náhľad|Poloha náhľad|Satelitná snímka ostrova (december 2022) Ostrov Petra I. () je ostrov a zámorske územie Nórskeho kráľovstva. Nachádza sa blízko Antarktídy v Amundsenovom mori. Objavil ho ruský námorný dôstojník Faddej Faddejevič Bellinsgauzen 21. januára 1821. Ostrov má rozlohu a nachádza sa v juhovýchodnej časti Tichého oceánu. Ostrov nie je trvalo obývaný, nachádza sa tu len automatická meteorologická stanica a rádiostanica.
Povrch ostrova je z väčšej časti pokrytý ľadovcom. Najvyšším bodom je sopka s výškou ().
Dejiny Ostrov bol prvýkrát spozorovaný 21. októbra 1821 počas expedície Fabiana Gottlieba von Bellingshausena,Rubin (2005): 180 ktorý velil ruským lodiam Vostok a Mirny. Bellingshausen ostrov pomenoval na počesť ruského cára Petra I. Hustý morský ľad však zabránil jeho expedícii priblížiť sa k ostrovu na menej ako 25 kilometrov.
Ostrov Petra I. sa tak stal prvým územím objaveným južne od Antarktického kruhu a v tom čase predstavoval najjužnejšie známe pevninské územie na svete.Barr (1987): 67
V januári 1910 francúzska expedícia vedená Jeanom-Baptistom Charcotom potvrdila Bellingshausenov objav, no ani tej sa nepodarilo na ostrov vystúpiť, keďže ich od pobrežia delil pás ľadu široký približne päť kilometrov. vľavo|náhľad|Prvé pristátie na ostrove (1929) V rokoch 1926 a 1927 nórsky námorník Eyvind Tofte oboplával a zmapoval ostrov z paluby lode Odd I. Ani jemu sa však nepodarilo vylodiť pre nepriaznivé ľadové podmienky.
Nórsky majiteľ veľrybárskej flotily Lars Christensen financoval v medzivojnovom období niekoľko expedícií do Antarktídy – čiastočne z vedeckých dôvodov, no aj so zámerom získať územia pre Nórsko. Jeho motiváciou bolo britské zdaňovanie veľrybárskych staníc v Antarktíde; Christensen dúfal, že ak sa mu podarí zriadiť stanice na nórskom území, dane budú smerovať do jeho vlastnej krajiny.Kyvik et al. (2008): 52
Prvé úspešné vylodenie na ostrove uskutočnila druhá expedícia Norvegia, financovaná Christensenom a vedená Nilsom Larsenom a Olom Olstadom. Výprava pristála 2. februára 1929 a nárokovala ostrov pre Nórsko. Larsen sa pokúsil o ďalšie vylodenie v roku 1931, no tentoraz mu v tom zabránil ľadovec.
Ostrov Petra I. bol následne 6. marca 1931 oficiálne vyhlásený pod nórske vlastníctvo kráľovským dekrétom a 23. marca 1933 nadobudol štatút závislého územia Nórska.
Ďalšie vylodenie na ostrove sa uskutočnilo 10. februára 1948 loďou Brategg pod velením Nila Larsena. Počas troch dní vykonávala expedícia biologické, geologické a hydrografické prieskumy, kým ich nedonútil formujúci sa ľad odísť. Expedícia postavila na ostrove chatrč, do ktorej umiestnila kópiu dokumentu o nároku z roku 1929. Dňa 23. júna 1961 sa ostrov stal súčasťou Antarktickej zmluvy, ktorú Nórsko podpísalo v roku 1959.Barr (1987): 79 Odvtedy sa na ostrove uskutočnilo niekoľko vylodení z rôznych krajín na vedecké účely, ako aj obmedzený počet turistických expedícií.
V roku 1987 vyslal Nórsky polárny inštitút na ostrov päť vedcov, ktorí tu strávili jedenásť dní. Hlavným cieľom expedície bolo letecké fotografovanie a topografické merania, ktoré umožnili vytvorenie presnej mapy ostrova. Okrem toho sa tím venoval morskému biologickému výskumu, pričom boli vykonávané aj geologické, biologické a iné prieskumy. Expedícia zároveň postavila automatickú meteorologickú stanicu.Barr (1987): 68 Na ostrov boli neskôr vyslané aj tri DX expedície v rokoch 1987, 1994 a 2006.
Geografia
alt=Image of barren, glacial coastline surrounded by ice cliffs and bergs|náhľad|Pobrežie ostrova Petra I., spozorované počas expedície nemeckého výskumného ľadoborca RV Polarstern v roku 1994 Ostrov Petra I. je vulkanický ostrov ležiaci 450 kilometrov od pobrežia Ellsworthovej zeme na kontinentálnej Antarktíde a 1 400 kilometrov od Smithovho ostrova. Má rozlohu 154 km² a približne 95 % jeho povrchu pokrýva ľadovec.Barr (1987): 65
Ostrov obklopujú 40 metrov vysoké ľadovcové steny a vertikálne útesy. Dlhé úseky ľadovcových čiapok sú doplnené skalnými výbežkami. Vylodenie je možné iba na troch miestach a len počas krátkeho obdobia v roku, keď ostrov nie je obklopený ľadovými kryhami. Tieto vylodenia sa uskutočňujú na západnej strane pri Kapp Ingrid Christensen, polostrove, ktorý rozdeľuje zátoky Norvegiabukta a Sandefjordbukta. Pláž v Norvegiabukta je široká len 4 metre a prístupná je cez prirodzenú skalnú bránu Tsarporten. Na západnej strane sa nachádza prirodzená plošina, zatiaľ čo severné a južné pobrežie tvorí ľadové nábrežie. Východná strana je najstrmšia a v mori sa tu nachádzajú dva skalné stĺpy s plochými vrcholmi.
Ostrov je štítovým vulkánom, pričom nie je známe, či je stále aktívny. Vzorky hornín z ostrova boli datované do obdobia pred 0,1 až 0,35 miliónmi rokov, vďaka čomu bol ostrov zaradený medzi holocénne alebo historické sopky. Najvyšší vrchol, Lars Christensen Peak, je výrazne vystupujúci kopec s výškou 1 640 metrov a kruhovým kráterom širokým približne 100 metrov. Vrchol bol pomenovaný na počesť Larsa Christensena. Presný stav sopky nie je známy, pretože vrchol ostrova vykazuje minimálne zmeny spôsobené zaľadnením, čo naznačuje, že posledná erupcia mohla nastať pred niekoľkými storočiami.LeMasurier (1990): 512
Referencie
Pozri aj územné nároky na Antarktídu
Iné projekty
Externé odkazy Peter I Island na www.volcano.si.edu
Kategória:Ostrovy Nórska Kategória:Štítové vulkány Kategória:Sopky Antarktídy Kategória:Vrchy v Antarktíde Kategória:Ostrovy Antarktídy Kategória:Eponymické termíny v geografii