Chlodovik I. alebo Clovis I. (* asi 466, Tournai, Rímska ríša – † 27. november 511, Paríž, Franská ríša), bol kráľom salských Frankov a franský kráľ (481 - 511) z rodu Merovejcov, syn kráľa Childericha I.
Rodina Chlodovik mal jedného syna s neznámou manželkou: Teoderich I. (od 511 - do 534) kráľ v Remeši V roku 492 se stala jeho druhou manželkou Chrodichilda (Klotilda), s ktorou mal štyroch synov a jednu dcéru: Ingomer (* asi 493 alebo 494 - † veľmi mladý) Chlodomir (od 511 - do 524) kráľ Orléansu Childebert I. (od 511 - do 558) kráľ v Paríži Chlothar I. (od 511 do 561) kráľ v Soissons, neskôr franský kráľ Chlodechilda († 531), pochovaná v Paríži, bola vydatá v roku 526 alebo 527 za vizigótskeho kráľa Alaricha
Prvotné výboje a získanie moci Chlodovik nastúpil na trón po svojom otcovi. Rozklad rímskej moci v Galii umožnil Chlodovikovi začať úspešné výboje do vnútrozemia ríše. Okolo roku 486 zaútočil na Soissons, kde vládol Syagrius, rex Romanorum, Syagriovu armádu zničilKultura středověké Evropy, Jacques Le Goff, Odeon, 1991, str.44, ISBN 80-207-0206-7 a Syagrius utiekol k vizigótskemu kráľovi Alarichovi II. (484–507). Chlodovik naliehal na Alaricha, aby mu ho vydal. Ten tak urobil a Chlodovik Syagria zabil.Moc Sálských frankov sa tak rozšírila na juh až po Loiru, teda vlastne na celú severnú Gáliu. Toto víťazstvo natoľko posilnilo Chlodovikovu pozíciu, že mohol pokračovať v expanzii a zjednocovaní všetkých franských kmeňov. Ďalším terčom Chlodovikových výbojov sa stali Durínkovia usadení na ľavom brehu Sály. V roku 491 si ich Chlodovik podrobil, hoci iba dočasne. Nasledovali boje s Alamanmi, ktorých kmeňový zväz sídlil v oblastiach okolo horného Dunaja (na východe od ústia rieky Lech (rieka) Lech do Dunaja). V súvislosti s Alamanmi sa viaže aj legenda o Chlodovikovom krste. Podľa franského kronikára Gregora z Tours Chlodovik počas veľkej bitky s Alamanmi, ktorá sa odohrala asi pri Zülpichu (Tolbiacum) niekedy v roku 496 - 497, sľúbil, že ak sa mu podarí zvíťaziť, tak sa dá pokrstiť. Jeho vojská zázračne zvíťazili a franský kráľ - aj pod vplyvom svojej katolíckej manželky, prijal z rúk remešského arcibiskupa krst (496/497). Alamanov Chlodovik definitívne porazil aj za pomoci Porýnskych frankov až v roku 502 resp. 506. Chlodovík sa pokúsil ovládnuť aj Burgundov. Zaútočil na nich v roku 500 až 501, avšak po zásahu Vizigótov a Teodoricha Veľkého od ďalších útokov upustil. 400px|náhľad|Rozšírenie územia frankov za vlády Chlodovika I. Boje s Vizigótmi Najvýznamnejší vojenský úspech Chlodovik dosiahol v juhozápadnej Galii proti Vizigótom. V roku 502 uzavrel s Alarichom II. mier. Napriek tejto dohode vpadol Chlodovik v spojenectve s Burgundmi a Porýnskymi frankami v roku 507 do jeho kráľovstva. Byzantská ríša, ktorá videla v Chlodovikovi významného konkurenta ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého, vyslala proti Ostrogótom flotilu, čim zabránila, aby prišli na pomoc Vizigótom. V bitke pri Vouillé Frankovia zvíťazili a Vizigóti sa stiahli až k Narbonne v Septimánii. Vizigótsky kráľ Alarich II. bol v bitke zabitý, údajne samotným Chlodovíkom.Wolfram Herwig str. 193 Po tomto víťazstve sa v Chlodovikových rukách ocitla bohatá Akvitánia. Nevedel si však vynútiť prístup k Stredozemnému moru, lebo tieto oblasti boli v moci Vizigótov (Septimánia) a Ostrogótov (Provensálsko). Byzantská podpora sa prejavila aj vo formálnom uznaní Chlodovikovho postavenia: v roku 508 mu byzantské posolstvo vedené cisárom Anastasiom I. odovzdalo v Tourse odznaky konzulskej moci, čo znamenalo, akoby vládol v mene cisára.
Zjednotenie kmeňov a smrť Po ovládnutí Akvitánie Chlodovik I. prikročil k zjednoteniu franských kmeňov. Tajne dal zavraždiť kráľa Porýnskych Frankov Sigiberta aj jeho syna - a svojho dovtedajšieho spojenca - Chlodericha. Rovnako odstránil Charachira, kráľa bližšie neznámeho franského kmeňa. Podobný osud stihol ďalšieho franského vládcu, sídliaceho v Cambrai, Ragnachara. Po týchto víťazstvách mal Clodovik I. vo svojich rukách už bezmála celú Gáliu. Ku koncu svojej vlády preniesol kráľovské sídlo do Paríža, kde aj v roku 511 zomrel. Štyria Chlodovikovi synovia si podľa germánskeho zvyku rozdelili ríšu medzi seba. Každý z nich mal titul Rex Franconum (franský kráľ) a kráľovskými sídlami (sedes regiae) sa stali Remeš, Orleáns, Paríž a Soissons. Všetci štyria dostali okrem svojho údelu aj podiel v jadre ríše, v tzv. Francii (územie medzi Rýnom a Loirou) a podiel v Akvitánii - hospodársky najrozvinutejšej časti kráľovstva.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Merovejovci
Iné projekty
Kategória:Úmrtia v 511 Kategória:Vládcovia Frankov Kategória:Merovejovci Kategória:Osobnosti z Tournai Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis