Prokrastinácia (z ) je odkladanie dôležitých úloh, ktoré človek plánoval urobiť na neskôr, hoci osoba vie, že tento odklad bude pre ňu nevýhodný. Ide o iracionálnu (nerozumnú) formu odkladania, ktorá sa odlišuje od odôvodneného odkladu alebo zmeny priorít. Odlišuje sa tiež od lenivosti. Prokrastinácia sa zároveň osobitne často týka úloh, ktoré človek vníma ako nepríjemné (nudné alebo náročné, prípadne v ňom vyvolávajú negatívne pocity). Jedným z jej spúšťačov je myšlienka, že prvý krok k vykonaniu takejto činnosti je náročný, respektíve problematický.
Prokrastinácia je z času na čas vlastná každému človeku, problematickou sa môže stať vtedy, ak sa ustáli ako zlozvyk. Odkladanie povinnosti má spravidla za následok, že na jeho vykonanie zostáva človeku menej času, čo zvyšuje jeho stres. Dlhodobá prokrastinácia preto môže mať následky na výkon, zdravie a osobnú pohodu človeka.
Z krátkodobého hľadiska zvykne prokrastinácia vyvolávať príjemné pocity, ktoré vedú k jej posilňovaniu. Z dlhodobého hľadiska sú však dôsledky negatívne. Spočiatku ide o zlé svedomie, neskôr ľútosť a zvýšený stres a možné sú aj dlhodobejšie dôsledky, ako sú znížená dôvera vo vlastnú schopnosť zvládať úlohy, neustále premýšľanie nad problémami či úzkosť.
Oblasti K prokrastinácii dochádza pri bežných činnostiach každodenného života (napríklad neumytie riadu), v pracovnom či školskom prostredí (napríklad dokončenie úlohy), ale v podstate vo všetkých situáciách, kde treba uskutočniť niečo naplánované. Niektoré formy prokrastinácie sú však nápadné, vyskytujú sa aj pri dôležitých rozhodnutiach, ako napríklad pri odkladaní návštevy lekára.
Vysoká miera prokrastinácie bola zaznamenaná medzi študentmi, kde dosahuje aj nadpolovičnú mieru výskytu. Negatívne dôsledky v podobe nižšej produktivity a horšieho výkonu (napríklad horších známok) viedli k zvýšenej miere výskumu tejto oblasti.
Príčiny prokrastinácie K prokrastinácii prispievajú viaceré faktory. Výskum ju spája najmä s nepríjemnosťou alebo odkladaným úžitkom úlohy, nižšou sebadôverou vo vlastné schopnosti, impulzivitou a problémami so sebareguláciou, organizáciou a kontrolou pozornosti. Dôležitú úlohu môže zohrávať aj motivácia a tendencia uprednostňovať bezprostredné uspokojenie pred neskoršími výhodami.
S prokrastináciou môže súvisieť aj perfekcionizmus, pričom významnú úlohu majú najmä obavy z nesplnenia vlastných štandardov a zlyhania. Výskumy však poukazujú na rozdiely medzi jednotlivými formami perfekcionizmu.
Pri vysvetľovaní prokrastinácie sa uvádza aj preferovanie okamžitých odmien pred budúcimi, čo môže vytvárať rozdiel medzi zámerom vykonať určitú činnosť a jej skutočným vykonaním.
Referencie
Iné projekty
Referencie
Kategória:Úzkosť Kategória:Motivácia