Diabol tasmánsky (lat. Sarcophilus harrisii), prezývaný tasmánsky čert, je najväčší žijúci dravý (Boitard, 1841) vačkovec. Vzhľadom pripomína malého, ale nadmerne svalnatého a zavalitého psa. V súčasnosti už žije iba v Tasmánii, jeho kostrové pozostatky však možno nájsť prakticky po celej Austrálii. Diabol má povesť zákerného a extrémne zúrivého zvieraťa.
Výskyt Diabol tasmánsky sa v súčasnosti prirodzene vyskytuje iba v Tasmánii. Pred zhruba 400 rokmi žil aj na austrálskej pevnine.
Opis Je to najväčší žijúci mäsožravý vačkovec. Telo je zavalité. Srsť je prevažne čiernej farby, väčšinou s nepravidelnými bielymi škvrnami na hrudi a zadku.
Samce sú väčšie ako samice. Dĺžka tela môže byť 52,5 do 80 cm s 23 až 30 cm chvostom. Samce vážia 5,5 až 12 kg a samice vážia 4,1 až 8,1 kg. Veľkosť tela sa líši v závislosti od stravy a prostredia.
Správanie Sú to zvyčajne samotárske zvieratá. Aktívne sú predovšetkým cez noc. Stavajú si hniezda z kôry, trávy a listov, v ktorých sa nachádzaju počas dňa. Mladé jedince sa môžu stať korisťou orlov, sôv a kunovcov škvrnitochvostých. V prírode ho mohol občas uloviť aj dnes vyhynutý vakovlk tasmánsky.
Potrava Zvyčajne sa živí zdochlinami, no môže si uloviť aj vtáky, žaby, ryby, hmyz a jašterice. Strava sa výrazne líši podľa obývaného miesta. Zdochliny zjedia celé, vrátane kostí a srsti.
Rozmnožovanie Samice dosahujú pohlavnú dospelosť v dvoch rokoch, od vtedy sú plodné len raz ročne. Samce bojujú o prístup k samiciam na rozmnožovanie. Párenie prebieha v marci, na skrytých miestach. Gravidita je dlhá asi 21 dní, po ktorej vrhne zvyčajne 20 až 30 mláďat. Samica má však len 4 bradavky, takže vo vaku nie sú viac ako štyri mláďatá. Po asi 105 dní opustia vak a vážia zhruba pol kilogramu. Potom ešte zostanú 3 mesiace v nore, ktorú opúšťajú medzi októbrom a decembrom. Od januára sa stanú úplne samostatnými.
Ohrozenie Za normálnych okolností jeho populácia zahŕňa asi 150 000 jedincov, v súčasnosti je však decimovaná záhadnou epidémiou rakovinovej choroby, ktorá napadá ústa zvieraťa a postupne ju deformuje tak, že zviera nie je schopné prijímať potravu a zahynie. Príčina je zatiaľ neznáma, momentálne existujú tri teórie: chemická látka používaná ako pesticíd vírus – teória, že ide o vírusové ochorenie, sa nepodarilo preukázať, nebol ani objavený žiadny vírus, ktorý by mohol byť považovaný za pôvodcu… „prenosná rakovina“ – najnovšia teória, ktorá tvrdí, že sa rakovinové bunky zrejme prenášajú kontaktom v dobe párenia, kedy samci bojujú o samice, uchycujú sa v ranách a začnú sa množiť. V súčasnosti je táto teória uprednostňovaná. Obdobná „rakovina“ je tak isto známa z pohlavných orgánov psa domáceho.
Iné projekty
Referencie
Zdroj
Slovenský názov podľa knihy Zviera
Kategória:Kunovcovité Kategória:Ohrozené druhy