Kremeň je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky oxid kremičitý - SiO2. Odhaduje sa, že tvorí asi 12% objemu zemskej kôry. Jeho názov pravdepodobne pochádza z germánskeho slova „Quarz“. Ďuďa, R., Rejl, L., 2001: Kameny z celého světa. Granit, Praha, 320 s. Po prvýkrát sa názov kremeň uvádza v dielach Georgiusa Agricolu v roku 1530.
Kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom. Vytvára prizmatické kryštály zakončené plochami klenca alebo dipyramídy. Kryštálové plochy bývajú často ryhované. Kryštály môžu byť zdvojčatené a rozlične deformované. Tento minerál máva celistvú, zrnitú alebo kryptokryštalickú podobu, prípadne sa vyskytuje v konkréciách. Jeho farba je rôznorodá - môže byť biely, sivý, červený, purpurový, ružový, žltý, zelený, hnedý, čierny ale aj bezfarebný; vryp má biely. Mnohé z jeho odrôd patria k polodrahokamom. Kremeň je priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom na čerstvom povrchu. Odroda ametyst je typická fialovým sfarbením.
Charakteristika Zaraďuje sa k oxidom, jeho chemický názov je oxid kremičitý. Môže obsahovať prímesi hliníka, lítia, bóru, železa, horčíka, vápnika, titánu, draslíka a rubídia.
Fyzikálne vlastnosti V Mohsovej stupnici tvrdosti má tvrdosť presne 7, ale je krehký. Jeho hustota je 2,65 g/cm3, ale udáva sa v rozsahu od 2,6 do 2,7 g/cm3. Kremeň nemá štiepateľnosť, lom má lastúrový, trieštivý, niekedy nerovný. Kremeň je známy piezoelektrickými vlastnosťami, čiže schopnosťou generovať elektrické napätie po mechanickom stlačení.
Optické vlastnosti Farba býva rozmanitá, od bezfarebných odrôd (krištáľ) cez bielu, mliečnobielu, žltú, hnedú, čiernu, ružovú, fialovú až po zelenkavú až modravú. Môže mať rôzne farby podľa inklúzií a vrastlíc, alebo pseudomorfózy (železitý kremeň, tigrie a sokolie oko a pod.). Vyskytujú sa zvláštne farebné efekty ako asterizmus, efekt oka, vzácne i aventuresencia. Kremeň je priehľadný, priesvitný i nepriehľadný, jeho lesk je sklený alebo matný. Plechromizmus, čiže odlišná absorpcia svetla vo vzťahu k optickým osiam, je slabý. Luminiscencia býva niekedy žltá, krémová, oranžová a zelenkavá.
Kryštalografia Kryštalická sústava je trigonálna (trojuholníková), alebo, pri vysokoteplotných kremeňoch, hexagonálna (šesťuholníková). Trigonálne kremene majú pseudohexagonálny habitus. Kremeň sa vyskytuje v podobe kryštálov, ďalej zrnitých a masívnych agregátov. Podľa niektorých charakteristických kryštalických typov a agregátov sa rozlišuje kremeň hviezdový – hviezdovec, kremeň čapičkový – kapový, alebo kremeň žezlovitý. Tvary kryštálov sú prizmatické, dipyramidálne, pseudokubické, časté sú zákonité zrasty kryštálov (dauphinésky zákon - (pravý + pravý alebo ľavý + ľavý jedinec , brazílsky zákon – pravý + ľavý jedinec, japonský zákon - vertikály zrastajúcich jedincov zvierajú uhol 84°33´).
Mechanické vlastnosti Suchý kremeň nepodlieha ľahko mechanickej deformácii (potrebné teploty od 1300 °C a tlaky okolo 1GPa), keďže trojrozmerné väzby medzi Si - O sú kovalentné a veľmi pevné. V prírode sa bežne deformuje aj pri nižších teplotách v dôsledku prítomnosti vody (tzv. hydraulické oslabenie), ktorá znižuje jeho teplotnú odolnosť na 300 °C pri tlaku okolo 100 MPa. Príčinou tohto javu je fakt, že aj malé množstvo vody narúša väzby Si - O.Putiš, M., 1993: Petrotektonika. Univerzita Komenského, Bratislava, 126 s.
Typickou nízkoteplotnou deformáciou kremeňa pri teplotách od 250-400 °C dochádza k dislokačnému sklzu podľa bazálnej plochy {0001}. Pri teplotách v rozmedzí 400-600/700 °C sa uplatňuje prizmatický podľa plôch {1010} a rombický sklz podľa plôch {1011} a {0111}.
Vznik Tento minerál sa vyskytuje zvyčajne vo vyvretých, premenených a usadených horninách. Vzniká v magmatitoch, pegmatitoch (niekedy prerastený so živcami), hydrotermálnych žilách, v žilách alpského typu. Sú známe paragenézy kremeňa so živcami, sľudami a v menšej miere amfibolmi. S olivínmi a pyroxénmi sa vyskytuje zriedkavo, pretože s nimi nekoexistuje v tavenine. V prírode je rozšírený ako dôležitý horninotvorný minerál. V kyslých vyvretých horninách je kremeň vždy podstatnou súčasťou (nad 20 %). V kremencoch je takmer monominerálnou zložkou. Bežne je možné ho nájsť na rudných žilách. Bežný je kremeň žilný, odolný proti zvetrávaniu (preto kremenné žily morfologicky vystupujú nad okolitý terén), a je hojný v náplavoch (obliaky).. V hydrotermálnych žilách kremeň niekedy tvorí až 90% výplne. Známe sú kryštály s hmotnosťou rádovo desiatky ton, napríklad 40 tonové kryštály z Brazílie, alebo 70 tonové kryštály z Kazachstanu.
Poznávanie náhľad|vľavo|Animácia undulózneho zhášania zrna kremeňa pozorovaného v ortorule pri skrížených nikoloch. Kremeň sa rozpúšťa iba v kyseline fluorovodíkovej. Kremeň rýpe do skla. V polarizačnom mikroskope býva väčšinou alotrimorfný, nemá ohraničenie a má slabý reliéf. Je veľmi podobný ortoklasu. Pri skrížených nikoloch môže mať typické undulózne zhášanie, čo je typické najmä pre kremeň metamorfného pôvodu.
Lokality Lokality vo svete náhľad|vpravo|Mliečny kremeň zo zbierok USGS Okrem Brazílie a Kazachstanu sa hojne vyskytuje aj v Poľsku, Taliansku, Rusku, Ukrajine, Švajčiarsku, Rakúsku, na Madagaskare, v Kanade a USA.
Na Slovensku Jeden z najbežnejších minerálov. Pekne vyvinuté kryštály pochádzajú z Banskej Štiavnice, Banskej Belej, Kremnice, kusová záhneda sa vyskytuje v okolí Málinca (okres Poltár). Býva hlavnou zložkou nerudnej žiloviny takmer všetkých hydrotermálnych ložísk, hlavná zložka pegmatitov.
Použitie Kremeň je dôležitý pre keramický, sklársky a stavebný priemysel, využíva sa v metalurgii, elektrotechnike, optike a klenotníctve. Spočiatku sa prírodný krištáľ používal v elektrických oscilátoroch, v súčasnosti ho nahradili syntetické kryštály. Vďaka dobrým optickým vlastnostiam sa z krištáľu často brúsia šošovky a prizmy. Kremeň vyniká nepatrnou rozťažnosťou a výbornou priepustnosťou pre ultrafialové lúče. Čistý kremeň je základnou surovinou pre výrobu skla a uplatňuje sa tiež ako brúsidlo pri výrobe keramiky a porcelánu. Kremenný piesok a štrk je základnou stavebnou surovinou. Niektoré chalcedóny a acháty sa hodia na výrobu laboratórnych trecích misiek a brúsnych kameňov.
Odrody kremeňa Väčšina autorov rozdeľuje kremeň na dve základné skupiny:
Fanerokryštalické (jasnokryštalické) odrody krištáľ - bezfarebná a priehľadná odroda kremeňa Marmarošský diamant záhneda - hnedý kremeň ametyst - fialový kremeň citrín - žltý kremeň ametrín - rôznofarebný - fialovo/žltý kremeň mliečny kremeň - mliečne biely kremeň morión - čierny kremeň sokolie oko - modrošedý z prekremeneného krokidolitu tigrie oko - kremeň/chalcedón prestúpený krokidolitom mačacie oko - zelenomodrá odroda kremeňa s azbestom avanturín - červenohnedý alebo žltkavý kremeň s primiešanými šupinkami zlatožltej alebo zelenej sľudy prazém - špinavo zelený kremeň modrý kremeň - modrý kremeň, farba v dôsledku rozptylu svetla na vrastliciach rutilu alebo turmalínu rutilový kremeň - kremeň s jemnými vrastlicami rutilu ružový kremeň - ružový voľne kryštalizovaný kremeň ruženín - ružový kusový kremeň turmalínový kremeň - kremeň s jemnými turmalínovými vrastlicami zafírový kremeň - amfibolovitý, žltohnedý až modrastý železitý kvarcit - hornina najmä z hrdzovohnedého kremeňa
Kryptokryštalické (skrytokryštalické) odrody chalcedón - všetky jemnozrnné kremene achát - viacfarbene prúžkovaný alebo vrstevnatý nerast tvorený zmesou chalcedónu kremeňa chryzopras - jablkovo zelený chalcedón ónyx - jemné rôznofarebné vrstvy chalcedónu plazma - špinavo zelený chalcedón sardónyx - achát s s bielymi a hnedými vrstvičkami flint, pazúrik, rohovec - veľmi jemnozrnná hornina/agregát kryptokryštalického kremeňa heliotrop - zelený chalcedón s červenými škvrnami jaspis - spravidla matný, hrdzavočervený chalcedón karneol - žltý až červený chalcedón machový achát - chalcedón s dendritmi
Pozri aj: žilný kremeň
Typy kremeňa podľa rastu kryštálu Existuje 8 typov kremeňa, z toho najdôležitejšie sú: žezlovitý kremeň okenný kremeň vláknový kremeň kockovitý kremeň
Skupina kremeňa Tzv. skupina kremeňa zahŕňa tieto modifikácie kremeňa (čiže rovnaký vzorec, ale odlišné mriežky):
α-kremeň - nízkoteplotný kremeň, trigonálna sústava β-kremeň - vysokoteplotný kremeň, hexagonálna sústava α-tridymit - nízkoteplotný tridymit, triklinická, monoklinická, alebo rombická sústava β-tridymit - vysokoteplotný tridymit, hexagonálna sústava α-cristobalit - nízkoteplotný cristobalit, tetragonálna sústava β-cristobalit - vysokoteplotný cristobalit, kubická sústava coesit - vysokotlakový kremeň, monoklinická sústava stišovit - vysokotlakový kremeň, tetragonálna sústava keatit - umelo pripravený vysokotlakový kremeň, tetragonálna sústava opál - (niekedy nepovažovaný za člena tejto skupiny), amorfný lechatelierit - (niekedy nepovažovaný za člena tejto skupiny), amorfný
Referencie
Pozri aj Zoznam minerálov
Iné projekty .
Externé odkazy Mineraly.sk - zdroj, z ktorého pôvodne čiastočne čerpal tento článok Kremeň na www.mindat.org
Kategória:Trigonálne minerály Kategória:Oxidy a hydroxidy Kategória:Bodová grupa 32 Kategória:Minerály kremíka Kategória:Minerály kyslíka Kategória:Nerudy Kategória:Polodrahokamy Kremeň