Alžbeta II. (Elizabeth Alexandra Mary Windsor; * 21. apríl 1926, Mayfair, Londýn – † 8. september 2022, Balmoral Castle, Aberdeenshire) bola kráľovná Spojeného kráľovstva a ďalších 14 štátov Commonwealthu od 6. februára 1952 do svojej smrti 8. septembra 2022.
Narodila sa v Mayfair v Londýne ako prvé dieťa vojvodu a vojvodkyne z Yorku (neskôr kráľ Juraj VI. a kráľovná Alžbeta). Jej otec nastúpil na trón po abdikácii svojho brata kráľa Eduarda VIII. v roku 1936, odkedy bola dedičkou trónu. Vzdelávala sa súkromne doma a počas druhej svetovej vojny začala vykonávať verejné funkcie, slúžila v Pomocnej územnej službe. V roku 1947 sa vydala za Filipa, vojvodu z Edinburghu, bývalého princa Grécka a Dánska, s ktorým mala štyri deti: Karola III.; Anne, kráľovskú princeznú; princa Andrewa, vojvodu z Yorku; a princa Edwarda, grófa z Wessexu.
Keď jej otec vo februári 1952 zomrel, Alžbeta sa stala hlavou Commonwealthu a kráľovnou v siedmich nezávislých krajinách Commonwealthu: vo Veľkej Británii, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, v Juhoafrickej republike, Pakistane a na Cejlóne. Vládla ako ústavná panovníčka prostredníctvom významných politických zmien, ako je decentralizácia vo Veľkej Británii, pristúpenie Spojeného kráľovstva k Európskym spoločenstvám, Brexit, kanadská patriarchácia a dekolonizácia Afriky. V rokoch 1956 – 1992 sa počet jej oblastí menil, keď si územia získavali samostatnosť, a keď sa štáty vrátane Južnej Afriky, Pakistanu a Cejlónu (premenovaného na Srí Lanku) stali republikami. Medzi jej mnohé historické návštevy a stretnutia patria štátna návšteva Írskej republiky a stretnutie s piatimi pápežmi. Medzi významné udalosti patrí jej korunovácia v roku 1953 a oslavy jej strieborného, zlatého a diamantového jubilea v rokoch 1977, 2002 a 2012. V roku 2008 navštívila Slovensko. V roku 2017 sa stala prvým britským panovníkom, ktorý dosiahol zafírové jubileum. V roku 2021, po 73 rokoch manželstva, jej manžel zomrel vo veku 99 rokov. V júni 2022 oslávila výnimočné, platinové jubileum svojej vlády.
Bola najdlhšie žijúcim a najdlhšie vládnucim britským panovníkom. Bola tiež najdlhšie pôsobiacou ženskou hlavou štátu v histórii a najstaršou žijúcou panovníčkou na svete, najdlhšie vládnucim súčasným panovníkom a najstaršou a najdlhšie slúžiacou súčasnou hlavou štátu.
Počas jej panovania pôsobilo 15 premiérov, prvým bol Winston Churchill, narodený v roku 1874 a poslednou Liz Trussová, narodená o 101 rokov neskôr.
Alžbeta občas čelila kritike kráľovskej rodiny v tlači, najmä po rozpade manželstiev jej detí, smrti jej bývalej nevesty Diany, princeznej z Walesu v roku 1997, rok 1992 označila za svoj annus horribilis. V Spojenom kráľovstve však podpora monarchie bola a stále zostáva trvalo vysoká, rovnako ako jej osobná popularita.
Mladosť vľavo|náhľad|185x185bod|Na obale časopisu Time, apríl 1929 Elizabeth Alexandra Mary Windsor sa narodila o 3.40 h (SELČ) 21. apríla 1926, za vlády jej starého otca z otcovej strany, kráľa Juraja V. Jej otec, vojvoda z Yorku (neskôr kráľ Juraj VI.), bol druhým synom kráľa. Jej matka, vojvodkyňa z Yorku (neskoršia kráľovná Alžbeta, kráľovná matka), bola najmladšou dcérou škótskeho aristokrata, grófa zo Strathmore a Kinghorne. Porodila ju cisárskym rezom v londýnskom dome jej starého otca: Mayfair, Bruton Street, 17. Pokrstil ju anglikánsky arcibiskup z Yorku, Cosmo Gordon Lang v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca 29. mája a bola pomenovaná po svojej matke; Alexandra po matke Juraja V., ktorá zomrela o šesť mesiacov skôr, a Mary po babičke z otcovej strany.
Jej blízka rodina ju volala „Lilibet“. Jediný súrodenec Alžbety, princezná Margaréta, sa narodila v roku 1930. Tieto dve princezné sa vzdelávali doma pod dohľadom matky a ich guvernantky Marion Crawfordovej. Lekcie sa zameriavali na históriu, jazyk, literatúru a hudbu. Crawfordová publikovala v roku 1950 biografiu detských rokov Alžbety a Margaréty s názvom Malé princezné, na veľké zdesenie kráľovskej rodiny. Kniha popisuje Alžbetinu lásku ku koňom a psom, jej usporiadanosť a postoj zodpovednosti. Jej sesternica Margaret Rhodes ju opísala ako „veselé dievčatko, ale v zásade rozumné a slušne vychované“.
Predpokladaná dedička vľavo|náhľad|238x238pixelů|Portrét od Philipa de László, 1933 Počas vlády jej starého otca bola Alžbeta tretia v poradí následníctva na britský trón, za svojím strýkom Eduardom a jej otcom. Aj keď jej narodenie vyvolalo verejný záujem, neočakávalo sa, že sa stane kráľovnou, pretože Eduard bol ešte stále mladý a predpokladalo sa, že sa pravdepodobne ožení a bude mať svoje vlastné deti, ktoré budú v rade následníctva pred Alžbetou. Keď v roku 1936 zomrel jej starý otec a jej strýko nastúpil ako Eduard VIII., stala sa po svojom otcovi druhou v poradí na trón. Neskôr v tom istom roku Eduard abdikoval, po tom, čo jeho zamýšľané manželstvo s rozvedenou prominentkou Wallis Simpsonovou vyvolalo ústavnú krízu. V dôsledku toho sa Alžbetin otec stal kráľom a ona sa stala predpokladanou dedičkou. Keby jej rodičia mali neskoršie syna, bol by nad Alžbetou v rade nástupníctva, pretože v tom čase bol trón určený prvorodenstvom s preferenciou mužov.
Alžbeta získala súkromné vzdelanie v ústavných dejinách od Henryho Martena, viceprezidenta Eton College, a francúzštinu sa naučila od učiteliek, ktorých materským jazykom bola francúzština.
V roku 1939 rodičia Alžbety absolvovali turné po Kanade a USA. Rovnako ako v roku 1927, keď absolvovali turné po Austrálii a Novom Zélande, zostala Alžbeta v Británii, pretože jej otec si myslel, že je príliš mladá na to, aby podnikla verejné cesty. Keď rodičia odchádzali, „vyzerala uplakane“. Pravidelne si dopisovali a ona a jej rodičia uskutočnili 18. mája prvý kráľovský transatlantický telefónny hovor.
Druhá svetová vojna náhľad|V uniforme pomocnej územnej služby, apríl 1945 V septembri 1939 vstúpila Británia do druhej svetovej vojny. Lord Hailsham navrhol, aby princezné Alžbeta a Margaréta boli evakuované do Kanady, aby sa vyhli častému leteckému bombardovaniu. To odmietla ich matka, ktorá vyhlásila: "Moje deti nepôjdu bezo mňa. Ja neodídem bez kráľa. A kráľ nikdy neopustí krajinu." Princezné zostali na zámku Balmoral v Škótsku až do Vianoc 1939, kedy sa presťahovali do domu Sandringham House v Norfolku. Od februára do mája 1940 žili v Royal Lodge vo Windsore, až kým sa nepresťahovali na hrad Windsor, kde žili väčšinu času nasledujúcich päť rokov. Vo Windsore usporiadali princezné na Vianoce pantomímy na podporu Kráľovninho fondu vlny, ktorý kupoval priadzu na pletenie do vojenských odevov. V roku 1940 uskutočnila 14-ročná Alžbeta prvé rozhlasové vysielanie počas Hodiny deťom od BBC, ktorá sa venovala ďalším deťom, ktoré boli z miest evakuované. Uviedla: „Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli našim galantným námorníkom, vojakom a letcom, a tiež sa snažíme niesť svoj podiel na nebezpečenstve a smútku z vojny. Vieme, každý z nás, že nakoniec bude všetko v poriadku.“ náhľad|Alžbeta ako princezná (úplne vľavo) na balkóne Buckinghamského paláca s rodinou a Winstonom Churchillom 8. mája 1945, ku Dňu víťazstva v Európe V roku 1943 Alžbeta absolvovala svoje prvé samostatné verejné vystúpenie. Keď sa blížili jej 18. narodeniny, parlament zmenil zákon, aby mohla pôsobiť ako jedna z piatich štátnych radkýň v prípade neschopnosti alebo neprítomnosti otca pri cestách do zahraničia, napríklad jeho návštevy v Taliansku v júli 1944. Vo februári 1945 bola vymenovaná za čestnú druhú nadporučíčku v Pomocnej územnej službe so služobným číslom 230873. Vyučila sa za vodičku a mechaničku a o päť mesiacov neskôr získala čestné juniorské veliteľstvo (v tom čase ženská obdoba kapitánky).
Na konci vojny v Európe, na Deň víťazstva v Európe, sa Alžbeta a Margaréta anonymne zamiešali do oslavujúceho davu v uliciach Londýna. Alžbeta neskôr v zriedkavom rozhovore povedala: „Spýtali sme sa našich rodičov, či by sme mohli ísť von a presvedčiť sa na vlastné oči. Pamätám si, že sme sa zľakli toho, že nás niekto spozná ... Pamätám si rady neznámych ľudí spájajúcich ruky a kráčajúcich po Whitehalle, všetci sme sa len prehnali prílivom šťastia a úľavy.“
Počas vojny boli vypracované plány na potlačenie waleského nacionalizmu užším spojením Alžbety s Walesom. Waleskí politici navrhli, aby sa na jej 18. narodeniny stala princeznou z Walesu. Minister vnútra Herbert Morrison túto myšlienku podporil, ale kráľ ju odmietol, pretože sa domnieval, že takýto titul patrí výlučne manželke princa z Walesu a princ z Walesu bol vždy zrejmým dedičom.
Princezná Alžbeta odišla v roku 1947 na svoju prvú zámorskú cestu a sprevádzala svojich rodičov po južnej Afrike. Počas cesty v rámci vysielania pre Britské spoločenstvo k jej 21. narodeninám zložila nasledujúci sľub: „Vyhlasujem pred vami, že celý môj život, či už dlhý alebo krátky, bude venovaný službe vám a službe našej veľkej kráľovskej rodiny, do ktorej patríme všetci.“
Manželstvo vľavo|náhľad|Alžbeta a Filip v roku 1950 Alžbeta sa v rokoch 1934 a 1937 stretla so svojím budúcim manželom, gréckym a dánskym princom Filipom. Boli bratranec a sesternica z druhého kolena zo strany dánskeho kráľa Kristiána IX. a bratranec a sesternica z tretieho kolena cez kráľovnú Viktóriu. Po ďalšom stretnutí v Royal Naval College v Dartmouthe v júli 1939 povedala Alžbeta - hoci mala iba 13 rokov - že sa zamilovala do Filipa, a začali si vymieňať listy. Mala 21 rokov, keď boli 9. júla 1947 oficiálne oznámené ich zásnuby. Tie sa nezaobišli bez kontroverzií; Filip nemal žiadne finančné postavenie, narodil sa v zahraničí (hoci bol britským občanom a počas druhej svetovej vojny pôsobil v kráľovskom námorníctve) a mal sestry, ktoré sa vydávali za nemeckých šľachticov s nacistickými väzbami. Marion Crawford napísala: „Niektorí z kráľových poradcov si nemysleli, že je pre ňu dosť dobrý. Bol to princ bez domova alebo kráľovstva." Neskôr biografie uvádzali, že Alžbetina matka mala spočiatku výhrady k zväzku a označovala Filipa ako Huna“. V neskoršom veku však kráľovná matka povedala životopiscovi Timovi Healdovi, že Filip je „anglický džentlmen“.
Pred uzavretím manželstva sa Filip vzdal svojich gréckych a dánskych titulov, oficiálne konvertoval z gréckeho pravoslávia na anglikanizmus a prijal titul Lieutenant Philip Mountbatten (poručík Filip Mountbatten), keď prevzal priezvisko britskej rodiny svojej matky. Tesne pred svadbou ho menovali vojvodom z Edinburghu a udelili mu titul Jeho kráľovská výsosť.
Alžbeta a Filip sa vzali 20. novembra 1947 vo Westminsterskom opátstve. Dostali 2 500 svadobných darov z celého sveta. Pretože sa Británia ešte úplne nespamätala z devastácie vojny, Alžbeta vyžadovala prídelové kupóny na zakúpenie materiálu pre svoje šaty, ktoré navrhol Norman Hartnell. V povojnovej Británii nebolo prijateľné, aby boli na svadbu pozvaní Filipovi nemeckí príbuzní vrátane jeho troch žijúcich sestier. Pozvaný nebol ani vojvoda z Windsoru, bývalý kráľ Eduard VIII.
Alžbeta porodila svoje prvé dieťa, princa Charlesa, 14. novembra 1948. Kráľ mesiac predtým vydal listový patent, ktorý umožňoval jej deťom používať titul kráľovského princa alebo princeznej, na ktorý by inak nemali nárok, pretože ich otec už nebol kráľovským princom. V roku 1950 sa Alžbete narodilo druhé dieťa, princezná Anne.
Po svadbe si manželia prenajali hotel Windlesham Moor neďaleko zámku Windsor až do júla 1949, kedy sa usadili v londýnskom Clarence House. V rôznych obdobiach medzi rokmi 1949 a 1951 bol vojvoda z Edinburghu odvelený v britskej korunnej kolónii Malta ako slúžiaci dôstojník Kráľovského námorníctva. Spolu s Alžbetou prerušovane žili niekoľko mesiacov na Malte v osade Gwardamanġa vo Villa Guardamangia, prenajatom dome Filipovho strýka, lorda Mountbattena. Ich deti zostali v Británii.
Vláda Nástup a korunovácia náhľad|235x235bod|Korunovácia Alžbety II. v roku 1953