Juan Manuel Fangio (* 24. jún 1911, Balcarce, Argentína† 17. júl 1995, Buenos Aires, Argentína) bol argentínsky automobilový pretekár, päťnásobný majster sveta Formuly 1 (, , , , ). Je považovaný za jedného z najväčších jazdcov v histórii motoršportu, pričom jeho rekord piatich titulov vydržal 46 rokov, až do prekonania Michaelom Schumacherom v roku . Do dnešného dňa, je držiteľom viacerých rekordov Formuly 1.

Životopis Fangio sa narodil v argentínskom Balcarce, v rodine talianskych emigrantov. Z počiatku sa venoval futbalu a pre typický tvar svojich nôh získal prezývku El Chueco, čo znamená žokej na sude, ale veľmi rýchlo sa u neho prejavila vášeň pre mechaniku.

V 16-ich rokoch opustil štúdia na škole, aby sa vyučil automechanikom. Po vojenskej službe si otvoril malý autoservis a začal pretekať v miestnych pretekoch. Išlo predovšetkým o diaľkové preteky na nespevnených cestách naprieč juhoamerickým kontinentom. Juan Manuel Fangio pretekal od 18. rokov na aute Ford, ktorý získal od taxislužby. Prvé veľké preteky absolvoval v roku 1934 na aute Ford T, musel však odstúpiť kvôli zlomenej očnici.

V roku 1938 zostrojil spolu s bratom automobil, s ním nastúpil do pretekov Cochea. Preteky dokončil na 7. pozícii, keď dokázal zájsť najlepšie tréningové jazdy. Jedným z najzaujímavejších pretekov, v ktorom zvíťazil, bola Veľká cena severu na 10 000 kilometrov. Tieto preteky začína v Buenos Aires, stúpa pohorím Ánd až do Limy v Peru a vracia sa späť do Argentínskeho hlavného mesta.

Po 2. svetovej vojne sa v roku 1947 vracia do sveta pretekárskych automobilov ako pozorovateľ a nasledujúci rok i ako pilot. Vláda Juana Peróna mu dala špičkový pretekársky automobil Maserati 4CLT, aby sa zúčastnil Veľkej ceny Argentíny. Tam sa zoznámil s Francúzom Jeanem Pierrem Wimillem. V roku 1949 Fangio odišiel do Európy podporovaný režimom Juana Peróna.

Formula 1

1950 – Alfa Romeo Fangio sa zúčastnil inauguračnej sezóny majstrovstiev sveta Formuly 1 s tímom Alfa Romeo, jazdiac po boku Guiseppe Fariniho. Vyhral tri preteky (Monaco, Spa, Reims) a bojoval o titul až do poslednej Veľkej ceny, no technické problémy mu zabránili získať prvenstvo. Skončil druhý za Farinim.

1951 – Alfa Romeo V sezóne 1951 Alfa Romeo dominovala opäť. Fangio vyhral v Švajčiarsku, Francúzsku a Španielsku, pričom titul si zaistil víťazstvom v záverečných pretekoch v Pedralbes. Stal sa majstrom sveta, čím potvrdil svoju výnimočnosť.

1952 – Maserati / Talianstvo a zranenie Po odchode Alfy z F1 prešiel Fangio k Maserati, no už v prvom roku sa stal obeťou vážnej nehody počas neoficiálnych pretekov v Monze. Aby mohol pretekať na okruhu v Monze, musel pricestovať na okruh z Belfastu, kde pretekal pár hodín predtým. Z Paríža išiel bez prestávky celú noc, aby dorazil necelú polhodinu pred štartom. Unavený Fangio štartoval s vozidlom Maserati, nad ktorým po pár kolách stratil kontrolu a ťažko havaroval. Pri havárii utrpel zlomeninu krčnej chrbtice a musel vynechať celú sezónu majstrovstiev sveta. Jeho kariéra visela na vlásku, no Fangio sa po dlhom zotavovaní dokázal vrátiť.

1953 – Maserati Po návrate preukázal, že jeho talent a presnosť zostali nedotknuté. Pravidelne bodoval a získal niekoľko pódií, vrátane víťazstva na Veľkej cene Talianska. Skončil 2. v celkovom poradí, čo bolo pozoruhodné vzhľadom na predchádzajúce zranenie.

Éra dominancie (1954 – 1958)

1954 – Maserati / Mercedes-Benz Sezónu začal s Maserati, no po návrate Mercedesu do Formuly 1 prestúpil do Mercedes-Benz. Ich monopost W196 bol technicky prevratný – aerodynamický, spoľahlivý a mimoriadne rýchly. Fangio vyhral šesť z ôsmich pretekov, čím si zabezpečil druhý titul majstra sveta.

1955 – Mercedes-Benz Mercedes dominoval aj v sezóne 1955. Fangio vyhral Veľkú cenu Argentíny, Monaka, Belgicka a Holandska, a získal tretí titul. Sezónu poznačila tragédia v Le Mans, kde zomrelo 82 ľudí, ktorá spôsobila, že niektoré preteky boli zrušené. Mercedes sa po sezóne z F1 stiahol.

1956 – Ferrari Po odchode Mercedesu Fangio podpísal zmluvu s Ferrari. Auto bolo rýchle, no interné napätie v tíme komplikovalo sezónu. Fangio však preukázal svoju skúsenosť – víťazstvá v Argentíne, Británii a Nemecku mu priniesli štvrtý titul majstra sveta.

1957 – Maserati Vrátil sa k Maserati, s ktorým dosiahol legendárnu sezónu. Vyhral štyri preteky vrátane epickej Veľkej ceny Nemecka na Nürburgringu, kde po neúspešnom pitstope strácal viac než minútu na vedúcich jazdcov, no brilantnou jazdou ich predbehol a vyhral. Tento výkon je dodnes označovaný za najväčšie preteky v histórii F1. Fangio získal svoj piaty a posledný titul majstra sveta vo veku 46 rokov.

Koniec kariéry a život po F1 (1958 – 1995)

1958 Fangio sa zúčastnil len niekoľkých pretekov a postupne ukončil aktívnu kariéru. Jeho posledný štart vo Formule 1 bol Veľká cena Francúzska 1958.

Po kariére Po odchode zo súťažného jazdenia pôsobil ako reprezentant značky Mercedes-Benz, ambasádor motoršportu a mentor mladých jazdcov. V 50. rokoch sa stal obeťou únosu na Kube počas pretekov Grand Prix v Havane – rebelovia z hnutia Fidela Castra ho zajali, no neskôr bezpečne prepustili. Fangio tento incident niesol s pokojom a nikdy nevzniesol obvinenie.

V nasledujúcich desaťročiach žil prevažne v Buenos Aires, kde viedol autosalón Mercedes-Benz a zúčastňoval sa historických pretekov a charitatívnych podujatí. Bol všeobecne uznávaný ako „El Maestro“ – učiteľ a legenda motoršportu.

Štýl jazdy a dedičstvo Fangio bol známy svojím pocitom pre rovnováhu, výnimočnou technickou inteligenciou a schopnosťou šetriť auto bez straty rýchlosti. Vyhral 24 z 52 Veľkých cien, čo znamená, že zvíťazil v takmer polovici svojich štartov – rekord, ktorý dodnes nemá obdobu.

Jeho päť titulov získaných s piatimi rôznymi tímami (Alfa Romeo, Maserati, Mercedes-Benz, Ferrari a opäť Maserati) je unikátom v histórii Formuly 1.

Osobný život Juan Manuel Fangio nikdy nebol ženatý, no v roku 2021 test DNA potvrdil, že bol otcom dvoch synov, o ktorých existencii sa vedelo už počas jeho života, ale nebola oficiálne uznaná. Žil skromne, s dôrazom na rodinu, techniku a pokoru.

Zomrel 17. júla 1995 vo veku 84 rokov v Buenos Aires na srdcový kolaps. Na jeho počesť je pomenovaný okruh v Balcarce (Autódromo Juan Manuel Fangio) a múzeum, ktoré uchováva jeho autá, trofeje a pamiatky. Argentína vyhlásila trojdňový smútok za päťnásobného svetového šampióna. Išlo o rekord, ktorý bol vyrovnaný až v roku 2002 Michaelom Schumacherom.

Tituly 1940 Majster Argentíny 1941 Majster Argentíny 1951 Majster sveta 1954 Majster sveta 1955 Majster sveta 1956 Majster sveta 1957 Majster sveta

Víťazstvá

Pretekárske výsledky Formuly 1

RokTím 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Body Poradie 1950Alfa Romeo SpA GBR DNF MON 1 500 SUI DNF BEL 1 FRA 1 ITA DNF * * * * 27 2.miesto 1951Alfa Romeo SpA SUI 1 500 BEL 9 FRA 1 GBR 2 GER 2 ITA DNF ESP 1 * * * 37 1. miesto 1953Officine Alfieri Maserati ARG DNF 500 NED DNF BEL DNF FRA 2 GBR 2 GER 2 SUI 4 ITA * * 29 2.miesto 1954Officine Alfieri Maserati ARG 1 500 BEL 1 * * ** ** * * 57,14 1. miestoDaimler Benz AG*** FRA 1 GBR 4 GER 1 SUI 1 ITA 1 ESP 3** 1955Daimler Benz AG ARG 1 MON DNF 500 BEL 1 NED 1 GBR ITA 1 * * * * 41 1. miesto 1956Scuderia Ferrari ARG 1 MON 2 500 BEL DNF FRA 4 GBR 1 GER 1 ITA 2 * * * 33 1. miesto 1957Officine Alfieri Maserati ARG 1 MON 1 500 FRA 1 GBR DNF GER 1 PES 2 ITA 2 * * * 46 1. miesto 1958Scuderia Sud Americana ARG 4 * * * * * * * * * * 7 14. miestoNovi Auto Air Conditioner***500*******Juan Manuel Fangio***** FRA 4*****Zdroj:

Monoposty 1950 Alfa Romeo 158 1951 Alfa Romeo 159 1953 Maserati A6GCM 1954 Maserati 250 F, Mercedes W196, Mercedes W196s 1955 Mercedes W196, Mercedes W196s 1956 Ferrari D50 1957 Maserati 250 F 1958 Maserati 250 F

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Museo del Automovilismo „Juan Manuel Fangio“ Un Tributo al Chueco… Fangio Web Historial completo de Fangio

Kategória:Argentínski automobiloví pretekári Kategória:Argentínski piloti F1 Kategória:Majstri sveta F1 Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach Kategória:Automobiloví pretekári Indianapolis 500 Kategória:Automobiloví pretekári 24 hodín Le Mans