Usain st Leo Bolt, známy aj pod menom Usain Bolt, (; * 21. august 1986, Sherwood Content) je bývalý jamajský atlét, ktorý sa prioritne venoval krátkym šprintom. Zameriaval sa na beh na 100, 200 a príležitostne aj 400 metrov. Je deväťnásobný olympijský víťaz. Tieto medaily získal na olympijských hrách 2008 v Pekingu, na olympijských hrách 2012 v Londýne a olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro. Meria 195 cm a váži 94 kg, a rýchlym behom vyvrátil tvrdenia, že šprintér nemôže byť vysoký. Média ho prezývajú Lightning Bolt.
Životopis vpravo|náhľad|Boltove zábavné pózy (na fotke pred štartom olympijského finále 2008 v behu na 200 metrov)
Narodil sa dňa 21. augusta 1986 v jamajskom meste Sherwood Content, v okrsku Trelawny, kde aj vyrastal. Jeho matka sa volá Jennifer, otec Welesley, sestra Sherine a nevlastný brat Sadeeki. Matka ho viedla k viere v Boha, pred každým pretekom prežehnáva a ukazuje prstom smerom hore. Podľa svojho vyjadrenia v detstve nemyslel na nič iné než na šport. Navštevoval školy Waldensia Primary a All-age School. Práve na škole prvýkrát zistil, že má talent na šprint. V dvanástich rokoch sa stal najrýchlejším bežcom školy disciplíne beh na 100 metrov. Nepripisoval tomu veľkú dôležitosť. Po ukončení štúdia na predchádzajúcich školách začal študovať na William Knibb Memorial High School. Aj tu sa zameriaval na iné športy, ale tréner kriketu si všimol jeho rýchlosť a odporučil mu, aby začal trénovať atletiku. K zlepšeniu šprintérskych schopností mu napomáhali Pablo McNeil, niekdajší účastník olympijských hier v behu na 100 m, a Dwayne Barrett, jeho neskorší tréner.
V roku 2001 skončil na druhom mieste na majstrovstvách školy William Knibb Memorial High School v behu na 200 m časom 22,04 s. Pablo McNeil sa stal jeho trénerom, ale Usain Bolt nemal dostatok odhodlania na trénovanie.
V apríli 2009 pre nemecký bulvárny denník Bild priznal, že ako mladík skúsil ľahkú drogu, marihuanu. O pár dní neskôr verejne povedal, že nech sa všetci od drog stránia, lebo nie sú dobré pre človeka a ani samotný šport. Koncom toho istého mesiaca mal autonehodu, žiadne vážne zranenie však neutrpel. Musel vynechať jeden plánovaný míting.
Usain Bolt má rád tanec a obľúbený šport je kriket a futbal. Jeho charakter je často označovaný ako pokojný. Je známy aj tým, že pred štartom robí zábavné pózy, a tým sa uvoľňuje a zabáva aj divákov. Jeho športovými vzormi sú Michael Johnson a Don Quarrie.
Športová kariéra Sezóna 2001 Na Dorasteneckých majstrovstvách sveta 2001 v Debrecíne (Maďarsko) skončil v behu na 200 metrov v semifinále časom 21,73 s, čo bol jeho osobný rekord. Týmto časom do finále nepostúpil.
Sezóna 2002 Usain Bolt získal ako dorastenec zlatú medailu na Juniorských majstrovstvách sveta 2002 v Kingstone (Jamajka) v behu na 200 metrov časom 20,61 s a o 13 stotín skončil pred Brendanom Christianom z Antiguy a Barbudy. Sila vetra v týchto pretekoch bola +0,9 m/s. Usain Bolt však dosiahol na týchto majstrovstvách sveta aj lepší čas - v rozbehu zabehol osobný rekord 20,58 s podporou vetra +1,4 m/s. Získal tu aj ďalšie dve medaily. V štafete na 4x100 metrov utvoril tím v zložení Winston Hutton, Orion Nicely, Yhann Plummer a Usain Bolt juniorský národný rekord časom 39,15 s. So stratou 23 stotín na Američanov skončili na druhom mieste. Už v semifinálovom behu zlepšili rekord na 39,38 s , ktorý vo finále ešte zlepšili o 23 stotín. V ďalšom štafetovom behu, tentoraz na 4x400 metrov, skončila štafeta v zložení Sékou Clarke, Usain Bolt, Jermaine Myers a Jermaine Gonzales na druhom mieste v juniorskom národnom rekorde - 3:04,06 min. Na prvú štafetu USA strácala 35 stotín sekundy.
Za sezónu 2002 získal od Medzinárodnej asociácie atletických federácii ocenenie Vychádzajúca hviezda roka.
Sezóna 2003 Na Dorasteneckých majstrovstvách sveta 2003 v Sherbrooke (Kanada) získal v behu na 200 metrov časom 20,40 s zlatú medailu, čo bol aj nový rekord majstrovstiev sveta, hoci bežal v protivetre -1,1 m/s. Náskok pred druhým Michaelom Grantom z USA mal 0,64 s. Po týchto majstrovstvách sveta nadviazal spoluprácu s firmou Puma.
Podobne ako za rok 2002, tak aj za rok 2003 získal od Medzinárodnej asociácie atletických federácii ocenenie Vychádzajúca hviezda roka.
Sezóna 2004
Pod vedením nového trénera Fitza Colemana sa stal v roku 2004 profesionálom, hoci v tom čase bol vekom junior. Na CARIFTA Games, každoročnom podujatí pre atletickú mládež v oblasti Karibiku, zabehol ako prvý junior v behu na 200 metrov čas pod 20 sekúnd. Bolo to 11. apríla v Devonshire na Bermudách časom 19,93 s, čím o 14 stotín prekonal rekordný čas Američana Lorenza Daniela z 11. mája 1985. Kvôli zraneniu, ktoré sa mu stalo v máji, sa v júli nemohol zúčastniť na Majstrovstvách sveta juniorov 2004 v Grossete (Taliansko). Do jamajského olympijského tímu pre Letné olympijské hry 2004 bol nominovaný.
V tomto roku boli Boltovi ponúknuté štipendiá z rôznych amerických škôl, ale on sa rozhodol ostať na Jamajke a začal študovať na University of Technology v Kingstone, druhej najväčšej univerzite v krajine. Táto škola mu poskytovala aj základné podmienky pre atletiku.
Na Letných olympijských hrách 2004 v Aténach vypadol v behu na 200 m už v rozbehu, keď skončil vo svojom behu na piatom mieste časom 21,05 s. Jeho štartová reakcia bola tretia najhoršia (0,254 s).
Sezóna 2005 V roku 2005 sa stal jeho novým trénerom Glen Mills. Chcel zvýšiť Boltovu tréningovú morálku, keďže vedel o jeho talente. V tom čase začal trénovať s ďalšími špičkovými šprintérmi, s Kimom Collinsom či s Dwainom Chambersom. Na Majstrovstvách Strednej Ameriky a Karibiku v atletike zlepšil v behu na 200 metrov rekord o 35 stotín sekundy z 20,38 s (Ivan Garcia v 1997) na 20,03 s. Najlepší čas sezóny však zabehol v Crystal Palace, 19,99 s.
V behu na 200 m sa na Majstrovstvá sveta v atletike 2005 dostal do svojho prvého veľkého finále. Časom 20,80 s postúpil zo svojho rozbehu z prvého miesta do medzibehu, kde dosiahol čas 20,87 s a postúpil do semifinále. Zo semifinále do finále postupoval posledným postupovým časom, 20,68 s. Vo finále skončil na poslednom ôsmom mieste časom 26,27 s. Zhruba na 130. metri bol medzi prvými troma súťažiacimi, ale počas pretekov sa zranil a doklusal na poslednom mieste.
Po neúspechu na Majstrovstvách sveta bol v novembri účastníkom autonehody. Nič vážne sa mu nestalo. Utrpel drobné tržné rany a odreniny.
Sezóna 2006 V marci, na Hrách Spoločenstva národov sa zranil. Pre zranenie nemohol súťažiť do mája a trénerove plány o začatí tréningového procesu v behu na 400 metrov sa odložili. Po vyliečení zranenia sa zúčastnil mítingu v Ostrave, kde bežal aj s Justinom Gatlinom, olympijským víťazom v behu na 100 m z Letných olympijských hier 2004. Bolt sa vyjadril, že je rád, že má preteky aj v Európe. Najlepší výkon sezóny a zároveň vtedajší osobný rekord zabehol na mítingu v Lausanne časom 19,88 s. V tomto behu skončil na treťom mieste; prvý bol Tyson Gay a druhý Xavier Carter. Okrem iného, na tomto mítingu zlepšil Liou Siang vtedajší svetový rekord v behu na 110 metrov cez prekážky o tri stotiny. Dňa 10. septembra sa umiestnil vo Svetovom atletickom finále v behu na 200 metrov na treťom mieste časom 20,10 s.
Rok 2006 bol rokom, kedy získaval skúsenosti.
Sezóna 2007 Usain Bolt chcel začať trénovať beh na 100 metrov, ale tréner sa vyjadril, že mu to povolí len v prípade, ak prekoná jamajský rekord v behu na 200 metrov, ktorého držiteľom bol Don Quarrie (19,86 s). Ten prekonal na Majstrovstvách Jamajky dňa 24. júna o 11 stotín sekundy. Tréner svoj sľub dodržal a prvý beh na 100 metrov Bolt absolvoval dňa 18. augusta na mítingu v gréckom meste Rethymno. Usain Bolt zabehol čas 10,03 s.
Majstrovstvá sveta
Beh na 200 m Rozbeh - 28. august, 11:10 Medzibeh - 28. august, 20:10 Semifinálový beh - 29. august, 22:20 Finálový beh - 30. august, 22:20
Štafeta na 4x100 m Rozbeh - nekonal sa Medzibeh - nekonal sa Semifinálový beh - 31. august, 20:40 Finálový beh - 1. september, 22:20
(Pozn.: Časy sú uvedené v UTC+9, miestny osacký čas)
náhľad|Atléti na stupňoch pre víťazov počas Majstrovstiev sveta 2007 v behu na 200 m - Usain Bolt prvý zľava, v strede Tyson Gay, vpravo Wallace Spearmon náhľad|vľavo|Finálový beh (200 m) Majstrovstiev sveta 2007
V behu na 100 m neštartoval.
V behu na 200 metrov bežal v štvrtom rozbehu, z ktorého postúpil z druhého miesta časom 20,12 s. V druhom medzibehu vyhral (20,13 s) a postúpil do semifinále, kde vyhral svoj beh časom 20,03 s. Vo finále MS v atletike 2007 skončil nakoniec na druhom mieste výkonom 19,91 s. Za prvým Tysonom Gayom zaostal o 15 stotín sekundy. Jeho štartová reakcia bola tretia najhoršia (0,159 s).
Bol členom len finálovej štafety na 4x100 m, kde Jamajka skončila na druhom mieste vo vtedajšom národnom rekorde (37,89 s). Usain Bolt bežal druhý úsek. Strata na prvých Američanov bola 0,11 s. V semifinálovom behu nebežal.
DátumDisciplínaMedailaČas (s)30. august 2007200 m strieborná19,911. september 20074x100 m strieborná37,89
Sezóna 2008 Olympijské hry
Beh na 100 m Rozbeh - 15. august, 8:45 Medzibeh - 15. august, 19:45 Semifinálový beh - 16. august, 20:05 Finálový beh - 16. august, 22:30
Beh na 200 m Rozbeh - 18. august, 10:05 Medzibeh - 18. august, 20:05 Semifinálový beh - 19. august, 10:00 Finálový beh - 20. august, 22:20
Štafeta na 4x100 m Rozbeh - nekonal sa Medzibeh - nekonal sa Semifinálový beh - 21. august - 20:20 Finálový beh - 22. august - 22:10
(Pozn.: Časy sú uvedené UTC+8, miestny pekinský čas)
left|thumb|Usain Bolt na letných olympijských hrách 2008 v Pekingu po víťaznom behu na 100 m vpravo|náhľad|Usain Bolt začal krátko pred cieľom rozhadzovať rukami
Beh na 100 m
V jamajskej kvalifikácii, ktorá je aj zároveň Majstrovstvami Jamajky, skončil na prvom mieste časom 9,85 s, s náskokom 12 stotín pred Asafom Powellom a 19 stotín pred Michaelom Fraterom, posledným kvalifikovaným na tejto trati.
Priamo na olympijských hrách, v rozbehu dosiahol celkovo piaty najlepší čas (10,20 s), pričom svoj rozbeh vyhral a postúpil do medzibehu, ktorý časom 9,92 s opäť vyhral, pričom záver úplne vypustil. Jeho program v deň semifinálového a finálového behu (16. august) bol nasledovný: vstal o jedenástej hodine, raňajky vynechal, na obed jedol kuracie nugety. Potom išiel pozerať televíziu, na tri hodiny išiel spať a opäť jedol kuracinu. O 20:05 nastúpil na semifinále, kde takmer prekonal olympijský rekord Kanaďana Donovana Baileyho (9,84 s), keď takisto po vypustenom závere zabehol čas 9,85 s. O takmer 2 a pol hodiny neskôr nastúpil na finále. Vo finále vyhral v novom svetovom rekorde časom 9,69 s, pričom v závere behu začal rozhadzovať rukami a búchal si do pŕs na znak víťazstva. Boli to jeho trináste preteky medzi profesionálmi v behu na 100 metrov. Usaina Bolta ako víťaza tipoval pred olympijskými hrami 2008 aj držiteľ olympijského rekordu na tejto trati Donovan Bailey. Športoví experti vypočítali, že Usain Bolt bežal medzi 50 a 80 metrom trate rýchlosťou 43,9 km/h. Jeho finálová štartovná reakcia bola druhá najpomalšia (0,165 s). V máji 2009 sa priznal, že ak by bežal celý beh na plný výkon, bol by schopný zabehnúť čas 9,54 s. Bežal v zlatých tretrách značky Puma, ktoré mu vyrobila táto firma špeciálne pre olympijské hry 2008. Zaujímavosťou je bežal s rozviazanou šnúrkou na tretre. Po víťazstve zatancoval tanec zo štýlu reggae, ktorý pochádza od choreografa Davida Alexandera Smitha, ktorého v decembri 2008 zastrelili po hádke v jednom z nočných klubov. Boltova priemerná rýchlosť bola 10,32 m/s, čo je 37,15 km/h.
Pre Jamajku získal prvé olympijské zlato na tejto trati. Dovtedy mala Jamajka len tri striebra - Herb McKenley (Helsinki 1952), Lennox Miller (Mexico City 1968), Don Quarrie (Montreal 1976) a bronz Lennox Miller (Mníchov 1972).
Beh na 200 m