Bitka pri Leyte (alebo Bitka v Leytskom zálive) bola najväčšia námorná bitka druhej svetovej vojny v Tichomorí a jednou z najväčších námorných bitiek v histórii. Uskutočnila sa 23. – 26. októbra medzi americkým a japonským námorníctvom pri ostrove Leyte na Filipínach.
V tejto bitke tiež došlo k prvému organizovanému nasadeniu lietadiel kamikadze. K prvému útoku došlo 21.októbra proti ťažkému krížniku Australia, ktorý bol zasiahnutý osamelým kamikadze. Organizované samovražedné nálety začali 25.októbra.
Americké zloženie jednotiek Po leteckých útokoch a delostreleckej príprave začal 20. októbra 1944 na 4 plážach výsadok invázneho loďstva pod velením admirála Wilkinsona, ktoré bolo zložené z viac ako 700 lodí, na ktorých palubách bolo zhromaždených 160 000 vojakov. Ku krytiu tejto výsadkovej operácie bola pripravená 3. a 7. flotila.
3. flotila Veliteľom 3. flotily bol admirál William F. Halsey. Bola tvorená operačným zväzom rýchlych lietadlových lodí TF 38 pod velením viceadmirála Marca A. Mitschera. TF 38 bola rozdelená na 4 operačné skupiny.
Operačnej skupine TG 38.1 velil viceadmirál John S. McCain. Bola zložená z lietadlových lodí Wasp, Hornet, Hancock, Monterey, Cowpens, ťažkých krížnikov Chester, Pensacola, Salt Lake City, Boston, ľahkých krížnikov USS San Diego, USS Oakland a 14 torpédoborcov.
Operačnej skupine TG 38.2 velil kontradmirál Gerald F. Bogan. Bola zložená z lietadlových lodí Intrepid, Bunker Hill, Cabot, USS Independence, bojových lodí Iowa, New Jersey, ľahkých krížnikov Vincennes, Biloxi, Miami a 16 torpédoborcov.
Operačnej skupine TG 38.3 velil kontradmirál Frederick C. Sherman. Bola zložená z lietadlových lodí Essex, Lexington, Langley, Princeton, bojových lodí Massachusetts, South Dakota, ľahkých krížnikov Santa Fe, Birmingham, Mobile, USS Reno a 13 torpédoborcov.
Operačnej skupine TG 38.4 velil kontradmirál Ralph E. Davison. Bola zložená z lietadlových lodí Franklin, USS Enterprise, San Jacinto, Belleau Wood, bojových lodí Alabama, Washington, ťažkých krížnikov Wichita, New Orleans a 15 torpédoborcov.
7. flotila Veliteľom 7. flotily bol viceadmirál Thomas C. Kinkaid. 7. flotila bola zložená zo štyroch skupín = Podporné sily, Ľavé krídlo, Pravé krídlo a Zväz eskortných lietadlových lodí.
Podporným silám velil kontradmirál George L. Weyler. Boli zložené z bojových lodí West Wirginia, Maryland, Mississippi, Tennessee, California, Pensylvania a torpédoborcov Claxton, Cony, Thorn, Aulick, Sigourney a Welles.
Ľavému krídlu velil kontradmirál Jesse B. Oldendorf. Bolo zložené z ťažkých krížníkov Lousville, Portland, Minneapolis, ľahkých krížnikov Denver, Columbia a torpédoborcov Newcomb, Richard P. Leary, Albert W. Grant, Robinson, Halford, Bryant, Heywood L. Edwards, Bennion a Leutze.
Pravému krídlu velil kontradmirál Russel S. Berkey. Bolo zložené z ťažkého krížniku Shropshire, ľahkých krížnikov Phoenix, Boise a torpédoborcov Hutchins, Daly, Bache, Killen, Beale, Arunta, Remey, McGovan, Melvin, McDermut a Monssen.
Zväzu eskortných lietadlových lodí velil kontradmirál Thomas L. Sprague. Bol zložený zo 16 eskortných lietadlových lodí, 10 torpédoborcov a 8 eskortných torpédoborcov.
Japonský plán a rozloženie jednotiek
Po bitke vo Filipínskom mori začínalo byť japonské námorníctvo v kritickej situácii. Napriek tomu nemohlo vylodenie na Filipínach ignorovať. Hlavný stan sa v tejto situácii rozhodol pre plán Šó-1 vychádzajúci z tradičnej samurajskej taktiky predstieraného útoku. Rolu návnady mal zohrať Severný zväz tvorený lietadlovými loďami, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako silné zoskupenie, ale nedostatok pilotov a lietadiel znížil jeho bojovú hodnotu na minimum. Zatiaľ čo Severný zväz mal odlákať americké hlavné obranné jednotky, Stredný zväz a Južný zväz mali priplávať k Leyte každý z inej strany a uzavrieť invázne jednotky v klieštiach.
Severný zväz Severnému zväzu velil viceadmirál Jisaburō Ozawa bol zložený z lietadlových lodí Čitose, Čijoda, Zuihó, Zuikaku (celkom 108 lietadiel), bojových lodí Hjúga, Ise, ľahkých krížnikov Ójodo, Tama, Isuzu, torpédoborcov Šimocuki, Fujucuki, Suzucuki, Hacuzuki, Wakacuki, Alizuki a torpédoviek Kuwa, Maki, Sugi a Kiri.
Stredný zväz Stredný zväz, ktorému velil viceadmirál Takeo Kurita bol zložený z bojových lodí Jamato, Musaši , Nagato, Kongó, Haruna, ťažkých krížnikov Atago, Maja, Takao, Čókai, Mjókó, Haguro, Kumano, Suzuja, Tone, Čikuma, ľahkých krížnikov Noširo, Jahagi a torpédoborcov Šimakaze, Hajašimo, Akišimo, Kišinami, Okinami, Naganami, Asašimo, Hamanami, Fudžinami, Urakaze, Isokaze, Jukikaze, Hamakaze, Kijošimo a Nowaki.
Južný zväz Južný zväz sa skladal z dvoch skupín. Jednej skupine velil viceadmirál Shoji Nishimura. Tá bola zložená z bojových lodí Jamaširo, Fusó, ťažkého krížniku Mogami a torpédoborcov Mičišio, Asagumo, Jamagumo a Šigure. Druhej skupine velil viceadmirál Kiyohide Shima. Tá bola zložená z ťažkých krížnikov Nači, Ašigara, ľahkého krížniku Abukuma a torpédoborcov Ušió, Akebono, Širanui a Kasumi.
Priebeh bitky right|thumb|Štyri časti bitky pri Leyte.
Bitka sa skladala zo 4 oddelených stretnutí.
23. októbra v noci dve americké ponorky Darter a Dace spozorovali japonský Stredný zväz. Odpálili na neho svoje torpéda a potopili 2 krížniky a 1 poškodili. Jedným z potopených krížnikov bola vlajková loď viceadmirála Kuritu, ktorý si potom za svoju vlajkovú loď vybral jednu z dvoch najväčších bojových lodí na svete – Jamato. Napriek utrpeným stratám Kurita ďalej postupoval po plánovanej trase smerom k Leyte. 24. októbra ráno napadli dve vlny japonských bombardérov Shermanovu TF 38.3 a potopili ľahkú lietadlovú loď Princeton. Potom bol v bitke v Sibuyanskom mori Kuritov Stredný zväz napadnutý 5 vlnami útokov z amerických lietadlových lodí pri ktorých bola potopená bojová loď Musaši. Kurita obrátil Stredný zväz späť aby sa vyhol ďalším náletom a pokúsil sa vrátiť späť a preplávať prielivom San Bernardino v noci. Admirál Halsey si myslel, že je Stredný zväz zničený,a preto vrhol celé 3. loďstvo proti Severnému zväzu čím urobil presne to čo Japonci chceli.
Južný zväz plával od juhu smerom k prielivu Surigao kde 25. októbra o tretej hodine ráno začala bitka v prielive Surigao pri ktorej bol Nishimurov Južný zväz takmer celý zničený, vrátane bojových lodí Fusó a Jamaširo. Zvyšok lodí ustúpil na západ.
Halseyovo 3. loďstvo dostihlo Ozawov Severný zväz 25. októbra a v bitke pri myse Engaño boli potopené 4 japonské lietadlové lode. So zostávajúcimi loďami odplával Ozawa späť do Japonska.
Zatiaľ čo sa Halsey ponáhľal za Ozawom, Kuritov Stredný zväz priplával nepozorovane 25. októbra o 6. hodine ráno k ostrovu Samar. V bitke pri ostrove Samar sa stretol s bezprostrednou ochranou vyloďujúcich sa plavidiel. Napriek tomu sa mu podarilo potopiť iba niekoľko plavidiel a aj napriek podpore náletov kamikadze, bol donútený pod tlakom torpédových a leteckých útokov ustúpiť späť prielivom San Bernardino.
Bitka v Sibuyanskom mori thumb|left|Japonská bojová loď Jamato počas náletu v Sibuyanskom mori. Japonský Stredný zväz plával podľa plánu Šó-1 popri ostrove Palawan, keď bol napadnutý 23. októbra o pól siedmej ráno americkými ponorkami Darter a Dace. Ich vypustené torpéda potopili krížniky Atago a Maja. Ťažký krížnik Takao bol poškodený a so sprievodom dvoch torpédoborcov sa vracal na základňu. Viceadmirál Kurita po potopení svojej vlajkovej lode vztýčil vlajku na bojovú loď Jamato. Do Sibuyanského mora vplával oslabený Stredný zväz zložený z bojových lodí Jamato, Musaši, Nagato, Kongó, Haruna, ťažkých krížnikov Čókai, Mjókó, Haguro, Kumano, Suzuja, Tone, Čikuma, ľahkých krížnikov Noširo, Jahagi a 13 torpédoborcov 24. októbra 1944. Po ôsmej hodine ráno bol spozorovaný lietadlom z Intrepidu. Útokmi proti Strednému zväzu boli poverené lietadlové lode 3. loďstva pod velením admirála Halseyho. Prvá vlna tvorená asi 45 lietadlami z TG 38.3 zaútočila o 10:45 na bojové lode Jamato a Musaši. Každá z nich bola zasiahnutá jedným torpédom. Druhá vlna 45 lietadiel z TG 38.2 zaútočila na Musaši. Loď bola zasiahnutá 4 bombami a 8 torpédami. Začala preto zaostávať za zvyškom zväzu a Kurita jej pridelil na ochranu krížnik Tone. Tretia vlna asi 30 lietadiel priletela z TG 38.3 o 13:30. Štvrtá vlna priletela o 14:14 z TG 38.4 a zaútočila opäť na Musaši, ktorá bola opäť zasiahnutá bombami aj torpédami a jej rýchlosť sa znížila na 12 uzlov. Piata vlna viac ako 60 lietadiel zaútočila na ťažko poškodenú Musaši a opäť ju zasiahla.
Útoku sa celkom zúčastnilo 259 lietadiel. Bojová loď Musaši sa o 19:38 potopila aj s kontradmirálom Inogučim na palube, potom čo ju celkom zasiahlo 19 torpéd a najmenej 17 bômb. Torpédoborce Kijošimo a Hamakaze vylovili posádku a odplávali do Manily. Bojová loď Jamato bola zasiahnutá 2 torpédami a 2 bombami a Nagato 2 torpédami. Ťažký krížnik Mjókó bol poškodený 1 torpédom a musel odplávať k opravám do Bruneja.
So zvyškom lodí urobil Kurita o 15:50 obrat o 180 stupňov a začal sa sťahovať späť Sibuyanským morom. O 17:14 urobil opäť obrat o 180 stupňov a pokračoval podľa plánu k prielivu San Bernardino.
Bitka v prielive Surigao right|thumb|Bitka v prielive Surigao
Nishimurov Južný zväz sa skladal z bojových lodí Jamaširo, Fusó, ťažkého krížniku Mogami a torpédoborcov Mičišio, Asagumo, Jamagumo a Šigure. 24. októbra bol napadnutý bombardérmi z amerických lietadlových lodí, ale iba bojová loď Fusó bola ľahko poškodená. Pretože bol zachovávaný prísny rádiový pokoj nemohol Nishimura koordinovať svoje pohyby so Shimaovou skupinou alebo s Kuritovým Stredným zväzom. Shima plával so svojimi loďami 40 míľ za Nishimurom.
K uzavretí severnej strany prielivu Surigao použil kontradmirál Jesse B. Oldendorf časť 7. loďstva – 6 bojových lodí Mississippi, Maryland, West Virginia, Tennessee, California a Pennsylvania, ťažké krížniky Louisville (vlajková loď), Portland, Minneapolis a Shropshire, ľahké krížniky Denver, Columbia, Phoenix, Boise, 29 torpédoborcov a 39 torpédových člnov.
Pri vjazde do prielivu Surigao bol Nishimura neúspešne napadnutý torpédovými člnmi. V strednej časti bol o 3:00 napadnutý torpédoborcami a neskôr delami amerických bojových lodí. Bojové lode Jamaširo a Fusó a torpédoborce Jamagumo a Mičišio boli potopené.
Shimaova Južná skupina bola zložená z ťažkých krížnikov Nači, Ašigara, ľahkého krížniku Abukuma a torpédoborcov Ušió, Akebono, Širanui a Kasumi. Aj túto skupinu napadli pri vjazde do prielivu Surigao torpédové člny a jeden z nich poškodil krížnik Abukuma. Ten musel znížiť rýchlosť na 10 uzlov a už nestačil skupine. Keď Shima plával okolo vraku Fusó pochopil, že Nishimurova skupina je zničená. Zaútočil preto neúspešne torpédami a obrátil lode k ústupu do Coronskej zátoky na ostrove Busuanga. Pri ústupe sa zrazili krížniky Nači a Mogami.
O 4:30 vyrazil Oldendorf so svojimi krížnikmi aby prenasledoval ustupujúcich Japoncov. Podarilo sa mu potopiť torpédoborec Asagumo a poškodiť krížnik Mogami. Potom dostal Oldendorf správu o útočiacom Kuritovom Strednom zväze a vyrazil mu naproti. Krížnik Mogami bol potopený o 8:45 skupinou Avengerov z eskortných lietadlových lodí.
Bitka pri myse Engaño thumb|Japonské lietadlové lode Zuikaku a pravdepodobne Zuihó počas útoku strmhlavých bombardérov v bitke pri myse Engaño. thumb|Posádka japonskej lietadlovej lode Zuikaku vzdáva česť vlajke japonského námorníctva, ktorá bola sťahovaná na potápajúcej sa lodi.
Ozawov Severný zväz bol zložený z lietadlových lodí Čitose, Čijoda, Zuihó a veterána od Pearl Harboru Zuikaku, ktoré niesli iba 108 lietadiel. Ďalej z bojových lodí z 1. svetovej vojny Hjúga a Ise, ktoré mali odmontované zadné delové veže a namiesto nich bol namontovaný hangár a katapult. V tejto bitke však žiadne lietadlá neniesli. Ďalej k zväzu patrili ľahké krížniky Ójodo, Tama, Isuzu a 9 torpédoborcov.