Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.
Mylonit možno charakterizovať ako súdržnú horninu s rozoznateľnou foliáciou, možným výskytom porfyroklastov alebo litických úlomkov, ktorá je charakteristická intenzívnou syntektonickou redukciou zŕn pôvodnej horniny a súčasným procesom rekryštalizácie, ktorá veľkostne neprekračuje pôvodnú zrnitosť horniny.Hók, J., 2006, Mylonit a blastomylonit. in Plašienka, D., 4. výročný predvianočný seminár Slovenskej geologickej spoločnosti, Mineralia Slovaca, 38, 2, s. 3-4
Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.
Vznik Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri deformačnej metamorfóze. Na rozdiel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundyPutiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizáciiKrist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.. Mylonity a kataklazity sú však v prírode bežne zastupujúce sa horniny, a to nielen pozdĺž zlomov a strižných zón. K vzniku mylonitov môže dochádzať napr. i vo vysoko deformovaných ramenách vrás.Putiš, M., 1993: Petrotektonika. Univerzita Komenského, Bratislava, 126 s.
Rozdelenie Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.
Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov). Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...
Výskyt Mylonity bežne sprevádzajú duktilné strižné zóny. V Západných Karpatoch sú známe napr. z oblasti hrádockej línie v Považskom Inovci, alebo z Tatier.
Využitie
Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).
Referencie
Iné projekty .
Kategória:Premenené horniny