Thomas Samuel Kuhn (* 18. júl 1922, Cincinnati, Ohio, USA – † 17. jún 1996, Cambridge, Massachusetts, USA) bol americký filozof, fyzik, teoretik a historik vedy.
Život
Mladosť Kuhn sa narodil v Cincinnati v Ohiu matke Minette Stroock Kuhnovej (rod. Stroock) a otcovi Samuelovi L. Kuhnovi. Jeho otec, absolvent Harvadu a Massachusetts Institute of Technology bol povolaním strojný inžinier a investičný poradca. Jeho matka bola redaktorka a podporovateľka umenia. Obaja jeho rodičia boli židovského pôvodu. Mal aj o tri roky mladšieho brata. Krátko po Thomasovom narodení sa jeho rodina presunula do New Yorku.
Vzdelanie Od materskej školy do piatej triedy sa vzdelával v Lincoln School, súkromnej pokrokovej škole na Manhattane, ktorá kládla dôraz skôr na samostatné myslenie než na učenie sa faktov a predmetov. Rodina sa potom presťahovala na sever do mestečka Croton-on-Hudson v štáte New York, kde opäť navštevoval súkromnú progresívnu školu - Hessian Hills School. Tu si v šiestej až deviatej triede zamiloval matematiku. Z Hessian Hills odišiel v roku 1937. V roku 1940 absolvoval školu The Taft School vo Watertowne v štáte Connecticut.
V roku 1943 získal titul bakalára fyziky na Harvard College, a neskôr v roku 1946 získal aj titul magistra fyziky. Doktorát z fyziky pod vedením Johna Van Vlecka tu obhájil v roku 1949. Podľa vlastných slov ho významne ovplyvnili, tri roky úplnej akademickej slobody ako Harvard Junior Fellow, ktoré boli rozhodujúce pre to, aby mohol prejsť od fyziky k dejinám a filozofii vedy.
Vedecká a pedagogická činnosť Kuhn na návrh rektora univerzity Jamesa Conanta viedol v rokoch 1948 až 1956 na Harvarde kurz dejín vedy. Po odchode z Harvardu vyučoval Kuhn na Kalifornskej univerzite v Berkeley na Katedre filozofie aj na katedre histórie a v roku 1961 bol vymenovaný za profesora dejín vedy. Kuhn urobil rozhovor s dánskym fyzikom Nielsom Bohrom a nahral ho na magnetofónovú pásku. V Berkeley napísal a vydal (v roku 1962) svoje najznámejšie a najvplyvnejšie dielo: Štruktúra vedeckých revolúcií.
V roku 1964 nastúpil na Princetonskú univerzitu ako profesor filozofie a dejín vedy. V rokoch 1969 až 1970 pôsobil ako prezident Spoločnosti pre dejiny vedy. V roku 1979 nastúpil na Massachusettský technologický inštitút (MIT) ako profesor filozofie, kde pôsobil do roku 1991.
V roku 1994 bola Kuhnovi diagnostikovaná rakovina pľúc. Zomrel v roku 1996.
Názory Zastával koncepciu historistickej dynamiky vedeckého poznania, podľa ktorej sa vývoj vedy neuskutočňuje v plynulých zmenách, ale prostredníctvom revolučných procesov (spontánnych zmien určitého modelu - paradigmy). Presnejšie tvrdí, že sa striedajú etapy tzv. normálnej vedy (uznanie istej paradigmy) a tzv. kritické etapy (kedy v dôsledku nahromadenia neriešených problémov nastupuje revolúcia vytvárajúca viacero súperiacich paradigiem). Kuhn pritom zastáva stanovisko internalizmu.
Osobný život Thomas Kuhn bol dvakrát ženatý, najprv s Kathryn Muhsovou, s ktorou mal tri deti, a potom s Jehane Barton Burnsovou (Jehane B. Kuhn).
Diela The Structure of Scientific Revolutions, 1962 (vyšla v slovenčine: Štruktúra vedeckých revolúcií, Pravda, 1982) The Copernican Revolution (Cambridge, MA: Harvard University Press, 1957) The Essential Tension: Selected Studies in Scientific Tradition and Change (1977) Black-Body Theory and the Quantum Discontinuity, 1894-1912 (Chicago, 1987) (ISBN 0-226-45800-8) The Road Since Structure: Philosophical Essays, 1970-1993 (Chicago: University of Chicago Press, 2000) (ISBN 0-226-45798-2)
Referencie
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Filozofi USA Kategória:Historici USA Kategória:Filozofi vedy Kategória:Členovia American Philosophical Society Kategória:Osobnosti zo Cincinnati Kategória:Fyzici USA Kategória:Filozofi 20. storočia