Čerešňa višňová (iné názvy pozri nižšie; lat. Cerasus vulgaris, synonymá: Prunus vulgaris, Cerasus cerasus, Prunus cerasus, Cerasus hortensis, Cerasus acida, Cerasophora acida) je ovocný strom či ker z čeľade ružovité (Rosaceae), zaraďovaný do rodu slivka (Prunus) alebo do rodu čerešňa (Cerasus). Plod sa nazýva višňa. U višní je možné založiť buď dutú korunu alebo korunu s terminálom.
Slovenské názvy Slovenské názvy rastliny sú: čerešňa višňová, višňa, višňa obyčajná, zriedkavo: čerešňa obyčajná; historicky aj višeňvišeň. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí či slivoň VišeňREUSS: Května Slovenska čili opis včech jevnosnubných na Slovensku.. 1853. S. 131.
Popis Višňa pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Európy a Ázie. Človek ju postupne rozšíril do celého sveta. Rastie v miernom podnebí.
Višňa dorastá do výšky 10 metrov. Koruna stromu je guľovitá alebo kužeľovitá. Postranné vetvičky sú tenké a previsnuté, listy sú striedavé, lesklé a jemne vajcovité. Kvety sú biele, vyzerajú rovnako ako u čerešne. Kvitne v apríli alebo v máji, u väčšiny dnešných odrôd sú kvety samoopelivé.
Plodom je červená alebo tmavo červená kôstkovica, na pohľad vyzerá rovnako ako čerešňa. Višňa plodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré po zbere vyhoľujú. Pre pravidelnú úrodu je nutný každoročný zmladzovací rez. Plody dozrievajú od júna do augusta.
Najčastejšie pestované skupiny višní
Kyselky - Sú tmavé višne srdcovitého alebo sférického tvaru.. Majú tmavú šťavu, ktorá silne farbí. Ich chuť je kyslastá alebo trpko kyslá. Sú vhodné hlavne na spracovanie - Likéry, pečenie, kompóty, marmelády. Amarelky Ľahko sploštené višne s nefarbiacou šťavou. majú kyslú chuť. Šupka je červená alebo žltočervená. Sladkovišne Tmavé višne s farbiacou šťavou. Chuť majú sladkú. Sú vhodné hlavne na priamu konzumáciu.
Množenie Višne sa množia najčastejšie očkovaním.
Zdroje
Iné projekty
Kategória:Ružovité Kategória:Listnaté stromy Kategória:Ovocné stromy