František I. Nádašdy (* 6. október 1555, Šárvár, Kráľovské Uhorsko – † 4. január 1604, tamtiež) bol uhorský šľachtic, významný protiturecký bojovník proti Osmanom, manžel uhorskej grófky Alžbety Bátoriovej.
Život František I. Nádašdy bol synom Tomáša I. Nádašdyho (*1498 - †1562) ako chorvátskeho bána (1537 až 1542) a uhorského palatína (1554 až 1562) a jeho manželky Uršule Kanižaiovej ako poslednej dedičky bohatého šľachtického rodu Kanižaiovcov. Bol vychovávaný na kráľovskom dvore vo Viedni a od svojich dvanástich rokov spolu s deťmi cisára Maximiliána II. Habsburského.
Bol hlavným županom v stoliciach Šopron, Vaš a Fogaraš. Zároveň bol známy ako magister kráľovských koniarní. Vykonával taktiež funkciu kráľovského vojenského radcu. Nádašdy bol verným politickým stúpencom dynastie rakúskych Habsburgovcov.
Za svoju statočnosť v ozbrojených bojoch proti osmanským janičiarom sa stal v roku 1578 hlavným veliteľom uhorských vojsk. V bojoch sa preukazoval veľkou statočnosťou a odvahou. Voči Turkom sa správal pomerne kruto. Po boji prikazoval hromadné popravy zajatcov. Jeho oddiel bol známy tým, že do útoku vyrážal s uťatými hlavami Turkov. V osmanskom vojsku vyvolával veľký rešpekt a bol známy vďaka prezývke Čierny Beg (maď. Fekete bég).
Bol aktívny na bojovom poli počas celej Pätnásťročnej vojny (1593 až 1606) proti Osmanskej ríši. V hodnosti hlavného veliteľa zadunajských vojsk sa v roku 1602 zúčastnil bitky o Budín a Pešť proti Osmanskej ríši. Jeho vojská dobyli Pešť a úspešne odrazili predvoj Osmanov pri ich útoku na Budín.
Dielo Zanechal po sebe dielo pod názvom Pojednanie o vojenskej taktike na základe svojich skúseností z protitureckých vojen obsahujúce kritiku vedenia cisárskych vojsk v poli. Na svojom vodnom hrade Šárvár podporoval rozvoj umení, udržiaval a rozvíjal tlač kníh. Hrad bol centrom, kde sa zdržiavali viacerí protestantskí uhorskí humanisti a učitelia, napr. Štefan Magyari - kňaz a spisovateľ, Ján Silvester - autor maďarsko-latinskej gramatiky.
Osobný život Od roku 1575 bol manželom Alžbety Bátoriovej, známej vďaka prezývke ako Čachtická pani. Mal s ňou spolu päť detí, z ktorých dve však zomreli ešte v detskom veku. Maďarské historicko-genealogické pramene uvádzajú až šesť potomkov. Boli to Andrej, Anna, Katarína, Pavol, Uršuľa a Mikuláš.
Práve po sobáši s uhorskou grófkou Alžbetou Bátoriovou sa Nádašdy stal jedným z najbohatších mužov na území vtedajšej Habsburskej monarchie. Nádašdyovi boli prostredníctvom konfesie stúpencami reformácie kresťanskej cirkvi.
Hrady a kaštiele v majetku po roku 1575 náhľad|Šárvár ako Nádašdyho hlavné sídlo. Šárvár, Kápuvár, Velike, Čepreg, Egervár, Šoproň, Kerestúr (Deutschkreutz), Kysek, Léka (Lockenhaus), Nádasd, Zemplínska Teplica, Čachtice (hrad Čachtice, blízky kaštieľ Částkovce), Vranov, Ečed, Făgăras (vodný hrad na území dnešného Rumunska), Nyírbátor, Piešťany (kaštieľ), Bratislava (palác), Viedeň (palác), Buják, Füzér, Čókakó a Čičava.
Pozri aj Tomáš I. Nádašdy Uršuľa Kanižaiová Alžbeta Bátoriová Pätnásťročná vojna (1593 až 1606)
Literatúra Pavel Dvořák a Karol Kállay: Krvavá grófka Alžbeta Bátoryová. Fakty a výmysly. ISBN 80-85501-07-4
Iné projekty
Externé odkazy Genealogický strom grófa Ferenc Nádasdy de Nádasd et Fogarasfold Erb rodu Nádasdy Wikisource - podrobný životopis
Kategória:Uhorské vojenské osobnosti Kategória:Nádašdyovci Kategória:Slovenskí šľachtici Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna