Eukaryoty (lat. Eukaryota; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú organizmy, ktorých bunky (tzv. eukaryotické bunky) majú hlavnú genetickú informáciu uloženú v bunkovom jadre izolovanom od okolitého prostredia (cytoplazmy) fosfolipidovou membránou. Eukaryoty zahŕňajú všetky mnohobunkové organizmy a niektoré jednobunkové organizmy, pričom väčšina ich diverzity je tvorená jednobunkovými organizmami.
V niektorých systémoch sa eukaryoty uvádzajú ako taxón. Tento taxón máva v súčasných systémoch najčastejšie priradenú taxonomickú úroveň doména (domínium).
V tradičných systémoch eukaryotom konkrétne zodpovedajú taxóny riasy, machorasty, cievnaté rastliny, huby a živočíchy v tradičnom ponímaní (t. j. prvoky a mnohobunkové živočíchy). Jednobunkové eukaryoty (t. j. jednobunkové riasy, jednobunkové huby a prvoky) sa v niektorých systémoch klasifikujú ako taxón protisty.
Opakom eukaryotov (v rámci bunkových organizmov) sú prokaryoty, t. j. eubaktérie a archeóny. Všetky prokaryoty sú jednobunkové organizmy.
Názvy Slovenské názvy tohto taxónu sú: eukaryotyeukaryoty. In: , eukaryontyeukaryonty. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 189, eukaryotáPIVKO. D. Zem - živý organizmus alebo zrod novej vednej disciplíny geofyziológie?. In: Mineralia slovaca 5/26/1994 , eukarya (eukaryá)BEŽO, M. et al. Metódy genetických technológií: praktikum. V Nitre: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, 2015, S. 6DŽUPA, K. Výživa a biologicky aktívne látky: liečivé rastliny - alternatíva pre smoothie nápoje. Bratislava: Herba, 2016, S. 256ŽIAROVSKÁ, J. et al. Genetika - výkladový slovník. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, 2013 (názov je uvedený na veľa rôznych stranách knihy), eukaryontné/eukaryotické organizmyeukaryontný. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online, pravé jadrové organizmyBUMERL, J. et al. Biológia 1 pre stredné poľnohospodárske technické školy... Bratislava: Príroda 1984. S.30, jadrové organizmyLENOCHOVÁ, Mária et al. "Biológia pre 1. ročník gymnázia". 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. S. 63 (resp. nesprávnejaderný. in:IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovenčina bez chýb. Bratislava: Samo. 1998. S. 153 alebo staršie: jaderné organizmyŠVIHRA, J. Biologické základy rastlinnej výroby. Nitra: Vysoká škola poľnohospodárska, 1992, S. 156SEKERKA, V. Súčasné koncepcie vzniku života na Zemi. in: Filozofia 3/1988. S. 319HAINER, V., NOVACKÝ, J. M. Zdravoveda pre učiteľské ústavy. Praha: Československá grafická Unia, 1935, S. 69), jadrovce. Zriedkavé názvy sú: jadrovéLENOCHOVÁ, M. et al. Biológia - experimentálny učebný text pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: SPN, 1979, S. 98, nukleárne organizmyNĚMEC, B., PASTÝRIK, Ľ. Všeobecná botanika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, S. 57, karyontyNĚMEC, B., PASTÝRIK, Ľ. Všeobecná botanika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, S. 55, 57 (a mnohé ďalšie strany), karyonta, nukleobiontyŠTEFANOVIČ, J., HANZEN, J. Lexikón lekárskej bakteriológie. 2013, S. 59 .
Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: Eukaryota (Eucaryota) [o autoroch pozri nižšie], Eukaryonta [Fott, 1956FOTT, B. Sinice a řasy. 1956. S. 10 ] (Eucaryonta [?Bock, 1962BOCK, W. Systematics of Dichotomy and Evolution. Geological Center, 1962]), Eukaryotae [Traub, 1971] (Eucaryotae [Traub, 1963TRAUB, H. P. New Kingdoms, Subkingdoms and Phyla of Organisms. Plant Life 27: I41-I44. I971 Willdenowia, Bd. 7. 1973. S. 221 ]), Eukarya [Nickrent a Soltis, 1995Nickrent, Daniel. (1995). A Comparison of Angiosperm Phylogenies from Nuclear 18S rDNA and rbcL Sequences. Annals of the Missouri Botanical Garden. 82. 208. 10.2307/2399878. ] (Eucarya [Woese et al., 1990]), Karyonta [Němec, 1929NĚMEC, B. Úvod do všeobecné biologie. Praha: O. Štorch-Marien (Aventinum), 1929, S. 79] (Caryonta [Novák, 1969NOVÁK, V. Historický vývoj organismů. 1969. S. 82]), Eucytota [Jeffrey, 1971JEFFREY, C. Thallophytes and Kingdoms - A Critique. Kew Bull 25 (2) 1971, pp. 291-299], Karyobionta (CaryobiontaSvensk naturvetenskap: Statens naturvetenskapliga forskningsråds årsbok, 1967, zv. 20. S. 199 ), NukleobiontaSTRASSBURGER, E., FITTING, H. Handbuch der Botanik für Hochschulen. 1951, S. 301 (Nucleobionta), Cellulata (v užšom zmysle)NĚMEC, B. Ottův slovník naučný nové doby: dodatky v Velikému... 1930. S. 403 , pre eukaryotické rastliny aj: Plantae euplastidae [Pascher, 1931PASCHER, A. Systematische Übersicht über die mit Flagellaten in Zusammenhang stehenden Algenreihen und Versuch einer Einreihung dieser Algenstämme in die Stämme des Pflanzenreiches. Beihefte zum Botanischen Centralblatt. Zweite Abteilung 48 1931. str. 317–332].
Ako prvý eukaryoty pomenoval Édourd Chatton v roku 1925 francúzskym slovom EucaryotesCHATTON, É. Pansporella perplexa, amoebien à spores protégées parasite de daphnies. Réflexions sur la biologie et la phylogénie des protozoaires. Annales des Sciences Naturelles, Zoologie, Série 10 VIII: 5–84. S. 76, 77. Latinský ekvivalent tohto Chattonovho tvaru v podobe Eukaryota ako prvý uvádza pravdepodobne Cecil A. Hoare v roku 1949HOARE, C. A. Handbook of Medical Protozoology. 1949. S. 4 , resp. najneskôr Fott 1971FOTT, B. Algenkunde. G.Fischer. 1971. S. 14 . Latinský ekvivalent Chattonovho tvaru v podobe Eucaryota sa objavuje najneskôr v rokoch 1959/1960Evolution After Darwin: The evolution of life. Papers presented at the University of Chicago Darwin centennial celebration in November 1959. University of Chicago Press. 1960. S. 201-207 Mcgraw-hill Encyclopedia Of Science And Technology Vol. 10. 1960. S. 320 .
Charakteristika
Bunky eukaryotov obsahujú menšie štruktúry, organely, ktoré sú tiež obalené fosfolipidovými membránami, preto ich nazývame organely endomembránovej sústavy. Okrem jadra sú to napríklad mitochondrie, plastidy a ďalšie. Toto je jedným z hlavných znakov, ktorým sa odlišujú od organizmov s jadrom neobaleným membránou, tzv. prokaryotov. Ďalším rozdielom medzi prokaryotmi a eukaryotmi je v ich ribozómoch (malých organelách slúžiacich na syntézu bielkovín): Cytoplazmatické ribozómy eukaryotov sú väčšie a ťažšie ako ribozómy prokaryotov. Ribozómy eukaryotov v plastidoch a mitochondriách sú však veľkosťou a hmotnosťou podobné ribozómom prokaryotov. Táto skutočnosť je jedným z dôkazov podporujúcich endosymbiotickú teóriu vzniku eukaryotických organizmov. Ďalší zásadný odlišný znak prokaryotov a eukaryotov je, že dedičná látka eukaryotov (DNA) je naviazaná na bázické bielkoviny.
Podľa často uvádzanej endosymbiotickej teórie vznikli eukaryotické bunky evolučne z prokaryotických buniek. Eukaryoty dosiahli od svojho vzniku pred 1,8 až 1,3 miliardami rokov značné množstvo foriem a patria medzi ne najväčšie organizmy na Zemi. Z taxonomického hľadiska ide spravidla o jednu zo základných skupín živých organizmov. Tradične sa členili na tieto základné taxóny: prvoky, chromista, rastliny, huby a živočíchy. Aktuálne sa však užíva fylogenetická klasifikácia podložená molekulárnymi dátami.
Eukaryotická bunka
Bunky eukaryotov majú priemerne desaťkrát väčšie (lineárne) rozmery než bunky prokaryotických organizmov. Väčšina eukaryotických buniek vrátane napr. telesných buniek človeka je však stále príliš malá na to, aby sa dala pozorovať voľným okom. Najmenšie eukaryotické bunky má zelená riasa Ostreococcus tauri, a to približne jeden mikrometer, tzn. sú menšie ako napr. bunka baktérie Escherichia coli. Iné eukaryotické bunky, napríklad niektoré mnohojadrové bunky vo vnútri tiel veľkých živočíchov (ako napr. niektoré nervové bunky), dosahujú zase obrovské rozmery, sú však neschopné samostatnej existencie. Pokiaľ sa však zameriame na najväčšiu bunku schopnú samostatnej existencie, existujú aj mimoriadne veľké jednobunkové organizmy. Veľmi veľká (až jeden meter) je jednobunková zelená riasa rodu Caulerpa. Mnohojadrové plazmódiá prvokov, ako je Physarum polycephalum, môžu tiež dosahovať veľkosť niekoľko metrov – boli zaznamenaní jedinci vo vnútri tiel veľkých živočíchov s plochou .
Stavba bunky Bunky eukaryotov sú veľmi odlišné od prokaryotickej bunky nielen v otázke veľkosti, ale vykazuje značné rozdiely aj po štruktúrnej stránke. Na rozdiel od prokaryotov sú komplexnejšie a tzv. kompartmentalizované, teda rozdelené na jednotlivé kompartmenty („oddelenia“). Obsahujú napríklad pravé jadro obklopené dvojitou membránou, ktorá oddeľuje DNA od okolitých častí bunky. Ďalším výrazným znakom je endomembránový systém, čiže skupina organel taktiež obalených membránou. K týmto patrí hlavne endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, lyzozómy či mitochondrie, prípadne funkčné deriváty mitochondrií (hydrogenozómy, mitozómy). Obsahujú tiež tzv. cytoskelet, čo je akási vnútorná kostra bunky zaisťujúca pohyb buniek a vnútorný transport; plní tiež dôležité funkcie pri delení buniek. Nemenej dôležitou súčasťou sú ribozómy, u eukaryotov tzv. 80S (toto číslo udáva čas, za ktorý prebehne sedimentácia ribozomálnej makromolekuly pri jej ultracentrifugácii). náhľad|upright=1.5|Schematický model eukaryotickej bunky: 1 – jadierko; 2 – jadro; 3 – ribozóm; 4 – vezikul; 5 – drsné endoplazmatické retikulum; 6 – Golgiho aparát; 7 – cytoskelet; 8 – hladké endoplazmatické retikulum; 9 – mitochondria; 10 – vakuola; 11 – cytoplazma; 12 – lyzozóm; 13 – centriola Okrem vyššie uvedených štruktúr, ktoré sú prítomné takmer vo všetkých eukaryotických bunkách, sa v mnohých skupinách eukaryotov vyvinuli aj iné špecifické organely, napríklad plastidy u rastlín a mnohých protíst. Na rozdiel od mitochondrií sa plastidy vyvinuli u niekoľkých, často nepríbuzných skupín eukaryotov. Tzv. primárne plastidy pochádzajú zo siníc a vznikli pravdepodobne len raz, a to u rastlín, ktoré v širšom poňatí zahŕňajú nielen zelené rastliny (Viridiplantae), ale aj červené riasy (Rhodophyta), glaukofyty (Glaucophyta) a tiež skupinu Rhodelphidia, ktorej zástupcovia sa však živí heterotrofne. Plastidy u iných druhov fotosyntetizujúcich eukaryotov vznikli predovšetkým sekundárnou endosymbiózou, teda pohltením jednej z pôvodných skupín rastlín.
Obzvlášť u rôznych jednobunkových eukaryotov poznáme veľa ďalších unikátnych organel: vystreľovacie či vymršťovacie útvary (tzv. trichocysty), prichytávacie organely (rôzne stonky a prísavky), sťažiteľné, potravné a iné vakuoly, a podobne. Na pohyb zase slúžia rôzne bičíky a brvy (pozri kapitola pohyb). Úplne samostatnou kapitolou je anatómia mnohobunkových organizmov (pozri anatómia rastlín, anatómia živočíchov, anatómia húb).
Životné prejavy Metabolizmus
Metabolické pochody výrazne ovplyvňuje už väčšia veľkosť eukaryotickej bunky, ktorá značne zvyšuje pomer objemu a plochy bunky. V podstate rozoznávame u eukaryotov dva druhy výživy: obligátnu fotoautotrofiu u rastlín a iných fotosyntetizujúcich organizmov a obligátnu chemoheterotrofiu u živočíchov, húb a iných organizmov živiacich sa organickým materiálom. Organizmus, ktorý dokáže využívať oba tieto základné typy výživy (napr. mnohé červenoočká), sa označuje termínom mixotrofný. Nájdeme však aj drobné odchýlky od klasických spôsobov získavania živín a energie. Napríklad niektoré prvoky a huby dokážu metabolizovať aj bez prístupu kyslíka.
Rozmnožovanie V rozmnožovaní (reprodukcii) eukaryotov hrá veľkú úlohu nepohlavné rozmnožovanie, ale evolučne unikátna je zrejme schopnosť rozmnožovať sa pohlavne (sexuálne). Pomerne často dochádza k pravidelnému striedaniu pohlavného a nepohlavného rozmnožovania, čiže k tzv. rodozmene (metagenézia). Len u niektorých protíst, ako Choanoflagellata, Euglenoidea, Trichomonadida a väčšina Arcellinida, nebola sexuálna reprodukcia doteraz pozorovaná a o jej existencii môžeme len špekulovať.