreňový kel – Brassica oleracea var. medullosa/ Brassica oleracea Skupina Medullosa kaleráb/ kapusta obyčajná kalerábová – Brassica oleracea var. gongylodes/ Brassica oleracea Skupina Gongylodes (niekedy zaraďované pod kučeravý kel A) Brassica oleracea convar. botrytis: karfiol A/ kapusta obyčajná karfiolová - Brassica oleracea var. botrytis/ Brassica oleracea Skupina Botrytis karfiol B brokolica karfiolová (alebo časť z nej) brokolica/ kapusta obyčajná špargľová/ brokolica stonková/ špargľový kel – Brassica oleracea var. italica/ Brassica oleracea Skupina Italica čínska brokolica/ čínsky kel – Brassica oleracea var. alboglabra/ Brassica oleracea Skupina Alboglabra kŕmna kapusta/ kapusta obyčajná kŕmna/ tisíchlavý kel – Brassica oleracea var. ramosa/ Brassica oleracea Skupina Ramosa/ Brassica oleracea convar. fruticosa (staršie sa niekedy zaraďovala pod kučeravý kel A) ružičkový kel/ kapusta obyčajná ružičková – Brassica oleracea var. gemmifera/ Brassica oleracea Skupina Gemmifera kapusta bezhlávková/ kapusta obyčajná bezhlávková/ kapusta tronchuda - Brassica oleracea var. costata/ Brassica oleracea Skupina Costata