Jozef Kostka (* 29. január 1912, Stupava† 30. september 1996, Bratislava) bol slovenský sochár, zakladateľ slovenského moderného sochárstva, popredný reprezentant Generácie 1909.
Životopis Školské roky Vyučil sa v džbánkárskej dielni svojho strýka Ferdiša Kostku. V rokoch 193237 študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe u prof. Karola Dvořáka a prof. Josefa Mařatku. V rokoch 193839 bol na študijnom pobyte na École des Beaux-Arts v Paríži.
Pedagogická činnosť V rokoch 194049 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej, odbor modelovanie. Táto škola bola akousi predchodkyňou Vysokej školy výtvarných umení.
V roku 1949 spoluzakladal Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde viedol oddelenie figurálneho sochárstva. Spolu s Rudolfom Pribišom vychovali množstvo vynikajúcich slovenských sochárov (Jankovič, Meliš, Huba, Roller, Brezany). V jeho ateliéri pôsobil dva roky ako asistent slovenský sochár Justín Hrčka. Až na nátlak normalizátorov školu roku 1973 opustil.
Tvorba Kostkova tvorba je z väčšej časti figurálna, vyrovnáva sa s princípmi figurácie ako ju formuloval ešte Auguste Rodin. Okrem barokovej plastiky (tvaroslovne hlavne Michelangelo Buonarroti) Kostku spočiatku ovplyvnila najmä tvorba Rodinovho žiaka Antoina Bourdella. Počas parížskeho štipendijného pobytu inklinoval k surrealizmu a politickým (protifašistickým, protivojnovým) motívom. Medzi jeho najvýznamnejšie rané diela patrí Kováč, Myšlienka, Podvečer. Ako Koniarkov asistent na SVŠT rozvíjal figurálnu dynamiku a v polovici štyridsiatych rokov zexpresívnil svoj umelecký výraz smerom k tvarovej deformácii ústiacej do ikonografie trpiaceho ľudstva: Žiaľ, Smútiaca, Starec (Svätopluk), Svetozár-Hurban Vajanský a i. Pod vplyvom politickej situácie začal po roku 1945, no najmä v päťdesiatych rokoch, prejavovať záujem o monumentálnu tvorbu, v rámci ktorej vytvoril polyfigurálne pamätníky víťazstva (Bratislava, Partizánske), ktoré tvarovou a priestorovou konfiguráciou evokujú horské štíty.
V závere päťdesiatych rokov sa vyformoval z pút opisného realizmu smerom k osobitným formovo-významovým podobám. Najmä v šesťdesiatych rokoch 20. storočia inklinoval aj k archetypálnejším formám abstrakcie nadväzujúc na odkaz Constantina Brâncuşiho. V tejto časti tvorby sa u Kostku naplno prejavil zmysel pre materiál a citlivé až lyrické skúmanie procesu tvorby plastiky.
Je tvorcom mnohých pamätníkov napr. pomník Víťazstva pre Bratislavu 194649. Pomník SNP pre Partizánske 194650 patrí medzi najlepšie pamätníky na tému SNP. V roku 1957 sa zúčastnil na medzinárodnom bienále v São Paulo. Na svetovej výstave v Bruseli roku 1958 bol odmenený za reliéf „Na brehu rieky“ striebornou medailou, v tom istom roku sa zúčastňuje bienále v Benátkach. Je taktiež autorom súsoší Vďaka na bratislavskom Slavíne 1963, či plastiky Slovenská jar – pomník Ľudovíta Štúra v Modre 1964. V rokoch 196668 podnikol študijné cesty do Anglicka, Francúzska a Talianska. Patrí aj k laureátom ceny Cypriána Majerníka 1963, či k nositeľom titulu národný umelec 1967.
Napriek ťažkému obdobiu v ktorom žil dokázal si zachovať svoj ľudský morálny kredit.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Diela Jozefa Kostku v SNG Webová stránka
Kategória:Osobnosti zo Stupavy Kategória:Slovenskí sochári Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave