Západný front v priebehu druhej svetovej vojny existoval v dvoch obdobiach od septembra 1939 do júla 1940. Následne boli pozemné boje prerušené až do 6. júna 1944, kedy sa uskutočnilo vylodenie v Normandii. Dejisko bojov v priebehu rokov 1944 - 1945 býva tiež označované ako druhý front. Boje v Európe skončili po kapitulácii nemeckých vojsk v máji 1945. V počiatočnom období na konci roku 1939 panoval na fronte relatívny pokoj. Mobilná vojna sa začala až na jar 1940 a skončila sa bleskovou porážkou Francúzska. V nasledujúcom období sa boje na západnom fronte obmedzili hlavne na leteckú a námornú vojnu. Po vylodení v Normandii mali Spojenci strategickú prevahu a viedli útočné operácie. Výnimkou bola najmä bitka o Ardeny, kedy sa Nemcom podarilo na krátko rozvinúť protiútok.
Predohra k vojne
Francúzsko a Spojené kráľovstvo, víťazi prvej svetovej vojny, sa spočiatku pokúšali uspokojiť Hitlerove Nemecko politikou ústupkov. Potom, čo Hitler zlikvidoval nepohodlné Česko-Slovensko a obsadil Rakúsko, začali jeho ambície a agresívne plány narastať, čo sa prejavilo hlavne na jar a v lete 1939, kedy začal stupňovať svoje požiadavky smerom k Poľsku. Západné demokracie ale ani Poľsko neboli ochotné rokovať o spojenectve so Sovietskym zväzom. Aj preto sa Stalin nakoniec rozhodol dohodnúť s NemeckomR.L. Sommer, Atlas of World War II. Barnes & Noble Books, New York, 2000, s. 14 – 15.
1939 – 1940: Úspechy vojsk Osi Čudná vojna
Napriek svojim záväzkom sa prvých 6 mesiacov vojny medzi západnými demokraciami a nacistickým Nemeckom nieslo na súši v znamení nevýznamnej pozičnej vojny, ktorú neskôr po vojne nazvali príznačne čudná vojna.
Zatiaľ čo väčšina nemeckých jednotiek bojovala v Poľsku, jeho západnú hranicu, tzv. Siegfriedovu líniu bránili podstatne menšie sily. Na opačnej strane, vyčkávali francúzske a britské jednotky vo svojich pozíciách na Maginotovej línii. Francúzi pevne verili, že táto opevnená línia tiahnúca sa od hraníc s Švajčiarskom po hranice s Belgickom ich bezpečne uchráni pred nemeckým úderom. Prílišné spoliehanie sa na tento opevnený systém ako aj podcenenie nebezpečenstva nemeckého útoku cez Belgicko sa im neskôr vypomstilo.
Západní Spojenci, ako sa koalícia Francúzska a krajín britského spoločenstva označovali, najprv prikročili k urýchlenému vyzbrojovaniu, za značnej pomoci USA, ktoré v tej dobe stáli mimo konfliktu ako neutrálna krajina. Nemecko sa od začiatku pokúšalo narúšať námornú dopravu, hlavne dovoz vojenského materiálu medzi Amerikou a Spojencami v Európe, čím sa začala druhá bitka o Atlantik.
Škandinávia
Boje medzi západnými Spojencami a Nemeckom v severnej Európe sa začali 9. apríla 1940 potom, čo Nemecko pre zabezpečenie dodávok železnej rudy zo Švédska cez Nórsko prepadlo Dánsko a Nórsko. Kým Dánsko bolo obsadené v priebehu jedného dňa, boje v Nórsku boli komplikovanejšie, pretože Spojenci už predtým plánovali vylodenie v tejto oblasti. Spojenci boli nakoniec z Nórska nútení v júni ustúpiť, nemecké námorníctvo Kriegsmarine však utrpelo ťažké straty rovnako ako nemecké výsadkové jednotky. Nemci si však zabezpečili bezpečnú cestu pre železnú rudu, čo bolo pre pokračovanie vo vojne veľmi dôležité.
Boje v Beneluxe a vo Francúzsku
V máji 1940 Nemci zaútočili na Francúzsko. Napriek tomu, že nemecké sily neboli väčšie, vojská Francúzska, Belgicka a britského expedičného zboru boli nemeckou taktikou bleskovej vojny (tzv. Blitzkriegu) zaskočené. Bitka o Francúzsko mala rýchly a nečakaný spád. Nemci zaútočili aj na neutrálne Holandsko, Belgicko a Luxembursko. Nemecký plán útoku bol pripravený generálom von Mansteinom. Útokom cez hornatý región Arden na Belgicko-Luxembursko-Francúzskom pomedzí Nemci úplne zaskočili svojho protivníka a prenikli pomerne hlboko do jeho vnútrozemia. Oblasť bola pomerne slabo bránená pretože sa podpokladalo, že tu v hornatom teréne nebude nasadenie obrnených jednotiek možné. Nemci sa následne stočili na severozápad a postupovali k mestu Calais, čím postupne odrezali väčšiu časť britských a francúzskych pohyblivých síl, ktoré sa snažili zadržať nemecký postup v Belgicku. Časti týchto vojsk sa síce podarilo uniknúť zničeniu ústupom cez prístav Dunkerque počas záchrannej operácie Dynamo, prišli však o takmer všetku výzbroj. Francúzske vojská, ktoré boli počas operácie evakuované do Británie sa urýchlene vrátili cez Normandiu do vlasti, ale Nemci zatiaľ prenikli hlboko do vnútrozemia. Francúzsko 22. júna 1940 kapitulovalo, boje si dovtedy vyžiadali 90 000 mŕtvych a 200 000 ranených Francúzov.
Bitka o Britániu
Spojené kráľovstvo ostalo v boji proti nacistickému Nemecku v Európe osamotené, ale odmietalo rokovať o mieri. Nemci po neúspechu možnosti rokovania o separátnom mieri pripravovali plány na inváziu na Britské ostrovy, tzv. operáciu Seelöwe. Úspešnému vylodeniu však muselo predchádzať oslabenie britského námorníctva a letectva, čo sa mohlo podariť iba nadobudnutím leteckej prevahy nad vzdušným priestorom ostrovov. Nemecké letectvo (Luftwaffe) následne rozpútalo leteckú kampaň, ktorej sa postavili britské vzdušné sily (Royal Air Force). Napriek tomu, že situácia počas bojov pre Britániu niekedy vyzerala veľmi zle, Nemcom sa nepodarilo zničiť britské letectvo ani oslabiť jeho námorné sily. K invázii do krajiny nikdy nedošlo. Namiesto toho sa nemecké velenie sústredilo na iné bojiská v južnej a východnej Európe a v severnej Afrike.
1941 – 1943 27. decembra 1941 zaútočili britské jednotky Commandos na Nemcami okupované nórske ostrovy Vaagso a Maaloy, v oblasti medzi Trondheimom a Bergenom. Cieľmi útoku známeho ako operácia Archery bolo prinútiť Nemcov držať na nórskom pobreží väčšie množstvá jednotiek a uľahčiť tak situáciu na východnom fronte. Napriek pomerne malému rozmeru akcie a relatívne malým škodám spôsobeným na pobreží, táto akcia prinútila nemecké velenie držať v tejto oblasti jednotky o sile troch divízií.
O podobnú akciu sa britské velenie pokúsilo v lete 1942 na francúzskom pobreží. 19. augusta 1942 sa Commandos v spolupráci s kanadskými jednotkami vylodili pri meste Dieppe. Operácia Jubilee, ako znel krycí názov útoku, však nebola dostatočne utajená a kanadské jednotky na pobreží narazili na tvrdú obranu, ktorá im zabránila v prieniku z pláží. Padlo asi 1 000 Kanaďanov, ďalších 2 300 bolo zajatých.
Neúspech tejto operácie, spolu so zlými skúsenosťami Britov s podobnými veľkými vyloďovacími operáciami počas prvej svetovej vojny, viedol k dlhým prípravám nadchádzajúceho vylodenia do západnej Európy.
Druhý front (1944 – 1945)
Sovietsky zväz naliehal na západných Spojencov, aby urýchlene otvorili západný front, ktorý by donútil nacistické Nemecko rozdeliť svoje sily a brániť sa na dvoch frontoch súčasne. Západní Spojenci si boli vedomí, že je dôležité otvoriť druhý front, vyčkali preto na vhodný okamih, až ich jednotky nadobudli potrebnú silu na uskutočnenie úspešného vylodenia na pobreží Francúzska.
Operácia Overlord
right|thumbnail|250px|Plán útoku Spojencov cez Deň-D. 5. júna 1944 vo večerných hodinách začali nad cieľovou oblasťou v Normandii vyskakovať výsadkári, ktorých úlohou bolo obsadiť mosty, strategické križovatky a dopravné uzly, a pozdržať prísun nemeckých posíl do oblasti. V Deň-D, 6. júna 1944, v skorých ranných hodinách začali západní Spojenci hlavne Američania, Briti a Kanaďania obojživelné vylodenie známe ako operácia Overlord, počas ktorej malo dôjsť k vytvoreniu západného frontu na plážach v Normandii. Po počiatočných problémoch s vylodením na niektorých plážach sa Spojencom podarilo preraziť nemecké opevnenia na pobreží a začali rýchlo postupovať do vnútrozemia, kde sa spojili s jednotkami výsadkárov. Po stabilizácii situácie a preskupení vojsk Spojenci začali operáciu Cobra, ktorej cieľom bolo prebojovať sa do vnútrozemia.
Hitler sa z útoku na Francúzsko spamätal pomerne neskoro. Najprv nedovolil maršalom Rommelovi ani von Rundstedtovi, aby koncentrovali svoje sily na zničenie alebo zastavenie postupu vojsk z pláží všetky sily, a potom v momente, keď bolo najvhodnejšie začať s ústupom z oblasti a budovaním obrany za riekou Seinou nariadil útok hlavnými silami pri Mortain. thumb|Pláž Omaha po úspešnom obsadení. V tej istej dobe bola na južnom slabšie bránenom pobreží Francúzska uskutočnená obojživelná operácia Dragoon. Spojenci tak vytvorili ďalší menší front, ktorý sa čoskoro nadviazal kontakt s vojskami postupujúcimi zo severu z Normandie. Veľká časť nemeckých vojsk sa nakoniec dostala do obkľúčenia, ktoré sa pri meste Falaise uzavrelo medzi silami postupujúcimi z juhu i severu. Pri bojoch o koridor pri Falaise a v následnom obkľúčení Nemci stratili 50 000 mužov. Väčšina Francúzska tak bola do začiatku jesene postupne oslobodená spod nemeckej okupácie.
Po operácii Overlord prúdila väčšina zásob pre celý front cez normandské pláže, keďže sa Spojencom nepodarilo obsadiť Brest, Cherbourg ani Calais pred tým, ako Nemci zničili ich prístavné zariadenia. Potom, čo sa však front vzdialil vyše začínalo byť zásobovanie komplikované. Až neskôr sa Spojencom podarilo preniknúť do Belgicka a obsadiť Antverpy s nepoškodenými prístavnými zariadeniami, pre ich použitie ako zásobovacej základne však bolo potrebné vyčistiť estuár rieky Šeldy. Po troch týždňoch bojov v ústí Šeldy sa to nakoniec podarilo.
Operácia Market Garden
thumb|right|Britskí výsadkári pri Arnheme. Kvôli nedostatku zásob na strane Spojencov a narušenej nemeckej obrane išlo o čas. Britský maršal Bernard Montgomery navrhol veleniu plán výsadkovej operácie, ktorej cieľom malo byť obsadenie mostov a vytvorenie koridoru na ceste za Rýn v Nemcami okupovanom Holandsku. Išlo o odvážny ale riskantný a pomerne ľahkovážny plán. Výsadkové jednotky mali držať pozície pozdĺž koridoru do doby, kedy sa k nim po zemi priblížia motorizované jednotky. Účelom tejto operácie bolo umožniť Spojencom pokračovať v rýchlom dobývaní Nemecka.
Operácia Market Garden bola najväčšia výsadková operácia v ľudských dejinách, ktorá sa začala 17. septembra 1944 výsadkom troch (jednej britskej a dvoch amerických) divízií a poľskej výsadkovej brigády pri holandských mestách Arnhem a Nijmegen. Operácia začala dobre a niektoré jednotky dosiahli stanovené ciele, ale následný postup britských obrnených jednotiek bol oveľa pomalší, než sa očakávalo a nakoniec sa zastavil. Jednotky výsadkárov, hlavne britskej 1. výsadkovej divízie, ktorá bola zhodená najhlbšie v nepriateľskom území sa postupne dostávali do veľmi ťažkej situácie a bola postupne vyradená z bojov. Nemcom sa podarilo udržať dôležité mosty v Arnheme, čo spolu s pomalým postupom britských tankových jednotiek viedlo k rozplynutiu predstáv o rýchlom ukončení vojny.
Siegfriedova línia
Po operácii Market Garden sa boje na západnom fronte upokojili a Spojenci krok za krokom postupovali k nemeckému opevneniu v podobe Siegfriedovej línie (alebo Westwall), ktorý chceli preraziť a nasledovne preskočiť Rýn. Na začiatku septembra začali krvavú vojenskú operáciu v oblasti Hürtgenského lesa, v priebehu ktorej Američania začali pomaly postupovať cez silne bránené pozície Nemcov.
Bitka o Ardeny
right|thumb|Americkí vojaci počas bitky v Ardenách, január roku 1945. Bitka o Ardeny bola posledná nemecká protiofenzíva, ktorá mala za úlohu donútiť západných spojencov rokovať o mieri s Nemeckom útokom ktorého cieľom mali byť Antverpy. Nemci využili zlý prístupový terén v oblasti Ardenského lesa spojeného so zlým počasím, ktoré nedovolilo Spojencom plne nasadiť svoje bojové kapacity (prevažne letectvo). Keďže Spojenci útok na tomto úseku vôbec neočakávali, boli v oblasti sústredené iba slabšie sily alebo jednotky, ktoré po predošlých ťažkých bojoch boli prevelené do tohto úseku frontu na odpočinok a potrebovali doplniť stavy.