thumb|Mokrade popri Morave Mokraď je trvalo alebo väčšinu času zamokrené územie tvoriace charakteristický ekosystém. Presná definícia je ale sporná, podrobnosti pozri nižšie.
Pôvod názvu V súčasnom (t.j. prevažne ekologickom) význame sa slovo začalo používať ako preklad amerického slova „wetland“, a to v 70. rokoch 20. storočia (v češtine toto používanie údajne konkrétne zaviedol prof. Jan Květ)Mokřady - ochrana a management ; Švehlásková, H. et al: Ekologické aspekty technické hydrobiologie, 2006 (Treba ale upozorniť na to, že tvrdenie, že „slovo“ mokraď vzniklo prekladom slova wetland alebo že je dokonca „novotvar“ je chybné, pretože slovo samotné existovalo už dávno predtým – pozri zdroje k poslednej vete tohto odstavca). Podobne tomu bolo napr. vo francúzštine, kde sa výraz zone humide/terre humide ako preklad anglického wetland začal používať koncom 60. rokov 20. storočiaCarbonnel, J.P.: Zones (ou milieux) humides, 1997 a v nemčine, kde sa výraz Feuchtgebiet používa od 70. rokoch 20. storočiaDWDS (najstarší výskyt v korpusoch je z roku 1977). Slovenské a české slovo mokraď ako také je však oveľa staršie, jeho pôvodný význam bol močarina, trvalo zamokrené miesto.Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí seu Lexicon Slavicum Bohemico-Latino-Germanico-Ungaricum, 1825Peciar, Š.: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968Hujer, O. (ed.) et al.: Příruční slovník jazyka českého, Díl II, 1937-1938Presl, J. S.: Počátkowé rostlinoslowí, 1848
Anglické slovo wetland je prvýkrát doložené (a to v Amerike) v 17. storočí, ale pôvodne a dlhý čas len vo všeobecnom význame územie nasýtené vodou (spravidla močiar), t.j. v rovnakom význame ako malo pôvodne aj napr. slovenské slovo mokraď či mokrina.Carbonnel 1997 Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009; slovo wetland sa dlho používalo málo, bežne používaným sa stalo až v 50. rokoch 20. storočia (pozri napr. nižšie definíciu z roku 1956), dovtedy sa uprednostňovali špecifickejšie termíny swamp (močiar s vysokou vegetáciou), bog (ombrotrofné rašelinisko) a mnohé ďalšie.Mitsch, W. J. - Gosselink, J. G.: Wetlands, 2007
Definícia Definícií je v literatúre veľké množstvo (nižšie je uvedených niekoľko významnejších príkladov). Podľa Pokorného 2004 možno definície mokradí rozdeliť naPokorný, J.: Mokřady- – jejich typy, vegetace a úloha v krajině in: Koncepce řešení malých a vodnách nádrží a mokřadů, Seminář, Česká společnost krajinných inženýrů při ČSSI, Fakulta lesnická a environmentální, ČZU v Praze, Fakulta stavební, ČVUT v Praze, 2004 : a) funkčné definície: Sú to definície založené na procesoch, ktoré podmieňujú charakter mokradí. Používajú sa najmä v ekologických kontextoch. b) definície založené na vymenovaní vonkajších vlastností, ktoré mokrade musia spĺňať: Používajú sa najmä na legislatívne účely.
Slovenské a české zdroje Príklady typických ekologických definícií sú: J. Květ 70. roky: Mokrade sú biotopy, ktoré sú zaplavené alebo aspoň nasýtené vodou dostatočne dlho, aby sa vyvinula vegetácia adaptovaná na pôdu saturovanú vodou.Jan Květ, citovaný v Dvořák, J.: Mokřady aneb zadržování vody v krajině, 2012 . Pyramída 1980: Mokrade – Trvalo alebo väčšinu roka zamokrené miesta, ktoré v závislosti od hĺbky vody a iných faktorov prostredia osídľujú charakteristické rastlinné spoločenstvá. Z hľadiska vegetácie a ostatných biocenóz sú mokrade pojem veľmi široký, zahŕňajúci stanovištia od otvorených vodných hladín mŕtvych ramien a meandrov, cez kanále s pomaly tečúcou vodou, zarastajúce plytké vodné nádrže, močiare, rašeliniská až po periodicky zaplavované lužné lesy a vlhké lúky.Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka, č. 103, str. 3296, 1980 Šeffer et al. 1996: Mokrade tvoria prechodné územie medzi suchozemskými a vodnými ekosystémami, kde je hladina podzemnej vody zvyčajne pri povrchu alebo ho pokrýva plytká vrstva vody. Musia spĺňať tri vlastnosti: stanovištia sú zaplavované alebo nasýtené vodou; prítomnosť mokraďových rastlín (hydrofytov a hygrofytov); [a] prítomnosť hydromorfných pôd.Šeffer, J. et al.: et al.: Mokrade pre život, DAPHNE, 1996 Terminologický slovník ekológie a environmentalistiky: Mokrade - súhrnné označenie pre ekosystémy s výrazným zastúpením a dominantnou funkciou povrchovej a podzemnej vody vo väzbe na súš: rašeliniská, plytké vodné nádrže a pod.Terminologický slovník ekológie a environmentalistiky Kadlečík-Slobodník 1999 (ktorých text je do veľkej miery len preklad príručky The Ramsar Convention Manual) preberajú definíciu z The Ramsar Convention Manual (pozri nižšie)Kadlečík, J. – Slobodník, V.: Príručka pre inventarizáciu, ochranu a starostlivosť o mokrade. I. časť, 1999 . Hájek-Rybníček 2000: Mokrade sú súborný termín pre všetky ekosystémy podmienené alebo ovplyvnené nadbytkom vody.Hájek, M. - Rybníček, K.: Malý výkladový slovník rašelinářský in: Stanová, V. (ed.): Rašeliniská Slovenska, 2000 Pokorný 2004: mokrade v užšom zmysle: Sú to ekosystémy, v ktorých prevláda fixácia uhlíka priamo z atmosféry, teda emerznými listami mokraďných rastlín. Fixácia uhlíka ponorenými časťami rastlín, ponorenými makrofytmi a fytoplanktónom nehrá v takto vymedzených biotopoch zásadnú úlohu. Patria sem teda trstiny (litorály rybníkov), riečne nivy, prameniská, zaplavované lúky, lužné lesy, rašeliniská a podmáčané smrečiny. mokrade v širšom zmysle (napr. podľa definície IUCN z roku 1971 [pozri nižšie] a podľa Rámsarského dohovoru): Sú mokrade v užšom zmysle plus vodné ekosystémy. Vodné ekosystémy sú ekosystémy, v ktorých prebieha fixácia uhlíka prevažne pod vodou prostredníctvom fytoplanktónu alebo makrofytov. Janák et al. 2006 preberá definíciu z The Ramsar Convention Manual (pozri nižšie), z Rámsarského dohovoru (pozri nižšie) a definíciu projektu EVALUWET (pozri nižšie)Janák, M. et al.: Úloha mokradí v manažmente riečnych povodí, Dunajské environmentálne fórum, 2006 Dobošová 2012 : Mokrade sú biotopy podmienené dostatkom vody, patria sem prameniská, potoky, jazerá, rieky, slatiny, rašeliniská, lužné lesy, mokraďou sú aj umelé nádrže, kanále a rybníky.Dobošová, A.: Mokrade in: Národný park Malá Fatra
V časti literatúry je mokraď viac-menej stotožnená s močiarom: V Malej československej encyklopédii (1986) je mokraď definovaná ako močiar [močál] hospodársky nevyužívaný a močiar ako rovinaté územie, v ktorom hladina podzemnej vody kolíše v úrovni močaristého [bažinatého] povrchumočál. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 290.. V neskorších textoch bola použitá rovnaká definícia močiara, ale slovo mokraď bolo úplne stotožnené s močiarom, napr.: takto mokraď, močiar [močál] - rovinaté územie s hladinou vody kolísajúcou v úrovni močaristého [bažinatého] povrchuVšeobecná encyklopedie v osmi svazcích, sv. 4 K-L, Praha, Diderot, 1999 (prakticky detto: Paulička, I. (ed.): Všeobecný encyklopedický slovník, M-R, 2002)Vlašín, M.:Slovník biodiverzity Ekologická poradna barvínku Riziková analýza záplavových území - Seminář 2002 – sborník příspěvků, Econ publishing, Brno, 2002 Močiar a podobne je aj historicky pôvodný význam slova mokraď – pozri výklad v predchádzajúcej kapitole.
Špecifická (veľmi úzka) je definícia použitá v Malej encyklopédii Slovenska (1987), ktorá stotožňuje mokraď so šúrom (a platnosť pojmu šúr tým, zdá sa, rozširuje na celé Slovensko či na celý svet): mokraď, šúr – močaristá zníženina na akumulačných riečnych rovinách medzi agradačnými valmi riek.mokraď. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 325.
V odlišnom význame, a to vo význame: vodozádržná plocha v povodí, je výraz mokraď použitý ako legislatívna skratka v zákone o ochrane pred povodňami (366/2004 Z.z.): Vodozádržná plocha v povodí (ďalej len „mokraď“) je vymedzený priestor na zadržiavanie dažďovej vody zo spevnených plôch pre potreby transformácie povodňovej vlny.
Medzinárodné zdroje IUCN 1971: územia zaplavené vodou či zamokrené, prirodzené či umelo vytvorené, dočasné či trvalé, s vodou stojatou či tečúcou, sladkou, brakickou či slanou. Zaplavené územia, ktoré sa považujú za mokrade, zahŕňajú rašelinská, slatiniská s bylinnou aj drevinnou vegetáciou, ústia riek, zálivy, rybníky, tône, jazerá, riejy a vodné nádrže. Pokiaľ ide o morské a pobrežné ekosystémy, sú zahrnuté územia s hĺbkou vody do 15 m Rámsarský dohovor (1971): "Mokraďami sa v tomto Dohovore rozumejú územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prirodzenými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi, sladkými, brakickými alebo slanými, včítane územia s morskou vodou, ktorej hĺbka pri odlive nepresahuje 6 metrov. " ... "Hranice každej mokrade ...môžu zahŕňať aj k mokradiam priliehajúce pobrežné a príbrežné pásma, včítane ostrovov a útvarov s morskou vodou, ktorých hĺbka môže pri odlive presahovať 6 metrov, rozprestierajúci[ch] sa vnútri mokradí, osobitne ak majú význam ako biotopy vodného vtáctva. " Kontext definície: Jednotlivé zmluvné strany (štáty) dohovoru majú na svojom území vybrať konkrétne mokrade, ktoré sú ekologicky, botanicky, zoologicky, hydrologicky a pod. významné (najmä však významné pre vodné vtáctvo), a postarať sa o ich ochranu (sekundárne aj o ochranu ostatných mokradí). Vyššie uvedená definícia je veľmi široká: na rozdiel od mnohých iných definícií nespomína vegetáciu či pôdu a zahŕňa aj vodu hlbokú (pri odlive) do 6 metrov (prípadne aj viac), rieky či koralové útesy. Dohovor 396/1990 Zb.Convention on Wetlands of International Importance especially as Waterfowl Habitat Kadlečík-Slobodník, str. 4The Ramsar Convention Manual 2013 The Ramsar Convention Manual 1994: "Mokrade sú územia, v ktorých je voda základným faktorom ovplyvňujúcim [životné] prostredie a súvisiace rastliny a živočíchy. Vyskytujú sa tam, kde je vodná hladina na povrchu alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch územia pokrýva plytká voda.." UNESCO: IBP (rok neuvedený) /MAB (1974): Mokraď je územie, v ktorom dominujú špecifické byliny (bylinné makrofyty (a bryofyty)), ktorých produkcia sa odohráva najmä (vo vzdušnom prostredí) nad hladinou vody, a pritom sú zásobované množstvami vody, ktoré by boli nadmerné pre väčšinu (iných) vyšších rastlín majúcich orgány (stonku s listami) vo vzdušnom prostredí. Okrúhle zátvorky tu označujú rozdiely v prezentácii definície v zdrojoch.Définitions des zones humides in: Eau & Rivières de Bretagne - Les zones humides en Bretagne Smart, M. (ed.): International Conference on the Conservation of Wetlands and Waterfowl - Proceedings ..., 1976 (v tejto verzii je pridané “a bryofyty”) IBP (rok neuvedený): Mokraď je územie, v ktorom dominujú bylinné makrofyty, ktoré fotosyntetizujú prevažne vo vzdušnom prostredí a majú korene v pôde, ktorá je vo všeobecnosti úplne saturovaná vodou počas väčšiny vegetačného obdobia. Wetlake, D.F. et al. The Production Ecology of Wetlands: The IBP Synthesis, 2009 IBP (1975): Mokraď je každé prechodné územie medzi suchozemskými a vodnými systémami, kde je hladina podzemnej vody blízko pôdneho povrchu, a lebo na ktorom je tento povrch stále alebo dočasne pokrytý plytkou vodou.