náhľad|222x222bod|Štandardné policajné služobné motorové vozidlo Toyota RAV4 v novom polepe s hybridným pohonom. náhľad|Policajná Toyota RAV 4 so zapnutým výstražným zvukovým a rozhlasovým zariadením. náhľad|vpravo|Služobné vozidlo Nissan X-Trail (Kremnica) náhľad|Hliadka poriečneho oddelenia Policajného zboru na Dunaji náhľad|Špeciálny protiteroristický útvar Lynx commando náhľad|Príslušníci jazdeckého oddielu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave náhľad|Oficiálna nášivka Policajného zboru Policajný zbor§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. zo 6. júla 1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Konsolidované znenie dostupné online. [cit. 2020-10-03]. (od 1. marca 1991 do 1. septembra 1993 názov Policajný zbor Slovenskej republiky§ 1 zákonného opatrenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 57/1991 Zb. z 25. januára 1991 o zriadení Policajného zboru Slovenskej republiky. Dostupné online. [cit. 2020-10-03].) je ozbrojený bezpečnostný zbor (pozri polícia) Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany základných ľudských práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb pri ochrane majetku. Policajný zbor ďalej odhaľuje trestné činy, zisťuje ich páchateľov, vykonáva prevenciu kriminality. Policajný zbor taktiež vykonáva boj proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Vznikol transformáciou Verejnej bezpečnosti ako zložky Zboru národnej bezpečnosti na území Slovenska na základe zákonného opatrenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 57/1991 Zb. z 25. januára 1991 o zriadení Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom po rozdelení Česko-Slovenska boli jeho kompetencie nanovo upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. zo 6. júla 1993 o Policajnom zbore, ktorý – po mnohých novelizáciách – platí do súčasnosti.
Od 27. januára 2025 je riadením policajného zboru poverená gen. Jana Maškarová.
Úlohy Policajného zboru Policajný zbor chráni život a bezpečnosť osôb a majetok, zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta republiky a ďalších osôb určených vládou, bezpečnosť osôb, ktorým sa pri ich pobyte na území Slovenska poskytuje osobná ochrana podľa medzinárodných zmlúv, a ochranu určených objektov, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií, vykonáva vyšetrovanie a vyhľadávanie o trestných činoch, vedie boj proti terorizmu, zabezpečuje ochranu štátnych hraníc, zabezpečuje ochranu objektov osobitného významu, spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, a ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie, dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky objasňuje a prejednáva, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, plní úlohy štátnej správy a iné úlohy ak tak ustanovujú osobitné predpisy a plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom.
Organizačné členenie Policajného zboru Organizačné členenie Policajného zboru je veľmi zložité, preto sa vo všeobecnosti ustanovujú dva typy organizačného členenia, a to: vertikálne a horizontálne.
Vertikálne organizačné členenie Vertikálne organizačné členenie člení Policajný zbor na samostatné útvary:
Prezídium Policajného zboru Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Obvodné oddelenie Policajného zboru Policajná stanica Policajného zboru
Horizontálne organizačné členenie Horizontálne organizačné členenie člení Policajný zbor na služby:
poriadkovej polície (odbory poriadkovej polície, základné útvary (Obvodné oddelenia a Policajné stanice), Pohotovostné motorizované jednotky, Pohotovostné policajné útvary) dopravnej polície (odbory dopravnej polície, diaľničné oddelenia, dopravné inšpektoráty) kriminálnej polície (odbory kriminálnej polície a iné útvary prezídia špecializujúce sa na boj proti kriminalite) finančnej polície železničnej polície (odbory a oddelenia železničnej polície) ochrany objektov (odbory a oddelenia ochrany objektov) hraničnej a cudzineckej polície (Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvá hraničnej a cudzineckej polície, mobilné jednotky, oddelenie hraničnej kontroly, oddelenia cudzineckej polície) osobitného určenia (Útvar osobitného určenia) ochrany určených osôb (Odbor ochranných služieb Úradu špeciálnych služieb a operácií + Úrad ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií MV) inšpekčnú (odbory a oddelenia kontroly + Úrad inšpekčnej služby MV)
Vedenie Policajného zboru V súvislosti s útokom v Spišskej Starej Vsi minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas – SD) 18. januára 2025 odvolal dovtedajšieho prezidenta Policajného zboru, plk. Ľubomíra Soláka. Za jeho dočasného nástupcu určil dovtedajšieho viceprezidenta, plk. Rastislava Polakoviča.
Bývalí prezidenti Policajného zboru Hamranov predchodca, Peter Kovařík sa dočasným prezidentom stal 1. septembra 2020. Nahradil Milana Lučanského, ktorý odišiel k 31. augustu 2020, Lučanský vo funkcii pôsobil od roku 2018. 28. septembra 2020 minister vnútra Roman Mikulec vypísal výberové konanie na miesto prezidenta. 9. decembra 2020 Ministerstvo vnútra zverejnilo, že o funkciu prezidenta mali záujem 4 kandidáti, ale dvaja z nich nevyhoveli podmienkam. Do ďalšieho kola postúpili Peter Kovařík a veliteľ Útvaru osobitného určenia Štefan Hamran. 11. januára 2022 si Štefan Hamran vybral nového prvého viceprezidenta: stal sa ním doterajší poverený šéf NAKA plk. Branko Kišš. Druhým policajným prezidentom sa stal pplk. Damián Imre z Útvaru osobitného určenia (Lynx Commando).
Bývalý prezident Tibor Gašpar plánoval reformu špecializovaných útvarov, ktorá mala znížiť duplicitu niektorých funkcií. Chcel vymeniť technické zabezpečenie PZ. Minister vnútra Robert Kaliňák "plánuje, že polícia čo najviac zbaví občanov tzv. dennej kriminality - vykrádania bytov, chát a motorových vozidiel. Okrem toho chcú viacerými prostriedkami zvýšiť autoritu niektorých priestupkov v občianskom spolunažívaní, najmä na východnom Slovensku." Tibor Gašpar sa s predsedom vlády Petrom Pellegrinim dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta. Vo svojej funkcii mal teda byť 2207 dní, čím sa stane najdlhšie slúžiacim prezidentom zboru.
Od 1. decembra 2023 bol prezidentom plk. Mgr. Ľubomír Solák, predtým od 15. novembra dočasne povereným prezident. Vo funkcii nahradil takisto dočasne povereného plk. Rastislava Polakoviča, ktorý viedol Policajný zbor od októbra 2023.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas – SD) k 15. novembru 2023 za dočasného prezidenta určil Ľubomíra Soláka. 26. októbru odvolal dovtedajšieho prezidenta Policajného zboru, plk. Štefana Hamrana. Za dočasného prezidenta menoval plk. Rastislava Polakoviča. 11. januára 2022 si Štefan Hamran vybral nového prvého viceprezidenta: stal sa ním doterajší poverený šéf NAKA Branko Kišš. Druhým policajným prezidentom sa stal Damián Imre z Lynx Commanda, špeciálneho protiteroristického útvaru (Útvar osobitného určenia).
Zoznam bývalých prezidentov Policajného zboru a ich viceprezidentov plk. František Krajča, policajný prezident od 18.8.1992 do 16.3.1994, bol teda vo funkcii 575 dní gen. Štefan Lastovka (od 16. marca 1994 do 3. januára 1995, 293 dní) plk. Jozef Holdoš (od 3. januára 1995 do 1. júla 1997, 910 dní) plk. Peter Nemec (od 1. júla 1997 do 2. novembra 1998, 489 dní) gen. Ján Pipta (od 3. novembra 1998 do 31. mája 2001, 940 dní) plk. Pavel Zajac (od 1. júna 2001 do 29. októbra 2002, 515 dní) plk. Anton Kulich (od 30. októbra 2002 do 7. augusta 2006, 1377 dní) gen. Ján Packa (od 8. augusta 2006 do 17. júla 2010, 1439 dní) plk. Jaroslav Spišiak (od 19. júla 2010 do 15. mája 2012, 666 dní) Prvým viceprezidentom bol plk. JUDr. Ján Vaľo. gen. Tibor Gašpar (od 15. mája 2012 do 31. mája 2018, 2207 dní) gen. Milan Lučanský (od 1. júna 2018 do 31. augusta 2020, 822 dní) plk. Peter Kovařík (ako dočasne poverený prezident PZ od 1. septembra 2020 do 27. januára 2021, oficiálne v úrade od 28. januára do 31. augusta 2021, 365 dni) plk. Štefan Hamran (dočasne od 20. septembra 2021 do 31. marca 2022, 193 dní; do 26. októbra 2023) plk. Rastislav Polakovič (ad interim 27. októbra 2023 do 14. novembra 2023; 18 dní) plk. Ľubomír Solák (ad interim od 15. novembra 2023, riadne od 1. decembra 2023; odvolaný 18. januára 2025) Viceprezident pre pre vnútorný poriadok a bezpečnosť: plk. Ing. Rastislav Polakovič (od 1. mája 2024) Viceprezident pre službu kriminálnej polície a migráciu: plk. PhDr. Ivan Hapšták (od 15.novembra 2024 do 31.12. 2024) plk. Ing. Rastislav Polakovič, 18. januára 2025, vymenovaný dočasne.
Služobný pomer Služobná prísaha Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“
Hodnosti
Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovené sú nasledujúce hodnosti:
Práporčícke hodnosti stržm. strážmajster nstržm. nadstrážmajster pprap. podpráporčík prap. práporčík nprap. nadpráporčík Dôstojnícke hodnosti ppor. podporučík por. poručík npor. nadporučík kpt. kapitán mjr. major pplk. podplukovník plk. plukovník Generálska hodnosť gen. generál
Od 1. júna 2023 je zrušená hodnosť a tak isto aj služba kadeta, ktorá bola určená pre študentov policajných škôl. Miesto toho získa policajt po nástupe hneď najnižšiu policajnú hodnosť, a to hodnosť strážmajstra.
Vznik služobného pomeru Prijatie do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru je upravené zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície ¹. Podmienky prijatia do služobného pomeru upravuje § 14 zákona. Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa nasledujúce podmienky:
je starší ako 18 rokov, je bezúhonný, je spoľahlivý, má úplné stredné vzdelanie s maturitou, je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby, ovláda štátny jazyk, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 48 ods. 6 a 7 zákona.
Činnosť Policajného zboru Medzinárodná policajná spolupráca
Ústredným pracoviskom Policajného zboru pre medzinárodnú policajnú spoluprácu je Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce (ÚMPS). Úrad je členený na analytické a organizačné oddelenie, oddelenie medzinárodnej policajnej spolupráce, národnú ústredňu Europol, národnú ústredňu Sirene, národnú ústredňu Interpol, národnú ústredňu informácií o pasažieroch a operačné centrum .
Výzbroj Zložky Policajného zboru používajú pri plnení úloh zbrane rôznych typov. Štandardnou zbraňou policajtov je pištoľ Glock 17 Gen 4. Medzi štandardnú výzbroj patrí samopal B&T APC9, útočná puška Samopal vzor 58V a tiež brokovnica Winchester Defender 1300. Zásahové jednotky a špeciálne útvary používajú moderné zbrane rôzneho typu.