Fuzáčovité (staršie: fúzačovitéMADLEN, J. Návrh slovenského názvoslovia chrobákov (pokračovanie). In. Čs. term. časopis 3 1965 S. 181, fúzači, tesáricitesárici. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 263, zastarano: dlhorohíRízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 167; lat. Cerambycidae, zastarano: Longicornia) je veľmi početná čeľaď prevažne veľkých chrobákov, žijúcich hlavne na dreve.
Súčasné slovenské rodové mená rodov tejto čeľade vyskytujúcich sa na Slovensku sú fuzáč (staršie fúzač; napr. pre rody Cerambyx, Rhagium, Rutpela, Aromia, Rosalia, Pyrrhidium, Hylotrupes, Xylotrechus, Plagionotus, Lamia, Ergates, Spondylis, Tetropium, Stictoleptura, Pseudogarotina, Morimus, Aegosoma) a vrzúnik (napr. pre rody Acanthocinus, Monochamus, Mesosa, Leiopus, Saperda, Oberea, Tetrops)Veľká kniha živočíchov. S. 144. Staršie (zhruba do 60. rokov) boli pomenovania jednotlivých rodov neujasnené, u niektorých autorov sa napríklad v rámci tejto čeľade rozlišovali slovenské názvy fuzáč (rody Cerambyx, Rhagium, Strictoleptura, Acanthocinus), zamatovec (rod Rosalia), vrzúň (rod Aegosoma), fuzáň (rod Morimus)STANĚK, J. V. Veľký obrazový atlas zviera. 1965. S. 140 a nasl. (preklad: Juraj Blicha, terminológia: Oskar Ferianc) a u iných autorov sa väčšina rodov z tejto čeľade (podľa vzoru češtiny) volala tesárik.
Z vyše 22 000 druhov žije na území Slovenska asi 230. Hojné sú napr. fuzáč obyčajný (Stictoleptura (=Corymbia, = Leptura) rubra), fuzáč škvrnitý (Rutpela (= Strangalia) maculata) a i. Väčšia časť fuzáčov sú vzácne druhy, ktoré nie sú škodlivé pre lesníctvo, ale si zasluhujú ochranu: fuzáč zavalitý (Ergates faber), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč pižmový (Aromia moschata), fuzáč alpský (Rosalia alpina), karpatský endemit fuzáč zemolezový (Pseudogaurotina excellens) a ďalšie.
Viaceré druhy sú boreomontánne – v horských lesoch sa veľmi zriedka vyskytujú Tragosoma depsarium, Cornumutilla quadrivittata, Pachyta lamed a Brachyta (= Evodinus) interrogationis. Všetky citované druhy sú chránené! Na stepných biotopoch žijú bezkrídle fuzáče z rodu Dorcadion, najbežnejší je D. pedestre. Majú pontomediteránne rozšírenie a (na rozdiel od väčšiny fuzáčov) sa vyvíjajú v drevnatejúcich podzemkoch bylín.
Zdroje
Iné projekty