Pararula je premenená hornina, typ ruly, ktorá vznikla vysokostupňovou premenou sedimentov.
Termín pararula (paragneiss) zaviedol roku 1891 K. H. Rosenbusch.
Vznik Pararula vznikla premenou sedimentárnych, najmä pelitických a drobových hornín v amfibolitovej fáciiPutiš, M., Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.. Patria k najrozšírenejšim regionálne premeneným horninám.
Zloženie a vlastnosti náhľad|Vzorka zvrásnenej pararuly z Rocky Mountain National Park v americkom štáte Colorado. Hlavnými minerálmi pararúl sú kremeň, živce, s vysokým podielom plagiklasu a sľudy, z ktorých zvyčajne prevláda biotit, pri vyššom stupni premeny môže obsahovať aj značný podiel aluminosilikátov ako je kyanit, andaluzit a sillimanit, tiež cordierit, staurolit a granáty. Podľa obsahu ďalších minerálov sa rozlišuje svorová pararula (s nízkym obsahom živcov), pararula grafitová, dvojsľudnádná, amfibolov-biotitová atď. Kinzigit je granátovo-grafitická pararulattp://www.geologie.estranky.cz prístup: 28.8.2008.
Výskyt
V Českom masíve tvoria pararuly hlavnú masu hornín moldanubika. Vyskytujú sa v Alpách, Schwarzwalde a inde. V Západných Karpatoch sú súčasťou veporického i tatrického kryštalinika, kde ide zväčša o pararuly s obsahom sillimanitu a granátu. Sú známe z Považského Inovca, Malej Fatry, vo Vysokých a Nízkych Tatrách, rovnako vystupujú v kryštaliniku Zemplínskeho ostrova. Plagioklasové pararuly vystupujú predovšetkým v Slovenskom rudohoríVladár, J., 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173.
Použitie Nemajú žiadne významné praktické použitie ani väčší ekonomický význam. Môžu sa využívať ako kamenná drvina a stavebný kameň.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Premenené horniny