náhľad|Americký astronaut Bruce McCandless používa počas výstupu do otvoreného vesmíru manévrovaciu jednotku pri misii STS-41-B raketoplánu Challenger, 7. február 1984 náhľad|Ruský kozmonaut Oleg Kononenko stojí počas výstupu do otvoreného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) na žeriave Strela, 11. december 2018
Kozmonaut (iné názvy: kozmický letec, vesmírny letec, [najmä v súvislosti s USA:] astronaut, [v súvislosti s Čínou:] taikonaut; bližšie pozri kapitolu Názov a etymológia) je člen posádky kozmickej lode.Porovnaj: , heslo XIV - 005. „Vesmírny, kozmický letec. Označenie astronaut je synonymum pojmu kozmonaut, najmä v súvislosti s americkými kozmickými letcami.“ Uvedenú definíciu prevzal tiež:
V širšom zmysle sa termínom kozmonaut alebo astronaut označuje každý človek, ktorý sa dostal do kozmického priestoru, t.j. do vrchných vrstiev atmosféry Zeme alebo nad ňu. V užšom zmysle sa tento termín používa len pre profesionálneho kozmonauta, napríklad pilota kozmickej lode. Rôzne klasifikácie termínu kozmonaut majú aj jednotlivé štáty či organizácie. Vzdušné sily USA považujú za astronauta každého, kto sa dostal nad výškovú hranicu 50 míľ (80,5 km), Medzinárodná letecká federácia zas toho, kto prekročil tzv. Kármánovu hranicu (100 km). Rusko klasifikuje ako kozmonauta iba človeka, ktorý uskutočnil orbitálny kozmický let, teda dosiahol minimálne prvú kozmickú rýchlosť a zároveň uskutočnil aspoň jeden oblet okolo Zeme. Túto definíciu uznáva aj medzinárodná Komisia pre výskum vesmíru (COSPAR), vo vedeckých kruhoch je preto považovaná za najkorektnejšiu. Ojedinele sa rozlišuje medzi kozmonautom ako kozmickým letcom pre bližšie kozmické lety a astronautom ako vesmírnym letcom pre medzihviezdne lety (porov. nižšie).
Prvým človekom, ktorý vyletel do kozmického priestoru, bol Rus Jurij Gagarin. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach úspešne pristál. Odvtedy do 10. januára 2019 sa do vesmíru pozrelo pri 313http://mek.kosmo.cz/bio/lodi.htm Přehled kosmických lodí podle data startu orbitálnych misiách celkovo 557 ľudí z 38 štátov.http://mek.kosmo.cz/bio/knauti.htm Přehled kosmonautů Z nich 12 chodilo po povrchu Mesiaca v rámci programu Apollo. Prvým Američanom, ktorý letel do vesmíru, sa 5. mája 1961 stal Alan Shepard v kozmickej lodi Freedom 7. Shepardova misia bola 15-minútový suborbitálny let, nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Gagarin. Prvý Američan, ktorý vykonal orbitálny kozmický let, bol John Glenn dňa 20. februára 1962, kedy v lodi Friendship 7 trikrát obletel Zem. Prvou ženou vo vesmíre sa 16. júna 1963 stala Valentina Tereškovová na palube lode Vostok 6. Na obežnej dráhe zotrvala takmer tri dni a potom úspešne pristála. Do 10. januára 2019 bolo na orbite celkovo 62 žien.http://mek.kosmo.cz/bio/zeny.htm Přehled žen - kosmonautek Prvým kozmonautom z iného štátu než ZSSR a USA sa stal 2. marca 1978 Vladimír Remek z bývalého Česko-Slovenska. Tretím štátom po Rusku/ZSSR a USA schopným vyslať človeka do vesmíru vlastnými silami sa stala Čína, ktorá 15. októbra 2003 vypustila na orbitu taikonauta Jang Li-weja.
Súčasným najväčším pilotovaným kozmickým programom je Medzinárodná vesmírna stanica. Doteraz v priebehu pilotovaných kozmických letov zahynulo 18 osôb, z toho 13 Američanov, 4 Rusi a 1 Izraelčan. Niekoľko kozmonautov ďalej zahynulo v priebehu výcviku a predštartovných príprav.
Názov a etymológia Kozmonaut
Slovo kozmonaut (fr. cosmonaute; rus. космонавт - kosmonavt; angl. cosmonaut) je utvorené z gréckych slov κόσμος (kosmos; doslova: kozmos, usporiadanie, stavba, svet) a ναύτης (nautés; doslova: námorník). Slovo sa prvýkrát vyskytlo v roku 1933 (1934) vo francúzštine a jeho autorom je Ari Abramovič Šternfeľd, ktorý sa v roku 1935 presťahoval do Sovietskeho zväzu, kde sa vďaka nemu slovo začalo (spočiatku len ojedinele) používať na označenie kozmického letca. Častejšie sa slovo (v ruštine, ale aj napr. v angličtine) začalo používať koncom 50. rokov 20. storočia a úplne bežne sa používa od roku 1961. Používalo sa najmä v krajinách bývalého východného bloku, vrátane vtedajšieho Česko-Slovenska, buď všeobecne na označenie kozmického letca alebo špecificky na označenie len kozmického letca z východného bloku (opak je potom termín astronaut ako označenie vesmírneho letca z USA, prípadne aj iných západných krajín). V užšom, zriedkavom ponímaní sa výrazom kozmonaut označuje prechod medzi aeronautom a astronautom v užšom ponímaní (pozri nižšie), čiže vesmírny letec, ktorý nie je medzihviezdnym letcom.cosmonaute. In: cosmonaut. The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.kozmonautika. In: Pyramída
Astronaut thumb|left|170px|Alan Shepard, prvý Američan, ktorý letel do vesmíru
Slovo astronaut vzniklo z gréckych slov ἄστρον (astron; doslova: hviezda) a ναύτης (nautés; doslova: námorník) a bolo vytvorené analógiou k staršiemu slovu aeronaut (fr. aéronaute). Prvýkrát sa vyskytlo v angličtine (a asi aj celosvetovo) v sci-fi románe Across the Zodiac anglického spisovateľa Percyho Grega v roku 1880, nie však v jeho dnešnom význame, ale len ako názov fiktívnej vesmírnej lode. V modernom význame slovo vzniklo až na začiatku 20. storočia (najneskôr v roku 1928) vo francúzštine ako odvodenina od staršieho slova astronautika (fr. astronautique), keďže pôvodne (sčasti ešte v 50. rokoch 20. storočia) sa slovom astronaut celosvetovo označovala osoba zaoberajúca sa (profesionálne alebo z nadšenia) astronautikou, čiže skúmaním letov do vesmíru, a len zriedkavo (a najmä neskôr) sa ním označoval vesmírny letec. V angličtine sa slovo astronaut (ak odhliadneme od vyššie spomínaného výskytu z roku 1880) prvýkrát vyskytlo v roku 1929 v časopise Journal of British Astronomical Association, kde označuje potencionálneho vesmírneho letca, ale napríklad v roku 1930 je slovo v angličtine doložené vo význame osoba zaoberajúca sa astronautikou. Od 60. rokov 20. storočia sa slovom astronaut už označoval len vesmírny letec, a to buď všeobecne alebo špecificky len vesmírny letec zo západného bloku, najmä z USA (opak je potom termín kozmonaut ako označenie vesmírneho letca z bývalého východného bloku). V užšom, zriedkavom ponímaní sa výrazom astronaut označuje len vesmírny letec zúčastňujúci sa medzihviezdneho letu, čiže opak kozmonauta v užšom ponímaní (pozri vyššie). https://books.google.sk/books?id=CepBDwAAQBAJ&pg=PA50http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0057:entry=nau/thsastronaut. The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.astronaute. In> astronaut. In: Krátky slovník slovenského jazykaastronaut. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000astronaut. In: Slovník súčasného slovenského jazykaKEDER, A. Kozmonaut - astronaut. In: Slovenská reč. 1961, č. 5 (Citát: Avšak už teraz sa črtá rozdiel, že termínom kozmonaut sa označuje kozmický letec pre bližšie" kozmické lety a slovom astronaut letec pre vzdialenejšie lety v medzihviezdnych priestoroch. No preto, že vývoj tak ďaleko ešte nedospel, nemá pre nás slovo astronaut ten konkrétny obsah ako kozmonaut a tým je aj jeho frekvencia nateraz menšia.)
V 50. rokoch 20. storočia National Aeronautics and Space Administration (NASA) zvolila výraz astronaut na označenie testovacích pilotov vybraných za posádku prvých pilotovaných kozmických letov. Novinár a spisovateľ James Schefter opísal proces výberu pomenovania nasledovne:
NASA tiež používa pojem astronaut pre každého člena posádky kozmickej lode NASA, ktorá letí na obežnú dráhu Zeme alebo mimo nej. NASA používa toto označenie aj pre tých, ktorí boli vybraní do jej oddielu astronautov (NASA Astronaut Corps). Európska vesmírna agentúra (ESA) takisto používa termín astronaut pre členov svojho oddielu astronautov. Podobne aj Kanadská (CSA) a Japonská vesmírna agentúra (JAXA).
Taikonaut Výraz taikonaut bol utvorený z čínskeho slova 太空 (pchin-jin: tàikōng, slovenský prepis: tchaj-kchung) a prípony -naut prevzatej zo slov astronaut či kozmonaut, pričom z tàikōng bola vypustená hláska „g“ pre ľahšiu výslovnosť a väčšiu podobnosť so slovami astronaut a kozmonaut. Prvý známy výskyt výrazu taikonaut v angličtine pochádza z mája 1998.
Funkcie v posádkach
Funkcie posádky raketoplánu thumb|right|Kozmonauti Jeffrey N. Williams, Pavel V. Vinogradov a Thomas Reiter na Medzinárodnej vesmírnej stanici
Posádka amerického raketoplánu, najväčšieho kedy používaného vesmírneho dopravného prostriedku, pozostávala z 2 až 7 osôb. V jedinom prípade, pri misii STS-61-A letelo na palube raketoplánu Challenger až 8 astronautov. Členovia posádky plnili tieto funkcie: veliteľ letu alebo tiež prvý pilot – velil celej vesmírnej lodi a sedel vľavo vpredu na pilotnej palube raketoplánu, podobne ako kapitán v kokpite lietadla. Vždy riadil loď v záverečnej časti pristávania, vo vesmíre robil manévre a spájanie, napríklad s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS). pilot alebo druhý pilot – jeho sedadlo bolo umiestnené v pravej prednej časti, vedľa veliteľa. Kontroloval všetky systémy na palube, napríklad hlavné motory a hydraulický systém. Ak by veliteľ nebol schopný plniť svoje úlohy, (napríklad pre nevoľnosť), prebral jeho funkciu druhý pilot. letový špecialista – profesionálny astronaut, ktorý plnil úlohy ako výstupy do otvoreného priestoru, ovládanie robotického ramena RMS, a robil pokusy. palubný špecialista – neprofesionálny astronaut, alebo astronaut, ktorý nie je zamestnaný v NASA. Na palube mal špeciálnu úlohu, mohol to byť napríklad lekár vykonávajúci zdravotné testy členov posádky.
Funkcie posádky Sojuzu V ruskej vesmírnej lodi Sojuz je miesto iba pre tri osoby. Prítomnosť tretieho člena posádky však nie je nevyhnutná, môže to byť vedec alebo platiaci kozmický turista. veliteľ – sedí na prostrednom sedadle, koordinuje dianie na palube. palubný inžinier – sedí vpravo od veliteľa. Jeho úlohou je kontrola palubných systémov a letových procedúr.
Na Medzinárodnej vesmírnej stanici takisto existuje veliteľ, ktorý je nadradený dokonca aj veliteľom posádok raketoplánu a Sojuzu počas ich pripojenia ku komplexu.
Výber Kozmonauti musia byť psychicky aj fyzicky zdatní a inteligentní jedinci. Najprísnejšími lekárskymi a psychologickými testami v rámci prípravy na let do vesmíru prešla prvá generácia kozmonautov. Vtedy ešte nikto nevedel, ako bude ľudský organizmus reagovať na zrýchlenie, bezváhový stav a ožiarenie. Prví astronauti museli byť vo vynikajúcej fyzickej kondícii. Skupinu prvých kandidátov na kozmonautov v Sovietskom zväze vybrali spomedzi stíhacích pilotov. Ich maximálny vek mal byť do tridsať rokov, výška do , a hmotnosť do . Museli mať výborný zdravotný stav ktorý vylučoval čo i len pravidelné angíny. Kandidáti museli napríklad vydržať stáť 20 minút vo vode s teplotou 0 °C a nesmeli z toho ochorieť, či vydržať neprerušovane 72 hodín bez spánku. V súčasnosti sú už kritériá na výber medzi kozmonautov oveľa miernejšie (príkladom je John Glenn, americký astronaut, ktorý letel do vesmíru vo veku 76 rokov).
Príprava na let
V USA prebieha hlavná časť výcviku v Lyndon B. Johnson Space Center v Houstone. Nachádza sa tu trenažér kokpitu raketoplánu, virtuálne laboratórium a modely častí Medzinárodnej vesmírnej stanice. Výstupy do otvoreného priestoru astronauti nacvičujú v 61 metrov dlhom a 12 metrov hlbokom bazéne. Ďalšie výcvikové stredisko je napríklad na Floride, kde sa nacvičuje hlavne núdzové opustenie raketoplánu a odpaľovacej rampy. Experimenty, ktoré budú astronauti vykonávať na palubách vesmírnej lode sa nacvičujú v primerane vybavených laboratóriách po celom svete.