thumb|Ostrihomská bazilika Ostrihomské arcibiskupstvo bolo prvé a hlavné arcibiskupstvo v Uhorsku so sídlom v Ostrihome. Prevažná časť jeho územia ležala na území dnešného Slovenska a v časoch svojho najväčšieho územného rozmachu, do roku 1776, zaberala asi 80 % jeho rozlohy.
Pre obdobie po roku 1918 pozri: Trnavská apoštolská administratúra – územie, ktoré sa stalo súčasťou Česko-Slovenska, neskôr Slovenska Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza – územie, ktoré zostalo časťou Maďarska
Dejiny Arcibiskupstvo založil sv. Štefan roku 1000 a podriadil jej všetky ostatné biskupstvá Uhorska.
Ostrihomská arcidiecéza po pripojení severného Slovenska k Uhorsku zaberala celé Nitrianske kniežatstvo. Okolo roku 1110 bolo obnovené biskupstvo v Nitre, pričom mesto Nitra bolo skoro úplne obklopené Ostrihomským arcibiskupstvom a bola spojená len úzkym pásom so svojím územím, ktoré zaberalo väčšiu časť Trenčianskej stolice. Okrem tohto územia a územia Šariša, Zemplína a Abova, ktoré patrili do Jágerského biskupstva, zaberala celé územie Slovenska.
Ani po vzniku nového Kaločského arcibiskupstva nestratil Ostrihom svoje prvenstvo. V roku 1279 získavajú ostrihomskí arcibiskupi titul Primas Hungariæ (prímas Uhorska), čiže hlava katolíckej cirkvi v Uhorsku. Od 13. storočia boli ostrihomskí arcibiskupi aj dedičnými županmi Ostrihomskej stolice. Od roku 1715 získavajú titul kniežaťa svätej rímskej ríše, odvtedy používajú titul knieža-prímas (po maďarsky hercegprímas).
V roku 1543, v dôsledku tureckého nebezpečenstva, sa sídlo arcidiecézy a kapituly prenieslo do Trnavy. V neskoršej dobe arcibiskup, vzhľadom na to, že plnil aj štátne povinnosti, sídlil v hlavnom meste Bratislave. Do Ostrihomu sa sídlo arcibiskupstva a kapituly vrátilo až v roku 1820 na príkaz arcibiskupa Alexandra Rudnaya.
V roku 1776 sa územie arcibiskupstva zmenšilo, keď na podnet Márie Terézie pápež Pius VI. z nej vyčlenil Banskobystrickú, Spišskú a Rožňavskú diecézu.
Po prvej svetovej vojne, rozpade Uhorska a vzniku Česko-Slovenska sa väčšina územia arcidiecézy dostala mimo hraníc Maďarska. Tá časť arcidiecézy, ktorá pripadla Česko-Slovensku, bola vyčlenená do samostatnej apoštolskej administratúry, ktorá podobne ako ostatné sufragánne biskupstvá bola podriadená priamo Svätej stolici. Formálne boli cirkevno-právne pomery doriešené až v roku 1977, keď vznikla na území Slovenska Trnavská arcidiecéza.
Od 31. mája 1993 sa zmenilo meno Ostrihomskej arcidiecézy na Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza.
Členenie arcidiecézy
Pôvodne arcidiecéza pozostávala z týchto archidiakonátov:
katedrálny nitriansky (vrátane pôvodne Turca a Oravy) šaštínsky tekovský hontiansky (vrátane Zvolena a Liptova) novohradský turniansky bratislavské prepošstvo spišské prepošstvo
Začiatkom 17. storočia v dôsledku tureckých výpadov, reformácie a rôznych stavovských povstaní pôsobilo na jej území len asi 100 farárov.
Koncom 19. storočia sa členila na tri vikariáty – ostrihomský, budapeštiansky a trnavský, 8 archidiakonátov, 46 dekanátov a 478 farností a na jej území pôsobilo približne 780 kňazov.
Zoznam arcibiskupov Ako prvý arcibiskup, sídliaci v Ostrihome (Cathedralis S. Adalberti) sa v dokumentoch spomína Dominik v rokoch 1000 až 1002.
Zoznam arcibiskupov (resp. administrátorov arcidiecézy) od roku 1526 až do roku 1918
Meno Menovanie Ukončenie funkcie PoznámkaPavol z Vardy (de Varda)1526† 12. október 1549arcibiskupJuraj Martinusius1551 kardinál, arcibiskupMikuláš Oláh1553† 14. január 1568arcibiskupAnton Vrančič (Vranchich, Verantius)17. október 1569† 15. jún 1573kardinál, arcibiskupMikuláš Telegdy1580 † 22. apríl 1586biskup, arcibiskupský vikárJán Kutaši (Kutassy)15871592biskup, arcibiskupský vikárJán Chereödy15921596biskup, arcibiskupský vikárŠtefan Fehérköy1596 arcibiskupJán Kutaši (Kutassy)15971601arcibiskupŠtefan Szuhay (Szuchai, zo Suchej)16021605biskup, arcibiskupský víkárFrantišek Forgáč (Forgách)4. júl 1607 † 16. október 1615kardinál, arcibiskupPeter Pázmaň, (Pázmány) S.J.28. október 1616† 19. marec 1637kardinál, arcibiskupImrich Lóši (Lósy)16371641arcibiskupJuraj Lipai (Lippay)16421666arcibiskupJuraj Selepčéni (Szelepchényi)16661685arcibiskupJuraj Sečéni (Széchényi)16851695arcibiskupLeopold Kolonič (Kollonich)16951707kardinál, arcibiskupChristián August v. Sachsen17071721prvý kardinál – knieža-prímas, arcibiskupImrich Esterházi (Eszterházy)17251745kardinál – knieža-prímas, arcibiskupMikuláš Čáki (Csáky)17511757arcibiskup – knieža-prímasFrantišek Barkóci (Barkóczy)13. máj 1761† 18. jún 1765arcibiskup – knieža-prímas Úrad prímasa bol neobsadenýJozef Baťán (Batthyány)20. máj 1776† 23. október 1799kardinál – knieža-prímas, arcibiskupKarol Ambróz Habsburg-Este24. júl 1808† 2. september 1809arcibiskup – knieža-prímas Úrad prímasa bol neobsadenýAlexander Rudnay Diviackonovoveský 17. december 1819† 13. september 1831kardinál – knieža-prímas, arcibiskup Úrad prímasa bol neobsadenýJozef Kopáči (Kopácsy) 20. december 1838 † 17. september 1847arcibiskup – knieža-prímasJán Hám 1848 1849menovaný arcibiskupom, ale zriekol sa úradu a vrátil sa do svojej starej diecézyJán Krstiteľ Scitovský 28. september 1849† 19. október 1866kardinál – knieža-prímas, arcibiskupJán Šimor 22. február 1867† 23. január 1891kardinál – knieža-prímas, arcibiskupKlaudius Vasari, O.S.B.13. december 18911. január 1913kardinál – knieža-prímas, arcibiskup;abdikoval na funkciu pre zlý zdravotný stavJán Černoch13. december 1912† 25. júl 1927kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Externé odkazy Zoznam ostrihomských arcibiskupov od 1000 do 1707 (po maďarsky) NÉMETHY, L. / Series parochiarum et parochorum archi-dioecesis strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV - rozsiahly zoznam farárov a farností ostrihom. arcibiskupstva do r. 1894 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Kategória:Uhorsko Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Dejiny Maďarska