náhľad|Antropometrické dĺžkové miery prirovnané k ľudskému telu Siaha je názov mnohých najmä dĺžkových, ale aj plošných, priestorových alebo hmotnostných mier.siaha. In: Encyklopédia Slovenska V RŠ. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. s. 230.
Názvy v iných jazykoch angličtina: fathomsáh. In: arabčina: bá’ čeština: sáh čínština: čang (starší prepis: chang)REISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 34. dánčina a nórčina: favn francúzština: toise, brasse, canneheslá toise, brasse, canne. In: gréčtina (starovek): ὀργυιά/ὄργυια (prepisy: orgyia, orguia, orgyiá) alebo ὀργυιή (prepisy: orgyié, orguié)REISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 88. holandčina: vadem, vaam chorvátčina: hvat inkský jazyk: rikra, cota-k’aspi japončina: ken (staršie: keng, inck)REISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 62., hiro latinčina (pre strednú Európu alebo starovekeké Grécko; starorímsky ekvivalent neexistoval): orgia, orgyaorgia. In: Allgemeine Encyclopädie für Kaufleute und Fabrikanten so wie für Geschäftsleute überhaupt: oder, Vollständiges Wörterbuch. Leipzig: Verlag Otto Wigand, 1838. dostupné online s. 613.Quadrata orgyia. In: , ojedinele aj amplexusamplexus. In: maďarčina: ölöl. In: mjanmárčina: la(e)nREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 19. nemčina: Klafter, FadenKlafter. In: Faden. In: REISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 73, 102. polština: sążeń, siąg portugalčina: braça, jardabraca. In: ruština: sažeň srbčina: chvat (starší prepis aj: khvat)REISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 64. sumerčina: gi španielčina: braza, estado, toesa, (námorná:) bracaREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 96., (v Amerike:) brazadasáh. In: , canacanne. In: švédčina: famn taliančina: tesa, canna thajčina: wa(h)
Dĺžková miera Ako jednotka dĺžky má siaha zodpovedať rozpätiu roztiahnutých ramien od špičiek prstov po špičky prstov. Vyskytovala sa už v starovekom Egypte, Mezopotámii a v starovekom Gréckufathom. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8..
Na Slovensku (v Uhorsku) sa do roku 1874 (zavedenie metrického systému) používali najmä tieto siahy (všetky sa delili na 6 stôp): viedenská siaha = 1,89648 m bratislavská siaha = 1,9010 m banskoštiavnická siaha (banská siaha, banskomestská siaha) = 2,0220 m Okrem toho existovala kráľovská siaha (lat. amplexus regius/amplexus regalis/orgia regia; = 16 kráľovských stôp) = 3,056 alebo 2,5-3 m (napr. 2,98 m).
Niektoré zahraničné siahy: Arábia: bá’ = 3 m Českosáh. In: Malá československá encyklopedie V PomS. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 487488.: Čechy: stredovek: (staro)český sáh = 1,7928 m raný novovek: český sáh = 1,7742/1,778/1,7775/1,7777 m od roku 1765 sa používala viedenská siaha Morava: sáh = 1,775 m Sliezsko: sáh = 1,736 m Čína: čang = 3,2 m Dánsko a Nórsko: favn = 1,883 mREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 37, 79. FrancúzskoREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 46, 48.heslá toise a brasse. In: : pôvodne: veľa rôznych lokálnych hodnôt pre toise a canne (pozri http://sizes.com/units/toise_local.htm) 1766 -1812: toise de Paris/ toise de Pérou/ toise d‘ordonnance = 1,949 m 1812 - 1840: toise usuelle / toise métrique = 2 m brasse = a) 1,624 m (19. stor.), b) synonymum slova toise Grécko (starovek): orgyia (orgyié) = a) 1,776 m, b) 1,850 m, c) 1,85136 m Holandsko: vadem (vaam) = 1,699 mREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 79. Chorvátsko, Srbsko: hvat (srbsky: chvat) = viedenská siaha Inkovia: rikra = 1,62 m Japonsko: ken = 1,82 m Maďarsko: ako na Slovensku Mexiko: braza (toesa, estado) = 1,677 mREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 72. Mjanmarsko: la(e)n = 1,941 m Nemecko - napr.: Bavorsko: Klafter = 1,7512 m Berlín, Prusko: Klafter (Faden) = 1,8831 m Darmstadt: Klafter = 2,5000 m Gdansk: Klafter (Faden) = a) 1,7213 m, b) ako Berlín Hamburg: Klafter (Faden) = 1,7189 m Lipsko: Klafter = 1,6959 m Weimar: Klafter = 1,6919 m Paraguaj: toesa = 1,677 mREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 82. Peru: braza (toesa) = 1,69 m PoľskoREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 83.: sążeń staropolski (staropoľská siaha) = 1,787 m sążeń nowopolski (novopoľská siaha) = 1,728 m Portugalsko: braça (jarda) = 2,2 m Rakúsko: Klafter (Wiener Klafter) = viedenská siaha Rusko: sažeň (ruská siaha, kulač) = 2,1336 mREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 92. Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké: fathom (morská siaha) = 1,8288 m (staršie existovali aj ďalšie dva fathomy: 1,6764 m a 1,524 m)REISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 25. Sumeri: gi (trstina) = cca. 3 mREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 54. Španielsko: braza (estado, toesa) = 1,672 m cana = 1,552 m Švajčiarsko: do roku 1838 (rôzne veľkosti podľa kantónu), napr. 2,6 - 2,9 m alebo 1,95 m alebo 1,8-2,6 m alebo 3 m. od roku 1838/1851: Klafter/toise/tesa = 1,8 m Švédsko: famn = 1,78 mREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 99. Taliansko - napr.:REISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 58. Neapol: canna = a) 2,0961 m, b) 2,646 m, c) mnohé ďalšie Rím: canna = a) 1,9920 m, b) 2,23425 m, c) 1,250 m Toskánsko: canna (pertica) = a) 2,9180 m, b) 2,332 m Palermo: canna = 1,9423 m Turin: tesa = 1,7126 m Thajsko: wa(h) = 1,981 mREISENAUER, Roman, ed. aj. Co je co?: příručka pro každý den. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Pressfoto, 1982. s. 104.
Plošná miera Siaha môže byť aj plošná miera (tzv. štvorcová siaha). Napríklad v habsburskej monarchii (vrátane Uhorska) existovala tzv. viedenská štvorcová siaha = 3,5966 m², ktorá bola uvedená aj v tereziánskom urbáre. Ďalej napríklad existovala banská štvorcová siaha = 4,10 m².
Priestorová miera Používala sa aj ako merná jednotka na drevo (tzv. priestorová siaha). Obyčajne ide o priestor dlhý 1 (dĺžkovú) siahu a vysoký 1 (dĺžkovú) siahu, ale jeho šírka sa rôzni podľa regiónu. Napríklad v Uhorsku bolo priestorová siaha priestor s výškou a dĺžkou jednej (dĺžkovej) siahy, ale šírkou iba 1/2 (dĺžkovej) siahy. Jej objem bol . Skutočná hmota dreva predstavovala asi ..
Iný príklad je Haiti, kde bola siaha priestorová merná jednotka na akékoľvek účely; jej veľkosť bola 8 m³.
Hmotnostná miera Okrem toho sa používala v Uhorsku aj ako jednotka na seno s hmotnosťou asi 30 centárov (pričom 1 centár = 56,1229 až ).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Fyzikálne jednotky