Rádiolarit alebo rádiolariový rohovec je usadená hornina tvorená z rekryštalizovaných mikroskopických schránok prvokov rádiolarií. Väčšinou je indikátorom hlbokovodného oceánskeho prostredia. Zložením je blízka opukám, spongilitom a silicitom (jaspilitom), prípadne nespevneným diatomitom.

Vznik Rádiolarity vznikajú usadzovaním odolných mikroskopických schránok prvokov kmeňa radiolaria (mrežovce) najčastejšie pod karbonátovou kompenzačnou hladinou. V tejto hĺbke dochádza k úplnému rozpúšťaniu mikroskopických schránok tvorených CaCO3, takže usadzovať sa môžu iba schránky tvorené z SiO2. Opálový materiál schránok postupne rekryštalizuje na stabilnejší vláknitý chalcedón a kremeňReichwalder, P. a Jablonský, J., 2003. Všeobecná geológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského, 239 s.. Niekedy prechádza do rádiolariových vápencov.

Vlastnosti náhľad|Mierne zvrásnené doskovité červenkasté rádiolarity komplexu Franciscan, San Simeon state park, v západnej časti USA. Sú to zväčša zvrstvené horniny, často pestrofarebné. Pomerne tvrdé, rýpu do skla. Tenké pravidelné vrstvičky môžu dosahovať hrúbku okolo 5 - 15 cm (obvykle dosky) a v prípade, ak vznikali v hlbokovodnom prostredí sa často striedajú s ílovitými bridlicami, prípadne reliktami ofiolitov. Majú vysoký obsah SiO2, nešumia v HCl. Prímes CaCO3 môže spôsobiť, že hornina môže s HCl reagovať prudšie a slabo šumí.

Rádiolarity sú často považované za hlbokovodné oceánske sedimenty a sú preto často používané ako dôležitý palegoegrafický indikátor. V geologickej minulosti ale niektoré rádiolarity vznikali aj v plytkovodnom prostredí. Červenú až hnedú farbu hornine dodávajú ióny Fe3+, zlenkastú Fe2+. Schránky rádiolarií sú zachované v mikroskopickej štruktúreVozárová, A., 2000: Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s., sú inak chudobné na makrofosílie. Niekedy sa v nich vyskytujú aptychy (žuvací aparát) amonitov.

Výskyt náhľad|vpravo|Vzorky jurských rádiolaritov zo Západných Karpát. Rádiolarity sa v oblasti Západných Karpát vyskytujú vo viacerých tektonických jednotkáchMišík, M., 1999, Príspevok k litológii a paleogeografii rádiolaritov zo Západných Karpát. Mineralia Slovaca, 31, s. 491 - 506. Najstaršie z nich sú rádiolarity v meliatiku, kde však vystupujú iba v sekundárnej pozícií v subdukčnej melanži. Tzv. držkovské a čoltovské rádiolarity sú strednotriasového veku a zaraďované sú do hačavského súvrstvia. Všetky ostatné rádiolarity sú mladšie. V Centrálnych Západných Karpatoch sú hlavne strednojurské. Známe sú zo šiprúňskej panvy tatrika a zliechovskej panvy krížňanského príkrovu (fatrikum) kde sú označované ako ždiarske súvrstvie. Vo fatriku majú veľmi často charakter rádioláriových vápencovPolák, M., Ondrejíčková, A., 1993, Radiolarian limestones and radiolarites in the Krížna nappe. Mineralia Slovaca, 25, 6, s. 391-410. Vystupujú tiež v manínskej a kysuckej jednotke bradlového pásma ako tzv. czajakowské resp. čajakovské rádiolarity. Pre analogické súvrstvie sa v alpskej literatúre používa názov ruhpoldinské rádiolarity, v Poľsku sú pre rovnaké súvrstvie používané termíny sokolické a czajakowské rádiolarity V nadloží tethýdnych rádiolaritov často ležia červené hľuznaté vápenceMišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984, Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s..

Na Slovensku ich možno nájsť v Nizkych a Vysokých Tatrách, Malých Karpatoch, Malej a Veľkej Fatre, Vtáčniku, Tribeči, Slovenskom raji, Galmuse, Štiavnických vrchoch, Považskom Inovci (hornobelická skupina), Spišskej Magure, Starohorských a Strážovských vrchoch.

Vyskytujú sa aj v iných oblastiach alpsko-himalájskej sústavy, napríklad v pohorí Medvedica v ChorvátskuHalamić, J., Goričan, Š., Slovenec, D., Kolar-Jurkovšek, T., 1999: A Middle Jurassic Radiolarite-Clastic Succession from the Medvednica Mt. (NW Croatia). Geologica Croatica, 52/1, Zagreb, s. 29 - 57 alebo v Nördliche Kalkalpen.

Použitie Rádiolarity sa v mladšom paleolite používali na výrobu štiepaných nástrojov. Čepele z tohto materiálu sa našli napr. pri Kálnici na Považí.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Usadené horniny