Milícia bol druh ozbrojených bezpečnostných orgánov revolučných národných výborov (RNV), ktoré vznikali na povstaleckom území počas Slovenského národného povstania (SNP) a neskôr na oslobodzovanom území Slovenska (i na zvyšku územia ČSR), ktoré sa dostávalo pod kontrolu RNV. Pôsobili pod rôznymi názvami (Ľudová milícia, Národná milícia, Národná stráž, Občianska milícia, v Česku revolučná garda).
Milície boli zakladané na dobrovoľníckej báze po dohode s miestnymi veliteľmi Červenej armády a na základe smerníc Slovenskej národnej rady (SNR). Na mnohých miestach išlo o jediné bezpečnostné zložky, ktoré mali RNV k dispozícii. Príslušníci milícií vykonávali strážnu službu, obsadzovali dôležité objekty, kontrolovali osoby, vykonávali bezpečnostné opatrenia, vyvíjali polopartizánsku a polovojenskú činnosť, no zapájali sa aj do bojov (viď boj o Čierny Balog) a dokonca dochádzalo aj k stretom medzi milíciami a partizánmi (viď udalosti v Divine v máji 1945). Neboli uniformovaní, službu vykonávali v civilnom odeve, označení červenou páskou alebo trikolórou. Povereníctvo SNR pre veci vnútorné na bezpečnostnú službu zároveň využívalo útvary a príslušníkov Veliteľstva československého četníctva na Slovensku), ktoré obdobne ako milície plnili nielen bezpečnostné, ale aj bojové úlohy.
Po skončení druhej svetovej vojny, keď sa situácia normalizovala, boli postupne rozpustené a nahradené Národnou bezpečnosťou (pozri Zbor národnej bezpečnosti), ktorá vznikla 23. februára 1945 na základe nariadenia Predsedníctva SNR. Obežník Povereníctva vnútra SNR zo 6. augusta 1945 prikázal rozpustiť milície všade tam, kde ešte zostali v činnosti. Proces ich rozpúšťania trval až do konca roka 1945.
Pozri aj Ľudové milície
Referencie
Kategória:Slovenské národné povstanie