náhľad|Pohľad na Kostol sv. Michala zo severozápadnej strany Kostol svätého Michala (do roku 2006 nazývaný Kaplnka sv. Michala) je gotická stavba nachádzajúca sa južne od Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Pôvodne cintorínska kaplnka (karner) bola postavená v druhej polovici 14. storočia a je, po kostole rádu dominikánov, druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Zasvätená je svätému Michalovi archanjelovi, patrónovi zosnulých. Jeho vyobrazenie nájdeme, spolu s vyobrazeniami apoštolov sv. Pavla a sv. Petra, v tympane nad bránou kaplnky.

História Začiatok výstavby (14. storočie) Vznik stavby sa datuje do rokov 1340 – 1380. Vtedy ešte vedľa existoval jednoloďný románsky kostol, predchodca Dómu sv. Alžbety. Jedna z teórií umeleckých historikov tvrdí, že kaplnka môže byť svätyňou väčšieho kostola, ktorého výstavbu mesto nakoniec nerealizovalo. Zamurovaním víťazného oblúka projektovaného kostola mohlo vzniknúť dnešné priečelie kaplnky. Podľa inej teórie pôvodne slúžila ako kostnica, v ktorej sa pochovávali kosti, ktoré vykopali pri vytváraní nových hrobov na cintoríne okolo dómu. V kaplnke sa konali zádušné omše, t. j. omše za duše zosnulých.

15. storočie V 15. storočí bola kaplnka ťažko poškodená delostreleckým útokom poľsko-litovského vojska. Bolo to prvýkrát, čo bolo voči mestu využité delostrelectvo. Gule vtedy poškodili nielen kaplnku, ale aj dóm a úplne zničili vtedajšiu mestskú nemocnicu.

Prvá písomná zmienka (1452) Prvá písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1452. Je ňou listina, ktorú vydal košický starosta v spolupráci s mestskou radou. Podľa tejto listiny vo svojom závete Mikuláš Schonnelzer s manželkou Barborou odkázali jednu z viníc "na ciele večného svetla pred Sviatosťou oltárnou v kaplnke sv. Michala".

Szatmáriovská prestavba V roku 1508 došlo k najradikálnejšej prestavbe v dejinách kaplnky. K pôvodne jednoloďovej stavbe s pôdorysom 18,2x sa pristavala takmer rovnako veľká bočná loď. Kaplnka tak takmer dvojnásobne nabrala na objeme a zo štíhlej a elegantnej stavby sa stala stavba robustná a ťažkopádna. Iniciátorom dostavby bol kráľovský hlavný kancelár, prímas a neskôr aj ostrihomský arcibiskup Juraj Szatmáry. Ten mestu ponúkol bohaté majetky ako základinu pre kaplnku, ale aj pre farský kostol. Výmenou za tieto statky sa košická mestská rada listinou zaviazala zabezpečiť pravidelné bohoslužby za spásu duše donátora, jeho rodičov a príbuzných. Pri prestavbe sa vnútro oboch lodí prepojilo arkádovými oblúkmi, došlo k zbúraniu malej sakristie na severnej strane a vybudovaniu malého prístavku novej na južnej strane. Zbúrané bolo aj oratórium.

Požiar v roku 1556 Roku 1556 kaplnka vyhorela počas obrovského požiaru Košíc. Požiar zdevastoval mnohé kostoly, kláštory, zničil radnicu, mestské brány, bašty, drevené časti vnútorného opevnenia, vonkajšie palisády, obranné zariadenia, ako aj celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mestská rada bola nútená poprosiť panovníka Ferdinanda I. Habsburského o oslobodenie od daní a iných poplatkov na osem rokov. Výnosy košického tridsiatku (triceziny) kráľ určil na obnovu Košíc v „predošlej nádhere.

Kaplnka v období reformácie a protireformácie Po tom, ako sa Košice stali roku 1552 súčasťou Kráľovského Uhorska odovzdal hlavný kapitán Lazár Schwendi kaplnku veriacim maďarského jazyka. V roku 1567 zasiahla kaplnku obrazoborecká násilnosť. Dvaja mešťania Šebastián Bakay a František Tóth značne poškodili jej vnútorné zariadenie. Počas obdobia reformácie sa dostala kaplnka do rúk evanjelikov a fungovala ako fília dómu. 7. januára 1604 ju hlavný kapitán Barbiano Belgioso na rozkaz kráľa Rudolfa vrátil katolíkom, ale Štefan Bocskay ju ešte toho roku opätovne odovzdal evanjelikom, a to veriacim slovenského jazyka. Vďaka tomu, že sa v kaplnke za nepokojného obdobia reformácie a protireformácie konali bohoslužby v slovenčine, zaužívalo sa označenie kaplnky Slovenský kostol ("Windische Kirche") Osud kaplnky bol neskôr podobný ako dómu sv. Alžbety okrem prípadu, keď snem roku 1705 ponechal dóm v užívaní katolíkov, zatiaľ čo kaplnku prepustil veriacim augsburského vyznania pod podmienkou, že vchod kaplnky na strane dómu sa zamuruje a zriadia sa dvere z ulice.

11. novembra 1711, po potlačení povstania Františka Rákocziho II, vrátili kaplnku do užívania katolíkom. V tomto roku bolo zakázané používanie cintorína a okolie kaplnky sa zmenilo na park. Dôvody sú prozaické. Pri prieskumoch sa kosti na cintoríne našli až v 8 vrstvách nad sebou . Vzhľadom na lokalizáciu kaplnky v strede Košíc bola táto situácia nežiaduca. Roku 1748 vydala mestská rada podnet na vykonanie rozsiahlejšej údržby kaplnky pričom sa opravili okná, lavice a nanovo sa uliali dva zvony. Súčasne sa postarala o to, aby sa v kaplnke konali pravidelné bohoslužby dvakrát týždenne. Jedna sv. omša na úctu sv. Michala a ostatných archanjelov, druhá za zosnulých veriacich.

Renovácia v roku 1821 V roku 1821 došlo k opravám kaplnky hlavne vďaka prípravám na blížiacu sa storočnicu košickej diecézy. Podnet na opravy podal prepošť-kanonik Ondrej Kozora a Krajský pamiatkový výbor. Obnova sa realizovala na spoločné náklady cirkvi, mesta a štátu a aj s príspevkami súkromných darcov, pod vedením Uhorskej pamiatkovej komisie. Košický kamenár lichtenbergského pôvodu Gottfired Jenne vtedy vybudoval novú štvorhrannú vežu. Hlavným projektantom obnovy sa stal Otto Sztehlo a práce viedol kamenosochár Michal Nagrand. Došlo k úpravám terénu okolo kaplnky a južne od neho. Ten znížili na niekdajšiu pôvodnú úroveň až po jeho základové murivo. Stúpanie terénu smerom k Dómu bolo vyriešené kamenným schodiskom popred celej jeho južnej fasády. Pred portálom potom zriadili väčšiu plošinu, na ktorú sa vystupovalo po schodišti so štyrmi stupňami ale toto riešenie bolo zakrátko nahradené schodmi priamo až ku vchodu. Nápis na severnom boku veže: RENOV. 1821, RESTAURATA A. D. 1904 (Obnovená roku 1821. Reštaurovaná roku pána 1904) pojednáva o týchto stavebných úpravách.

Reštaurovanie v roku 1904 Reštaurácia prebehla v duchu gotického purizmu. Došlo k strhnutiu masívneho objemu Szatmáriovskej lode na severnom boku, takže kaplnka nadobudla opäť svoju elegantnú podobu. Na severozápadnom nárožnom pilieri kaplnky obnovili schodiskovú vežičku s kupolou. Jej polohu a tvar zrekonštruovali podľa starých nákresov a kamenných prvkov, sekundárne zamurovaných v stenách. Zbúrala sa aj novšia sakristia na južnej strane a obnovila sa pôvodná sakristia s oratóriom, taktiež spred Szatmáriovskej prestavby. Do otvorov podkrovia a veže sa osadili ochranné dubové žalúzie, ktoré sú dnes nahradené sklenenými výplňami. Socha sv. Floriána na vonkajšom múre bočnej lode bola preložená k zvonici sv. Urbana a lampáš kráľa Mateja k západnému okraju južného portálu Dómu. Kryptu kaplnky usporiadali a do jej bokov vložili staré náhrobky, objavené pri reštaurácií dómu. Došlo k obnoveniu stredovekého reliéfu sv. Michala archanjela, asi z roku 1400, v ktorom ohnivým mečom váži hriechy duší pri poslednom súde. Reštauračné práce projektoval a viedol prof. E. Schulek. Autorom nového reliéfu je budapeštiansky sochár Ferenc Mikula, ktorý vyhotovil sochy aj pre interiér. Reštaurácie sa zúčastnili maliari M. K. Reiszmann (návrh výmaľby) a K. Kató (reštaurovanie fragmentov nástenných malieb). Vitráže sú z dielne M. Rotha v Budapešti.GÜNTHEROVÁ, Alžbeta. Súpis pamiatok na Slovensku II.. Bratislava: Obzor, 1968.GAŠPAR, Ján. Košice – Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach, Region Poprad. ISBN 978-80-969344-5-4 Vynovený kostol bol posvätený 3. septembra 1904.

Reštaurácia interiéru (20. storočie) Približne o dvadsať rokov na to prebehla reštaurácia interiéru. Táto reštaurácia nie je považovaná za historicky odpovedajúcu. Reštaurátori zvolili odvážne zásahy do stredovekej maľby a niektoré sporné fragmenty pozmenili. Zmenami prešla nástená Maľba sv. Michala, ktorému sa prizerajú sv. Kozma a Damián. Rozsiahla časť interiéru bola vymaľovaná historizujúcou dekoráciou v nevhodne tmavom odtieni. Viktor Myskovszky, priekopník ochrany pamiatok v Hornom Uhorsku napísal o reštaurovaní interiéru kaplnky toto: ”... Pôvodne bolo celé vnútro kaplnky vyzdobené nástennými maľbami, z ktorých sa zachovalo pár detailov vo svätyni a v poliach organovej empory. Na ploche južnej steny bol výjav z legendy sv. Ladislava, keď sv. Ladislav bojuje s kumánskym vodcom Ákošom, ale túto fresku pri poslednej obnove pretreli vápnom ! Takéto vandalstvo sa môže stať len u nás! Existuje síce Krajinská pamiatková komisia, ktorej povinnosťou i povolaním by malo byť zabezpečenie údržby a ochrany našich pamiatok, pri reštaurovaní pamiatok však u nás dodnes chýba dôsledná kontrola....”.http://www.cassovia.sk/svmichal/

V priebehu 20. storočia bola kaplnka pre verejnosť otvorená len výnimočne. Po II. svetovej vojne len raz v roku, na sviatok sv. Michala. V roku 1986, počas reštaurovania svätyne Dómu sv. Alžbety sa vnútri kaplnky uskladnili tabuľové maľby hlavného oltára z dómu. Po ukončení reštaurovania nebola kaplnka viac pre verejnosť prístupná.

Rekonštrukcia v rokoch 1998 – 2006 Po roku 1903, kedy sa odohrávali posledné veľké regotizačné úpravy, neprešla kaplnka takmer žiadnou údržbou. Až v 90-tych rokoch sa začalo pripravovať komplexné reštaurovanie a odborníci pod vedením prof. Jozefa Poruboviča pripravovali podklady. Tento výskum odhalil rozsiahle plochy stredovekej výzdoby. Rekonštrukcia potom prebiehala v rokoch 19982006 a realizovali ju odborníci zo Združenia pre reštaurovanie a obnovu pamiatok- Villard. Vďaka nej získala kaplnka cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú pamiatku roka 2006.http://korzar.sme.sk/c/4472429/obnova-kostola-sv-michala-trvala-desat-rokov.html V tomto roku došlo k preklasifikovaniu kaplnky na kostol.BAUER, Juraj. A plynuli stáročia.... Košice : Mesto Košice, 2007. ISBN 978-8-969686-1-9. S. 16.

Interiér Ide o jednoloďovú stavbu s málo vyvýšenou, polygonálne uzavretou svätyňou a do západného priečelia vstavanou vežou. Vnútro kaplnky má všetky atribúty kostola počnúc pastofóriom cez sakristiu, oratórium a chór. náhľad|Paprskovitá klenba v presbytériu kaplnky sv. Michala

Presbytérium Strop kaplnky je delený na dve polia krížovej rebrovej klenby a jedno pole paprskovitej klenby. To sa nachádza v presbytériu. Svorník tohto poľa znázorňuje sv. Michala so svojim typickým atribútom- váhami. Na medziklenbovom rebre, medzi stredným poľom a poľom presbytéria, nájdeme vloženú jednoduchú, no veľmi ojedinele používanú kružbu. Rebrá klenieb jednoduchej hruškovej profilácie sú zvedené na prípory s vegetabilne dekorovanými hlavicami. Prípory majú profil jednoduchého vyžľabeného rebra. Abaky ich hlavíc sú oktogonálneho tvaru. V rovine okennej rímsy sú prerušené tanierovým prstencom, ďalej sú zvedené na jednoduché pätky.

Hlavný oltár V polygonálnom presbytériu sa nachádza oltár zhotovený roku 1896 v Šoproni. Mestu ho daroval niekdajší košický biskup Žigmund Bubics. Hlavnou postavou oltára je socha sv. Michala, ktorý víťazí nad satanom. Po jeho bokoch sa nachádzajú sochy archanjelov Rafaela a Gabriela. Pod baldachýnom oltára, zakončeným krížovým kvetom je socha Panny Márie. Na zlatom oltári z 19. storočia sa nachádzajú typické gotické prvky ako kružby, lomené oblúky, fiály s krabmi,...

Sedilie – Napravo od oltára sú do steny vyhĺbené tri bohato zdobené sedilie s vegetabilným dekorom a troma pomerne veľkými kamennými ružami ukrytými za kružbou lomených oblúkov. Kvôli výške tympanonu sedílií je okno nad nimi skrátené oproti ostatným o tretinu dĺžky. Tympanony sú polychromované a z vonkajšej strany pokryté výrazným vegetabilným dekorom.

Pastofórium Neskorogotické kamenné pastofórium sa nachádza v severnej časti svätyne. Na tordovanom stĺpe baldachýn členený fiálami, pod ktorým stojí soška Vir dolorum. Na skrinke tri kované gotické dvierka.

Sakristia Na protiľahlej severnej stene oproti sedíliám je nenápadný vstup do sakristie, ktorý je tvarovaný ako jednoduchý oslí chrbát.

Oratórium